Prezidentské voľby sú skúškou občianskej zrelosti obyvateľov. Nie predseda vlády, nie predseda parlamentu ale prezident je prvým občanom štátu. On svojim vystupovaním, znalosťou vedieť „čítať“ život, pohybovať sa v diplomatickom prostredí podporený znalosťou histórie a jeho skúsenosťami vedieť z toho formulovať súvislosti, citovým a sociálnym poznaním svojho okolia môže vytvárať pozitívny obraz o Slovensku.

Prezident bude stále na očiach. Verejnosť bude očakávať, aby to čo sľúbil bolo pretavené do činov. Cena víťazstva sa nedá ohodnotiť hneď po voľbách. Jeho cena bude zrejmá až v roku 2016, keď budú parlamentné voľby. Potom sa ukáže, či jeho sľuby sú v súzvuku z jeho vyhláseniami počas volebného obdobia.

Priama voľba Priama dvojkolová voľba prezidenta malo svoje politické „čaro“. I. kolo bolo charakterizované odpoveďou na otázku, akú podporu majú kandidáti. Hrozbou v I. kole mohla byť dokonaná v podobe „kukanovho“ efektu. Vtedy kandidát na prezidenta podľa prieskumov nedostane v I. kole podporu od voličov, ktorí sú v presvedčení, že aj tak postúpi a až v II. kole budú hlasovať.

V 2. kole na Slovensku dominuje problém, koho nechceme za prezidenta. Tu rozhodujú jednoduché schéma - volí sa emóciami a nesympatizuje s tým, koho volič považuje za nežiaduceho.

Keby obe kolá voľby boli (vypísaným) referendom?  Ústava SR vypovedá, že referendum je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina  oprávnených voličov, ktorí rozhodnú v nadpolovičnej väčšine zúčastnených. Ak by sme použili refrendove kritérium pre referendum I. kolo nesplnilo podmienky a v II. kole to bolo tesná väčšina. V porovnaní s inými štátmi EÚ je to hlboko málo. 

Akú vypovedaciu hodnotu má 14 kandidátov? Voľby boli o prezentácii neúmerného počtu kandidátov. Nebol to karikaturista Danglár, ktorý silou svojho talentu „zasiahol“ predvolebnú kampaň spôsobom, ktorá navodzuje obecne sa zamyslieť, koho to vlastne budeme voliť? Majú ísť do politiky iba tí, ktorí majú na to prirodzené vlohy, majú vystupovanie, skúsenosti a vedomosti, alebo každý, ktorý splní iba zákonné podmienky bez skúsenosti?

Ale späť k Danglárovi. Na obrázku je prezident Obama s manželkou, ktorý konštatuje, že štrnásť  kandidátov na prezidenta, je sila! Vo svojej úprimnosti sa pýta, či na Slovensku je to nová realita show? Má pravdu? Každý sa môže prihlásiť na kandidatúru, ale mal by zvážiť svoje odborné a osobné danosti. Preto je v záujme všetkých nás, aby sme si zvolili osobnosť, ktorá je skúsená, reprezentatívna a schopná  presného vyjadrovania a argumentačného presviedčania.

Izolovať sa alebo v rôznosti spoločne? Voľby aj prezidentské vypovedajú o stave spoločnosti. V našom prípade je to politická reflexia na  rozháranú spoločnosť. Ak nebudeme snaha sa spájať, ak nebude ochota diskutovať niekedy až na  hrane možného, ak nebudú predkladané riešenia s ľuďmi práce, Slovensko vo svojom rozvoji bude zaostávať za svojimi možnosťami. V politickej praxi to znamená, pokiaľ bude pravica odmietať spoluprácu s ľavicou, potom na Slovensku nebude spoločenská zhoda a dohoda. Republika sa bude naďalej utápať v nespočet súbojov v neprospech Slovenska.

Ak niekto nepochopil toto posolstvo, nech si zalistuje v histórii. Slovensko sa pohlo ďalej, ak jednota idei spájala, tak ako keď Hlinka sa spojil s Rázusom. To je cesta, ako z tohto marazmu sa môžeme dostať.

V Nemecku Merkelová urobila koalíciu so socialistami z rozmaru? Nie !!! Ona má rada svoje Nemecko. Ona si uvedomuje, že výsledky volieb sú pre ňu záväzkom, ako naplniť prianie voličov. To najlepšie sa rodí v rôznosti postojoch a názoroch. Nech je pripomenutím, že aj Fico po voľbách v roku 2012 ponúkal, ale oslovení sa ho báli ako čert svätenej vody.

