Výsledky ani tak neprekvapujú. Nečudujme sa voličovi, ak prieskum verejnej mienky Euro barometra dlhodobo vypovedajú o nedôvere ku EÚ. V roku 2007 to bolo  57%, v máji 2013 už iba 31%. Volič sa správa ako gazda, ktorý vie čo má urobiť, aby prežil. On nerozumie ale ani nemá čas sa zaoberať pseudo témami, ktoré sa podávajú zložito. Pre voliča nie je to pozvánka ísť voliť. To kľúčové zostáva apel, že volič rozumie vtedy, ak vie čo mu sľuby urobia v peňaženke. Ostatné je iba mlátenie slamy a politika sa stáva pre neho pánskym huncútstvom.

Diskriminácia voliča? Voľby do európskeho parlamentu boli politické, vlastne stranícke. Strany nadiktovali, že môžem zakrúžkovať až 2 kandidátov z jednej strany. Prečo nebola možnosť voliť osobnosti bez rozdielu straníckej príslušnosti? Voliť kandidátov, ktorí majú pozitívny vzťah k Slovensku bývajúcich na Slovensku pre ktorých centralizácia moci v EÚ je cudzia a k tomu sú aj odborníci? Je to príklad, ako EÚ hrá svoju hru na demokraciu. Premenené na drobné, je to hra na silného baču (EÚ) a poslušné ovce (stádo).

Sme politicky (ne)zodpovední? V krátkom čase sme mali dvoje voľby - prezidentské a do EP. Oba majú dôležitý mravný odkaz. V oboch voľbách bolo neprimerane mnoho kandidátov a strán. Samozrejme, oni splnili podmienky a boli zapísaní do volebných zoznamov. Nie je alarmujúce, ak o 12 kandidujúcich stranách do EP nič nevieme? Výsledkom bola ich zvoliteľnosť pod 1 % !!! Byť ctižiadostivý je zaiste dobrá vlastnosť, ale byť negatívne ctižiadostivý so stratou súdnosti je nezodpovedné. Vidina mať 16 tisíc mesačne asi zalomcuje aj pevnejším charakterom. Nemá potom svoju vypovedaciu hodnotu kreslený vtip „Napriek všetkému, čo si myslím o Únii, jedno sa musí nechať: Kde inde sa dá lepšie zašiť ako v euro parlamente ?!?“ ? (SHOOTYS, SME 20.1.2014)

Zaujímavé pasáž zo zákona otvára oči aká EÚ je „jedinečná“. V zk.č.331/2003 Z.z. §28 ods.1 zákonodarca dáva možnosť, čítajme „Na prospech politickej strany alebo koalície sa rátajú aj také hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada. Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako dvom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech politickej strany alebo koalície, na prednostné hlasy sa však neprihliada.“ Ešte že tak. Lebo návyky z volieb do samosprávnych krajov by sa takéto pochybenie mali za následok vylúčenie volebného lístku a 13% je na svete !!! Proste EÚ je super, dbá aj na omyly ... v záujme tých, vlastne aby tí, ktorí tam majú byť boli.

Ešte, že každý má EÚ, ktorá sa o neho stará. EÚ nechce nás zaťažovať a sebe spôsobovať problémy, aby sme nebodaj zvolili niekoho z posledného miesta. Proste EÚ za nás chce rozmýšľať a rozhodovať.

Sľuby sa sľubujú Pri vstupe do EÚ sa sľubovalo, že sa budú vytvárať nové pracovné miesta. Dlhodobé štatistiky tomu nenasvedčujú. Nie je alarmujúce, že mladí nemajú prácu, čím sa vytvára stratená generácia?

Platy sa budú vyrovnávať Opak je pravdou. Platy rastú pomaly v porovnaní s tými západnými, ale ceny máme európske. Napríklad rakúsky nezamestnaný dostáva 700 € podporu, priemerný plat na Slovensku je niečo nad 800 €. Ako je možné, že Volkswagen v Bratislave, ktorý musí spĺňať normy spoločnosti, vyrába kvalitné auta o ktoré je záujem. Autá sa nepredávajú podľa miesta výroby, ale za celú spoločnosť spoločne bez rozdielu kde boli vyrobené, ale platy medzi Bratislavou a Wolfsburgom sú v neprospech Bratislavy.

