Zaujímavé je zistiť, s čím by sa musela hypoteticky vysporiadať obec v príjmovej časti rozpočtu ... aby prežila. Nech je to zároveň poučenie pre ďalších „revolucionárov“, ktorí by chceli vytyčovať ciele s prívlastkom potemkinové. 

O Horelici

Horelica sa začína spomínať v roku 1598. V roku 1635 je spomienka v urbáre panstva Budatín.  V roku 1658 sa spomína ako sídlo veľkého majera, kedy  táto časť mala 6 poddanských rodín.  Názov sa menil 1720 - Podhorelicze, 1773 - Horelisa a 1920 - Horelicia (Horelicz/Orlócz). Horelica sa ako ostané časti v strednom toku Kysuce sa rozvíjali  vznikom usadlosti poddaných panstiev Strečna a Budatína. V roku 1662 sa dostala do majetku Žiliny. Najstaršia pečať  pochádza z roku 1652, kde v znaku je cválajúce zviera, v pozadí je ker s nápisom Pečať obce Horelica (SIGILVM. PAGI. HORELICA). Táto pečať je zachovaná aj v roku 1835 na úradnej listine.

Dôvody a dôsledky na odčlenenie

Túžba si hospodáriť na svojom je prirodzená pre každého vo všetkých činnostiach života. Nie je nič slobodnejšie, ako využiť princíp subsidiarity, čo v praxi znamená, čo má byť dole nech je dole a my o tom sami, pre seba.

Do roku 1943 bola Horelica samostatná obec. V súčasnosti má Horelica 1409 obyvateľov, čo predstavuje v rámci mesta iba 5,6 % obyvateľov Horelice.  Významné je, že Horelica má svoje katastrálne územie čo je jedna z mála súčasných prímestských časti, ktorá má svoje katastrálne územie.

Súčasná tendencia pre (ne)odčlenenie

Návrh Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 konštatuje, že problémom malých vidieckych obcí je pretrvávajúca slabá lokálna infraštruktúra, vysoká priemerná zadlženosť v porovnaní s príjmovou zložkou jej rozpočtu a nedôsledné nakladanie s verejnými zdrojmi v správe obcí. V malo početných obciach sa obce vyľudňujú, zhoršujú sa sociodemografické štruktúry, pre nedostatok pracovných príležitostí v týchto sídlach a spravidla aj v okolí pokračuje emigrácia za prácou. Slabým alebo oslabovaným sociálnym kapitálom sa môže zhoršovať schopnosť aktívne pôsobiť v zlepšovaní životných podmienok. Aktivizácia vlastných vnútorných zdrojov rozvoja týchto malých vidieckych obcí je však značne problematická.Štatistika napovedá, že 86 % obcí má menej ako 2000 obyvateľov. Nie je to dobré správa pre Slovensko.Takto sa nevytvárajú vyhovujúce podmienky pre optomálny rozvoj života malých obcí.

 

Predpokladané príjmy novej obce

Ak právne odčlenenie neobstojí, bude zaujímavé vysledovať, aká by bola ekonomická sila novej obce. Zostavenie predbežného rozpočtu je prevedený na základe rozpočtu mesta 2014 a ďalších dostupných údajov. Vychádza sa z plánovaného rozpočtu mesta pre rok 2014 vo výške príjmov 19.450.954 €, z toho bežné príjmy 12.534.889 €, kapitálové 4.033.065 € a finančné operácie 2.883.000 €.

100 Daňové príjmy plánované v roku 2014 pre Čadcu 8.012.790 € ( 41,19 % )

• 110 dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku -  podielová daň (Čadca pre rok 2014 32,79 %). Prepočítaná podielová daň pre Horelicu by bola je vo výške 357.886 €/rok, ktoré obec by dostávala v 1/12 každý mesiac (1409  obyvateľov * 254 €/obyv.).