Ak bude absentovať schopnosť politikov sa „zmieriť“, je tu ešte jedna možnosť spojiť národ. Výslednicou bude strach v spoločnosti. Ak miera strachu prekročí hranicu únosnosti, ľudia sú schopní dosiahnuť tých najneuveriteľnejších riešení. Ak budú motivovaní čím väčším strachom, ktorý môže mať svoj stred epicentra v politických, ekonomických alebo globálnych hrozbách, potom je tu nádej. Spomeňme si na povojnové Nemecko.

Je národná identita oporou národa? Zmysel nášho konania je podmienený stálym nachádzaním koreňov národnej identity. Potrebná je aj identita v nás - budovanie a stabilizovanie vnútornej rovnováhy, nespochybňovanie vlastnej hodnoty, vystríhanie sa zbytočných neúspechov, lebo každým neúspechom vytvárame konflikt sami so sebou. 

Nemáme prirodzenú autoritu, ktorá by nás spájala. Ešte väčšmi nám chýba prirodzená elita národa a nie ako v súčasnosti iba pseudo elita. Dôsledkom je, že nemáme víziu. Sme 5 mio národ so svojou históriou, sme štátotvorný národ so svojou kultúrou, vzťahom ku svojmu jazyku, zvyklosťami čo nás ale predurčuje, aby sme spolurozhodovali iba o niektorých veciach.  Ak sa naučíme stáť pevne na oboch nohách, budeme si veriť aj s tým málom, môžeme patriť stále medzi malých čo do počtu obyvateľov ale silný duchom. Nezabúdajme, že menej obyvateľov ako Slovensko vo svete má ďalších 86 štátov a 26 krajín v Európe.

Spoločnosť je nejednotná, ľudia chcú byť iniciatívni, ale sú alergicky na poúčania, konania a „arogantnosť“ úradníckej moci v štátnej správe, ale aj v samospráve. Sú maličkosti, ktoré ľudí nezjednocujú, skôr naopak. Ľudia práce neveria tým hore, tí zase vychádzajú z poznania, že kto má moc má aj rozum a oni tomu rozumejú a tí zase dole majú sa starať o svoje.

Oháňame sa demokraciou, ktorá by nám mala pomáhať. Pomáha nám? Demokracia nie je a nemôže byť o číselnej prevahe, ale hlasom múdrosti, z čoho sa až následne odvíjajú čísla. Pokiaľ to budeme vnímať ako politický systém a nie spôsob myslenia a života, potiaľ bude trvať večný spor o pravdu. Podľa tých hore pravdou a spravodlivosťou sa zaoberajú  len slabí ľudia, ľudia práce. Silných  pravda nezaujíma, oni majú svoju pravdu, mať peniaze a neustály rast. Zabúdajú, že rast bez ľudí je iba novodobé „vykorisťovanie“, ktoré rozdeľuje spoločnosť. Pokiaľ nebude solidarita, ktorá chce pomáhať človeku, potiaľ nerovnosť bude plodiť násilie, menšie, väčšie, ale plodiť.

Voľba prezidenta nie je iba o akte voľby, voľba by mala byť aj o myšlienkach pre Slovensko.  Ak vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci, prezident by mal byť „hovorcom“ ľudí práce, ktorí nechcú nič viac a nič menej ako mať prácu a slušne žiť a nie živoriť.

Citáty kandidátov

na prezidenta vypovedajú o jednotlivých kandidátoch, ako zmýšľajú a ako si predstavujú v náznaku svoju rolu v úlohe prezidenta.

• Gyula Bárdos (SMK) - Prezident slúži občanom a nie opačne • Jozef Behýl (NEKA) - Nastal čas • Ján Čarnogurský (NEKA) - Hovorím pravdu, bránim pravdu - Spolu dokážeme poraziť chudobu • Róbert Fico (SMER-SD) - Fico pripravený pre Slovensko  - Pripravený pre ľudí • Viliam Fischer (NEKA) - Prezident by mal byť  aj srdcom národa • Pavol Hrušovský (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd): - Spolu na to máme - Chcem byť prezidentom ako tí, čo boli doteraz. Chcem byť normálny. • Ján Jurišta (KSS) - Východisko pre Slovensko je v skúsenostiach domácich svetových • Andrej Kiska (NEKA) - Prvý nezávislý prezident - Vezmime prezidentským úrad politickým stranám - Srdce, rozum, charakter • Milan Kňažko (NEKA) - O mne všetko viete - Slovensko preber sa - Znovu ide o veľa • Stanislav Martinčo (KOS) • Milan Melník (NEKA) - Slovensko preber sa ! - Rodina - Národ  - Štát • Helena Mezenská (NEKA) - Prezidentka pre ľudí • Jozef Šimko (SMS) • Radoslav Procházka (NEKA) - Hrdé Slovensko - Vaše právo, moja povinnosť - My Slováci sme hrdý národ a vieme tvrdo pracovať - Silný prezident chráni ľudí •