Témy, ktoré chcú zlomiť Slovensko Znižovanie významu rodiny pre prirodzený život, nie matka a otec, ale rodič č.1 a rodič č.2, partnerské zväzky rovnakého pohlavia, ... sú témami, ktoré k nám sa infiltrujú ako neviditeľné metastázy. Rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Pod rúškom práv dieťaťa otec a matka strácajú možnosť svoje deti zodpovedne vychovávať. Aj tu platí, stokrát zopakovaná nepravda zneisti váhajúcich a potom pod sankciami sa nariadenie na národnej úrovni musí prijať. Je otázka, či EÚ chce chráni Európu a jej tradície, kultúru a populáciu? Angličania, Dáni, Francúzi ... to pochopili, kedy to pochopia aj Slováci?

Nie je pre EÚ filozofia spochybňujúca autoritu Boha a nahrádza ju jedinou zaručenou hodnotou - peniazmi. Nech je mementom myšlienka pápeža Benedikta 16, ktorý napísal, „Európa vyvinula kultúru, ktorá vytláča Boha z verejného povedomia takým spôsobom, aký ľudstvo dosiaľ nikdy nepoznalo“.

Nie je cielená reštrukturalizácia kultúrnych a národných hodnôt nahrádzaná zavádzajúci slogan „zdieľame spoločné hodnoty“ utlmovaním a odstraňovaním národných pilierov a hodnôt? Nie je tento pre Európu negatívny trend stratou historickej pamäti Európy?

Sľuby a regulácia ide ruka v ruke ... proti Európe

Regulačné zaťaženie EÚ smernicami stáva sa problémom neprehľadnosti a znižovania akcieschopnosti vo svete. Začiatkom 1980 rokov bolo platných cca 5000 právnych noriem, dnes ich je do 35.000 legislatívnych aktov a smerníc. V súčasnosti sa v rámci EÚ kontrola vymkla spod dozoru. Pripomeňme si citáty, ktoré mali povzbudiť zmeny v EÚ.

Rok	Logo reformy	Pomenovanie reformy
1995	Robiť menej, ale robiť to lepšie	Santerova komisia
2000	Zjednodušiť a zlepšiť	Lisabonská stratégia 2000
2002	Program za zníženie byrokracie	Prodiho komisia
2005	Agenda lepšej regulácie	Barroso
2006	Zaškrtať	Verheugen
2007	Akčný program pre podniky
2009	Inteligentná regulácia	Barrosova komisia
2013	REFIT program	Barrosova komisia

 

EÚ je o ekonomike alebo politike? Posledné udalosti na Ukrajine ukázali, že EÚ sa má sústreďovať na ekonomiku, a nie si ju zamieňať z politikou. EÚ by mala hľadať možnosti, ako byť efektívna, konkurencia schopná pri vytváraní podmienok pre rast ekonomickej sily Európy. Taktiež novo pripravované sankcie proti Rusku môžu poškodiť Slovensko v záujme vyšších cieľov. Už iba tlak, aby sa otvoril veľký reverz by sme spochybnili náš obraz spoľahlivého obchodného partnera voči Rusku. Je absurdné, ak to čo nemá EÚ má Slovensko a mi máme prísť o výhody. Pritom vyše 20 ročná nečinnosť Ukrajiny privodila jej súčasný hospodársky kolaps. Pripomeňme si plynovú krízu z roku 2009. Nezodpovedným prístupom Ukrajiny sme zo dňa na deň sa dostali do plynovej krízy nie vlastnou vinou. Posudzovať aktivity EÚ na Ukrajine ukázalo, aký má EÚ slabý potenciál. Volič si povie, ako to môže fungovať, keď Putin vola Obamovi a Merkelovej, a nie Barossovi.

Čo môže poslanec EP ? Na Slovensku sme si zvolili 13 poslancov, z rôznych politických strán. V EP predstavujú až 1,7% svojho vplyvu v 751 člennom EP. Títo budú prerozdelený v 14 politických - ideových frakciách. V súčasnosti je ich 14. O ich programových zameraniach nevieme vôbec nič !!! Napríklad ospievaný kandidát na uvoľnené miesto Barossa, predseda Ľudovej platformy J.C. Junckera je zástancom centralizácie EÚ, čo je opak Európy národov a je naklonený dohode EÚ - USA.

Treba si uvedomiť, že slovenský poslanec v EP aj keď má zákonodarnú iniciatívu je bez vplyvu. Jeho stálou úlohou je hľadať spojencov na konkrétnu vec a to je všetko.

Bolo dojímavé počúvať niektorých kandidátov o ich role po zvolení do EP. Buď to zamlčali alebo to nevedeli, že po zvolení sa stavajú súčasťou jednej z frakcii v EP. Úlohou poslanca potom je obhajovať záujmy EÚ na Slovensku a nie opačne. Nie je to dobrá správa ... ale proti vetru sa nedá. Opak môže hovoriť iba na Slovensku počas kampane ako klišé pre domácich voličov. Dobré sa to počúva, lebo domáci volič nie je informovaný.