Pre pozorného a mnohokrát kritizujúceho obyvateľa mesta argumentujúceho, že platí dane a mesto za neho dostáva podielovú daň vo výške cca 254 €/obyv. Nech čísla vypovedajú, že táto argumentácia presvedčí o opaku. Aj tu platí, že jeden nedokáže nič, ale ak každý v rôznosti bude sledovať ciele mesta, potom spolu dokážeme veľa.

• 120 daň z majetku tj daň z nehnuteľnosti - pozemky, stavby, byty (4,91 %)

Pre rok 2014 sa plánuje príjem z dane majetku pre Horelicu vo výške 68.383 €/rok v členení:

• pozemky 11.320 € • nehnuteľnosti 57.113 € • byty 6.602 € . Výška dane z majetku vypovedá o zaužívanej fáme, „platíme dane, a nič z nich nemáme“ !!! Napríklad iba za príspevok z rozpočtu mesta sa vynakladá 85.336 € na školu a školské zariadenia. Tu mesto musí supluje štát !!!

• 130 daň za tovary a služby (3,49 %) - za psa, nevýherné hracie prístroje, predajné automaty, vjazd vozidiel napr. na Palárikovu ulicu, za ubytovanie, užívanie verejného priestranstva, za komunálny odpady a drobný stavebný materiál sa predpokladajú, že budú pre budúci rozpočet v prvom roku nepodstatné.

200 Nedaňové príjmy 2.181.906 € (11,22 %) v prvom roku budú asi nepodstatné

• 210 príjmy z podnikania a vlastníctva ( 3,31 % ) - dividendy, prenájom pozemkov a budov • 220 administratívne a iné poplatky  a platby (1,37 %)  • 230 kapitálové príjmy (5,94 %)  - predaj kapitálových aktív, predaj pozemkov  • 240 úroky z vkladov ( 0,002 % ) • iné nedaňové príjmy (0,59 %)- z VÚC, z náhrad poistenia, výťažok z lotérii, z dobropisov, vrátky, recyklačný fond.

300 Granty a transfery 6.373.258 € (32,77 %)

• 310 tuzemský bežné granty a transfery (17,97 %)  sú reálne vtedy, ak štát prenesie na obec kompetencie v zastúpení štátu, tak ako sa to vykonáva v školstve.

•  320 tuzemské kapitálové granty a transfery ( 14,79 % ) - v prvom roku nemožno očakávať žiadne príjmy pre obec. Je možné požiadať o štátnu dotáciu.

400 Príjmy z transakcii s finančnými aktívami a finančnými pasívami (0 %)

500 Príjmy, úvery, pôžičky a návrat. finančné výpomoci 2.883.000 € (14,82 %)

• bankové úvery dlhodobé ( 3,08 % ) v súčasnosti pre mesto sú - investičné 5.685.982 €, ŠFRB 3.589.285 € a ostatné (11,74 % ).

Obec musí prevziať záväzky mesta. Treba tu pripomenúť, že najviac úverovo bolo zaťažené v rokoch 2006 - 2010 kedy nadobudol historické maximum - dlh bol na hranici vyhlásenia nútenej správy vo výške 58% Práve v týchto rokoch bol zástupcom primátora súčasný poslanec za volebný obvod Horelica JUDr. Ján Macura, ktorý mohol do sýtosti plniť to čo Horelica potrebovala. Vo volebnom období 2010 - 2014 sa dostal pod hranicu 47 %. Horelica by splácala  alikvotnú čiastku úveru z výšky 5.785.982 €. Po prepočte na 1.409 obyvateľov 324.015 €. V súčasnosti mesto spláca 6 úverov, ktoré sa budú splácať do rokov 2023 až 2028.

Okrem týchto úverov mesto spláca aj úvery zo ŠFRB, ktoré činia celkom 3.579.285 €, ktoré slúžia na bytovú výstavbu v meste. Ak by prišlo k dohode, tak obec by nemala splácať tento úver pre ŠFRB.

Čo má vplyv na výšku podielových daní?