Celkom sa volieb v I. kole bolo odovzdaných 1.913.369 obálok, počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch 4.409.793, čo predstavuje 43,40 %.

Meno kandidáta	Počet hlasov	Podiel v %	Kandidoval
Róbert Fico	531.919	28,00	SMER-SD
Andrej Kiska	455.996	24,00	nezávislý
Radoslav Procházka	403.548	21,24	nezávislý
Milan Kňažko	244.401	12,86	nezávislý

 

• Gyula Bárdos 97.035 počet hlasov - 5,1 % podiel - kandidoval za SMK • Pavol Hrušovský 63.298 - 3,3 % - KDH,SDKÚ-DS,MOST Híd • Helena Mezenská 45.180 - 2,4 %  - nezávislá • Ján Jurišta 12.209 0,6 % KSS • Ján Čarnogurský 12.207 - 0,6 % - nezávislý •  Viliam Fischer 9.514 - 0,5 % - nezávislý • Jozef Behýl 9.126 - 0,5 % - nezávislý • Milan Melník 7.678 - 0,4% - nezávislý • Jozef Šimko 4.674 - 0,2 % - SMS • Stanislav Martinčko 2.547 - 0,1 % - KOS •

Výsledky		Výsledky na území	Róbert Fico	Andrej Kiska	Radoslav Procházka	Milan Kňažko
SR	počet hlasov	1.914.021	531.919	455.996	403.548	244.401
	podiel v %	43,40	28,0	24,0	21,2	12,9
ŽASK	počet hlasov	138.166	81.876	56.290	63.196	27.088
	podiel v %	46,10	32,1	22,1	24,8	10,6
Okres Čadca	počet hlasov	26.769	12.241	4.215	5.496	1.714
	podiel v %	36,60	46,1	15,9	20,7	6,5
Mesto Čadca	počet hlasov	6.889	2.639	1.172	1.669	623

 

Podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre prezidenta SR z počtu oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch za SR

Nezúčastnení voliči a neplatných hlasov bolo 56,92 %. Je to skľučujúce, je to reflexia na rozhádanú politickú reprezentáciu, ktorá nesleduje témy, ale ak nie osobné tak isto stranícke záujmy. V absolútnych číslach výsledok I. kola nie je vábny, lepšie povedané je odstrašujúci. Čísla nepustia.

• Róbert Fico 12,06 % • Andrej Kiska 10,34 % • Radoslav Procházka 9,15 % • Milan Kňažko 5,54 % • Gyula Bárdos 2,2 % • Pavol Hrušovský 1,43 % • Helena Mezenská 1,02 % • Ján Jurišta 0,27 % • Ján Čarnogurský 0,27 % •  Viliam Fischer 0,21 % • Jozef Behýl 0,2 % • Milan Melník 0,17 % • Jozef Šimko 0,1 % • Stanislav Martinčko 0,05 % •

Voľby sú aj o počte krajov a okresov v I. kole kde zvíťazil R.Fico. V krajoch to bolo 6 v 8 a v okresoch v 50 zvíťazil z celkového počtu 79. Oproti druhému v I. kole A.Kiskovi rozdiel bol 4 %, čo predstavuje 75.923 hlasov. 

Celkom sa volieb v I. kole bolo odovzdaných 2.223.812 obálok, počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch 4.406.261, čo predstavuje 50,48 %.