Bude hrmovica po voľbách 2019? Ako si vysvetliť, že štandardné politické strany boli vo  Francúzsku, Anglicku, Grécku prevalcované stranami, ktoré majú zásadné výhrady proti napredovaniu EÚ, do konca niektoré aj zvažujú vystúpiť z EÚ. Ak EÚ sa nespamätá, ak bude zakuklená do seba, nebude poznať problémy ľudí práce tam dole, potom rok 2019 môže dať za pravdu predpovedi Sibyly o problémoch Európy. Pri tom aj po voľbách minimálne do roku 2019 mocenské rozdelenie EÚ  na frakcie sa veľmi nezmení zložením a vplyvom. Stále viac bude musieť EP počúvať hlas „nepriateľov“ z vnútra EP.

Provokujúce myšlienky na záver

Ak sa bude zdôrazňovať, že trh všetko vyrieši, potom EÚ bude stále viac čeliť hrozbám. Nedôvera ku EÚ bude vzrastať a bude generovať stále menej voličov pri voľbách. Debakel by mal zobudiť politikov doma, v EÚ ale aj v EP, aby počúvali hlas zdola a nie iba v kampani sľubovali, nepovedali upnú pravdu.   

Nemala by byť Európa vyradená z klubu vyspelých krajín a nemala by byť označená za rozvíjajúcu sa ekonomiku ?

Pokiaľ nebude súlad a ochota vedieť riešiť problémy ľudí zdola, potiaľ asi budú pretrvávať problémy z účasťou na voľbách. Treba oddeliť problémy silných a začať približovať ekonomiky slabších tak, aby ukazovatele boli nad priemerom EÚ, aby historická pamäť  sa vďaka historickej nezodpovednosti niektorých v súčasnosti vplyvných politikov neumrela.

Myšlienky sú možno na prvé čítanie pritiahnuté poriadne za vlasy, ale predsa dávajú možnosť sa zamyslieť, ako sme hlasovali, aby EÚ pre rast nevidela človeka v jeho neopakovateľnosti a originalite. To je naša globálna výhoda. Ináč 13% môže byť začiatkom fatálnych následkov pre Európu ako kontinentu.

Mesto Čadca

V meste Čadca bolo zapísaných v zozname voličov 20.002 voličov. Počet vydaných obálok bol 1.741, čo znamená, že v meste bola účasť 8,7%. K voľbám prišiel každý 11 volič. Podľa politických strán, ktoré získali viac ako 2% poradie je nasledovné:

• SMER-SD 26,88%/450 voličov • KDH 14,81%/248 • OĽANO 12,42%/208 • SaS 6,39%/107 • NOVA,KDS,OKS 5,01%/84 • SNS 4,12%/69 • SDKÚ-DS 3,46%/58 • Strana demokratického Slovenská 3,46%/58 • Magnificat Slovakia 3,22%/54 • TIP 2,98%/50 • KSS 2,5%/42 • Kresťanská SNS 2,38%/40 • Právo a spravodlivosť 2,27%/38 • Národ a spravodlivosť - naša strana 2,21%/37 • Ľudová strana Naše Slovensko 2,15%/36 ... ďalšie strany získali menej ako 2% • 

Voľby do EP v meste navodili absurdnú situáciu. Ak porovnáme získaných najviac a najmenej hlasov podľa volebných obvodov v komunálnych voľbách 2010 v meste, počet zúčastnených voličov vo voľbách do EP o niečo málo vyšší ako je počet obyvateľov na Horelici.

• VO č.1 Horelica zvolený poslanec získal 270 hlasov s najväčším počtom bol zvolený/173 hlasov dostal zvolený poslanec s najmenším počtom hlasov • VO č.2 Čadečka, Milošová,  Podzávoz 653/298 • VO č.3 Čadca stred 1187/503 • VO č.4 Kýčerka 1017/490 •

Účasť v EÚ 43%  

Nad 60% (2):  Belgicko, Luxembursko, Taliansko

Od 50  do 60 % (4): Dánsko, Írsko, Grécko, Malta, Švédsko

Od 40 do 50% (7): Cyprus, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Španielsko Bulharsko

Od 30 do 40% (7): Anglicko, Estónsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Rumunsko