V súčasnosti by Horelica mala podielovú daň cca 243 €/obyv. Príjem podielových daní závisí na výkonnosti ekonomiky, vytváraní podmienok pre živnostníkov odvádzajúcich daň z príjmu FO, ale aj od efektívnosti vymáhanie daní alebo odhaľovania tieňovej ekonomiky. Obce a mestá dostávajú z prerozdelenia 70,3% (v súčasnosti 67 %), VUC 23,5% a štát 6,2%.

Na výšku výslednej podielovej dane Mesta Čadca ma vplyv

•        23 % podľa počtu obyvateľov v meste s trvalým pobytom k 1.1. predchádzajúceho kalendárneho roku. Z toho 44 % je prepočítaný koeficient nadmorskej výšky stredu mesta. Čadca má nadmorskú výšku 420 m n.m s koeficientom 1,02577.

•        32 % podľa počtu obyvateľov v meste s trvalým pobytom k 1.1. predchádzajúceho kalendárneho roku prepočítaný koeficientom v závislosti od zaradenie mesta  do veľkostnej kategórie. Čadca má podľa počtu obyvateľov koeficient 0,94. Najmenej majú obce do 1000 obyvateľov 0,89, najviac Košice 1,5 a Bratislava 2,35.

•        40 % podľa počtu žiakov /detí ZUŠ a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta k 15.9. predchádzajúceho kalendárneho roku prepočítaného koeficientom ZUŠ a školského zariadenia.

•        5 % podľa počtu obyvateľov v meste, ktorí dovŕšili vek 62 rokov, s trvalým pobytom na území mesta k 1.1. predchádzajúceho kalendárneho roku.

Každá obec včítane Horelice má šancu ovplyvniť podielovú daň dvoma opatreniami.  Odovzdávať nové byty pre nových obyvateľov v meste s trvalým pobytom, ako aj vytvárať podmienky pre IBV výstavbu rodinných domov čo je v horizonte minimálne 5 rokov nerealizovateľné.

Rozširovať počty žiakov na ZUŠ súvisí s rozširovaním plôch pre učebne a motivovať rodičov, aby svoje deti dávali do školských zariadení, čím by sa rozširovali počty MŠ. Taktiež tento ukazovateľ nie je reálny, lebo počty žiakov klesajú. Ak Horeličania nepochopia, aby ich deti chodili do školy na Horelicu, potom môže nastať najkatastrofálnejší scenár, škola sa môže zavrieť. Bolo by to najhoršie riešenie, ktoré by obyvatelia mohli sami pre sebe urobiť.

Nutné výdaje „rozprášia“ rozpočet

•        Zber, zvoz a skládkovanie komunálneho odpadu, separovaný zber. Tu treba počítať s neplatičmi, čo v prepočte znamená zníženie rozpočtu 8.000 €/rok.

•        Verejné osvetlenie v súčasnosti disponuje 2203 svetelnými bodmi. K tomu treba pripočítať cestné prechody. Celkom za spotrebu a údržbu v priemere mesto platí za rok 292 tisíc €.  V prepočte to predstavuje pre Horelicu na obyvateľov 16.413 €/rok. V súčasnosti sa začínajú práce na rekonštrukcii a modernizácii svetelného osvetlenia v meste, čím by sa poplatok zvýšil rozložený na 15 rokov. 

•        Zimná údržba 9.000 €/rok, údržba lávok a mostov

•        Základná škola v Horelici má v súčasnosti 124 žiakov/9 tried. Od štátu dostáva  177.100 € (rok 2014). Mesto v roku 2013 prispelo z rozpočtu mesta 26.691 €/rok

•        Materskú škôlku mesto dotuje sumou 46.254 €/rok

•        Školský klub mesto dotuje sumou 11.571 €/rok

•        Výdajňa stravy mesto dotuje sumou 820 €/rok

•        Obecný úrad: starosta (1,98 * 824 €*12=19.578 €/rok, minimálne dve pracovníčky obce 900 € * 2 *12 = 20.600 €/rok, odvody cca 13.000 €/rok, prevádzka ObÚ 15.000 €/rok

•        Cintorínske služby 7.000 €/rok - cintorín by si vyžadoval rozšírenie smerom k mestu. Problémom sú pozemky v súkromnom vlastníctve. Majitelia požadujú za ich vykúpenie neúmernú výšku, čo od roku 2008 je na mŕtvom bode.