R.Fico vyhral v 13 okresoch (Bánovce nad Bebravou účasť 51,6% - R.Fico 59 %, Brezno 47,5% - 50,5%, Čadca 46,8% - 67,5%, Humenné 44,1% - 59,9%, Michalovce 41,7% - 54,8%, Považská Bystrica 51.2.% -  54,3%, Prievidza 53,1% - 53,2%, Stará Ľubovňa 47,5% - 57%, Stropkov 47,8% - 61,8%, Svidník 48,3% - 66,0%, Topoľčany 52,7% - 61,3%, Vranov n/Topľou 43,2% - 63,2%, Žiar n/Hronom 50,0% - 50,6%,). V ostatných okresoch vyhral  A.Kiska.  V krajoch zvíťazil R.Fico iba v Trenčianskom kraji. V ŽASK vyhral R.Fico iba v Čadci. Pre zaujímavosť, R.Fico vyhral v 1540 obciach a mestách oproti 1374 A.Kiskovi v 0 obciach bola remíza.

Meno kandidáta	Počet platných hlasov	Podiel v %	Kandidoval
Róbert Fico	893.841	40,61	SMER-SD
Andrej Kiska	1.307.065	59.38	nezávislý

 

Výsledky II. kolo v ŽASK, okrese a meste Čadca

Výsledky		Róbert Fico	Andrej Kiska
SR	počet odovz.obálok	893.841	1.307.065
	podiel v %	40,61	59,38
ŽASK	počet odovz.obálok	??? 140.757	??? 150.102
	podiel v %	??? 67,49	??? 32,51
Okres Čadca	počet plat.hlasov	22.716	10.940
	podiel v %	67,49	32,50
Mesto Čadca	počet hlasov	5256	3429
	podiel v %	60,51	39,48

 

Výsledky II. kolo v samosprávnych krajoch

Kraj	Róbert	Fico	Andrej	Kiska	% účasti v samosprávnych krajoch SR
	% hlasov	počet hlasov	% hlasov	počet hlasov
BB	44,99	109.913	55,01	134.380	47,0
BA	27,04	88.111	72,96	237.777	57,5
KE	38,78	105.508	61,22	166.545	43,9
NT	38,03	105.587	61,97	172.056	48,1
PO	46,01	135.587	53,99	159.078	47,6
TN	50,68	131.058	49,32	127.550	52,8
TT	32,64	77.320	67,36	159.577	51,2
ZA	48,39	140.757	51,61	150.102	52,5

 

Výsledky II. kolo v okresoch ŽASK

Volebné obvody v ŽASK	Róbert	Fico	Andrej	Kiska	% účasti v okresoch ŽASK
	% hlasov	počet odovz.obálok	% hlasov	počet odovz.obálok
ČA (+KNM)	67,49	22.176	32,51	10.940	47.6
DK (+TV)	38,81	6.338	61,19	9.991	53.3
LM	43,81	14.251	56,19	18.279	54.0
MT (+TrT)	45,91	23.336	54,09	27.491	55.2
NO	43,55	15.500	56,45	20.095	50.6
RK	42,95	10.890	57,05	14.467	53.6
ZA (+ BY)	49,42	47.726	50,58	48.839	53.9

 

V Žilinskom samosprávnom kraji je 11 okresov - Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Žilina, Martin, Turčianske Teplice, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo. Okresy boli zredukované na obvody pre potrebu volebnej štatistiky na 7.

Účasť v prezidentských voľbách V SR

Účasť	1999	2004	2009	2014
I.kolo	73,89	47,9	43,6	43,40
II.kolo	75,45	43,6	51,7	50,48

 

Voľby prezidenta v rokoch 1993 - 2014

Rok		1.kandidát v poradí	2.kandidát v poradí	Celková účasť na voľbách
1999	I.kolo	R.Schuster 47,37%/1.396.950	V.Mečiar 37,28%/1.097.958	73,89 %/2.984.424
	II.kolo	R.Schuster 57,18%/1.727.481	V.Mečiar 42,81%/1.293.642	75,45 %/.049.221
2004	I.kolo	V.Mečiar 32,74%/650.242	I.Gašparovič 22,28%/442.564	47,94 %/2.015.889
	II.kolo	I.Gašparovič 29,91%/1.079.592	V.Mečiar 40,09%/722.368	43,5 %/1.828.307
2009	I.kolo	I.Gašparovič 46,71%/876.061	I.Radičová 38,05%/713.735	43,63 %/1,893.439
	II.kolo	I.Gašparovič 55,53%/1.234.787	I.Radičová 44,47%/988.808	51,67 %/2,242,162
2014	I.kolo	R.Fico 28,0%/531.919	A.Kiska 24,0%/455.996	43,40 %/1.913.369
	II.kolo	A.Kiska 59,38%/1.307.065	R.Fico 40,61%/893.841	50,48 %/2.223.812