Od 20 do 30% (4): Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko

Pod 20 % (2):  Česko, Slovensko

Súčasní a bývali euro poslanci

• Peter Baco ĽS-HZDS • Edit Bauer SMK • Irena Belohorská ĽS-HZDS • Monika Beňová SMER • Árpad Duka - Zólyomi SMK • Milan Gaľa SDKÚ • Ján Hudacký KDH • Miloš Koterec SMER • Sergej Kozlík ĽS-HZDS • Vladimír Maňka SMER • Miroslav Mikolašík KDH • Zita Pleštinská SDKÚ • Peter Štastný SDKÚ • Anna Záborská KDH • 

• Edit Bauer SMK • Monika Flašíková-Beňová SMER - SD • Sergej Kozlík ĽS-HZDS • Eduard KUKAN  SDKÚ - DS •  Vladimír Maňka SMER - SD • Alajos Mészáros SMK • Miroslav Mikolašík KDH • Katarína Neveďalová SMER - SD • Jaroslav Paška SNS • Monika Smolková SMER - SD • Peter Šťastný SDKÚ - DS • Boris Zala SMER - SD  • Anna Záborská KDH •

 • Monika Beňová - Flašíková SMER-SD 46.860 • Pál Csáky SMK 19.106 • Eduard Kukan SDKÚ-DS 20.912 • Vladimír Maňka SMER-SD 17.704 • Miroslav Mikolášik KDH 26.705 • József Nagy MOST-HÍD 14.896 • Richard Sulík SaS 22.607 • Maroš Šefčovič SMER-SD 66.966  - od 23.6.2014 Monika Smolková SMER - SD• Ivan Štefanec SDKÚ-DS 19.439 • Branislav Škripek OĽANO 15.583 • Anna Záborská KDH 425.976  • Boris Zala SMER_SD 18.622 • Jana Žitňanská NOVA18.409

Poslanci EP podľa počtu volebných období

Tri volebné obdobia (4) • Monika Beňová - Flašíková • Vladimír Maňka • Miroslav Mikolášik • Anna Záborská •

Dve volebné obdobia (5) • Edit Bauer • Sergej Kozlík • Eduard Kukan • Peter Šťastný • Boris Zala •

MAX - MIN účasti v okresoch

Strany	Najviac volilo obvod	Najmenej volil obvod
SMER-SD	Stará Ľubovňa 41,46%	Dunajská Streda 3,5%
KDH	Námestovo 49,44%	Komárno 0,98%
SDKÚ-DS	Senica 18,02%	Dunajská Streda 1,95%
OĽANO	Banská Bystrica 14,79%	Dunajská Streda 1,14%
NOVA KDS OKS	Bratislava 14,34%	Komárno 1,87%
SaS	Bratislava  12,65%	Dunajská Streda 2,37%
SMK	Komárno 46,62%	Námestovo 0,3%
MOST - HÍD	Dunajská Streda 43,59%	Námestovo 0,25%

 

Poslanci podľa strán v EP za roky 2004 - 2014

Strana	2004	2009	2014	Celkom
SMER - SD	3	5	4	12
KDH	3	2	2	7
SDKU-DS	3	2	2	7
SMK	2	2	1	5
ĽS - HZDS	3	1		4
SNS		1		1
MOST - HÍD			1	1
NOVA			1	1
OĽANO			1	1
SaS			1	1
Spolu	14	13	13

 

Učasť strán

Nad 5% (8) • SMER-SD 24,09 • KDH 13,21 • SDKÚ-DS 7,75 • OĽANO 7,46 • NOVA - Konzervatívni demokrati Slovenska - OKS 6,83 • SaS 6,66 • Strana madarskej komunity SMK 6,53 • MOST-HÍD 5,83 •

Pod 5% (2) • TIP 3,69 • SNS 3,61 •

Pod 3 % (5) • Ľudová strana Naše Slovensko (M.Kotleba) 1,73 • Právo a spravodlivosť 1,66  • KSS (J.Hrdlička) 1,51 • Strana demokratického Slovenska (I.Belohorská) 1,49 • Národ a spravodlivosť - Naša strana (S.Chelemendik) • Magnificat Slovakia 1,18 •

Pod 1 % (12) • Európska demokratická strana 0,66 • Kresťanská SNS (J.Slota) 0,64 • Strana moderného Slovenska (J.Golonka) 0,5 • Úsvit (I.Hopta) 0,49  • 7 statočných (Reg.strana Slovenska) 0,48 • Slovenská ľudová strana SĽS 0,46 • SZ 0,46  • Priama demokracia - KĽS (P.Dubček) 0,42 • VZDOR - strana práce  0,31 • Strana občianskej ľavice  0,23  • Demokratická občianska strana 0,22 •  Maďarská kresťanskodemoktratická aliancia 0,20 • Nový parlament (J.Behýl)  0,16 •