•        Chodník pod cintorínom pred komunálnymi voľbami 2010 sa začali upravovať. Okrem vypracovania projektu a získanie nemalých investícii neprišlo k dohode o odpredaní potrebných pozemkov pri ceste od vlastníkov a taktiež neprišlo k dohode so správcom komunikácie.

•        Miestne komunikácie aj keď majú dĺžku iba 7.1 km sú pre investície v zložitom teréne finančne náročné. Vyasfaltovanie 1m2 v hrúbke 5 cm postreku stojí od 11 €/m2.  Nová cesta z lôžkom, materiálom a finišerom stojí od 100 € podľa miestnych podmienok.

Na zamyslenie o čom je komunálna (rozpočtová) politika

Najväčšia kritika je vedená na stav miestnych komunikácii. Oprávnené požiadavky Horeličanov  mať vyasfaltované miestne komunikácie je opodstatnená. Problémom sú peniaze. Dve príklady nech vypovedajú, že v súčasnosti hnev na mesto je nenáležitý, problémy sú v cenách a ekonomike.

Keby sa vyasfaltovali všetky komunikácie v dĺžke 7100 m postrekom hrubým 5 cm, výsledná cena bude od 156.200 € vyššie. Keby sa teoreticky od základu vybudovali všetky komunikácie na Horelici v požadovaných štandardoch podľa miestnych podmienok, celková výška nákladov by činila od 1.420.000 € vyššie.  Pri predpokladám hrubom prepočte príjmov Horelice celý ročný rozpočet iba na miestne komunikácie a nezabezpečovala riadny chod obce zo zákona, by to trvalo minimálne 3,5 roka.

Nech tieto dve ceny nabádajú k striedmosti, nech slúžia k vyslovovaniu uvážených výrokov. Zároveň nech poslúžia pre reálne hodnotenie, čo mesto urobilo pre Horelicu, a nie aby boli vyslovované v pozícii  blížiacich sa komunálnych volieb. Aby všetko sa negovalo a vyvolávali sa vášne proti mestu. Napríklad, keby v teoretickej rovine obec HORELICA chcela urobiť za rok napríklad 500 m obnovy asfaltu a postaviť novú komunikáciu v dĺžke 500 m, cena by bola od 120 tisíc €.

Pre predstavu, že mesto musí zabezpečovať opravy a údržbu 129 km miestnych komunikácii, čo predstavuje 44 ulíc a 67 pľacov. Chodníkov je 16 v dĺžke 21 km. K tomu treba pripočítať priľahlé a odstavné plochy, 10 parkovísk 14 schodov a lávok. Kto neverí, nech si podrobne preštuduje rozpočet mesta na rok 2014, a bude vedieť. Preto hnevať sa na mesto je nenáležité, problémy sú v ekonomike a cenách.

Z predbežného rozpočtu by finančná situácia v príjmoch bola vo výške 426 tisíc € a nutné výdaje  by boli na úrovni 183 tisíc €. Voľné zdroje na rozvoj obce by boli 243 tisíc €. Voľné zdroje predstavujú „šialene“ mále, čo by podľa skromného odhadu stačilo na komunálne živorenie na hranici chudobnej obce. Vylepšenie je možné cez úvery, ale tu treba zábezpeky. Do tohto sa nepočítajú granty a dotácie štátu zo štátu.

Na otázku, či obec právne môže existovať, odpoveď je NIE !!!.

Na otázku, či obec by ekonomická bola životaschopná, odpoveď je NIE !!!

www.mestocadca.sk/samosprava-mesta/ekonomika-mesta.html