Kysucký maratón žije a naďalej prekvitá Kysucký maratón mal 21.6. svoje 40 - te pokračovanie. V roku 1953 sa našiel v Čadci pokračovateľov odkazu Pheidipidesa, ktorý zvestoval víťazstvo Aténčanov v boji proti Peržanom. Jeho heroicky výkon vstúpil do histórie ako maratónsky beh.

Podnet na založenie Kysuckého maratónu dal vtedy jediný maratónec na Kysuciach - Štefan Špaldoň. Kysucký maratón je po Košickom maratóne druhý najstarší maratón na Slovensku. Prvé ročníky v rokoch 1953 až 1965 sa bežali z Čadce do Starej Bystrice a späť. Prvým predsedom výboru bol vtedy študent A.Blaha, tajomníkom F.Držka. Po obnovení v roku 1983 viedla trať s otočkou vo Vysokej n/K.

Celkom za 40 rokov postavilo na štartovnú čiaru 4.635 maratóncov s priemernou účasťou 116 bežcov na maratóne. Obrazne keby všetci zúčastnený bežali štafetu, každý by zabehol 42.195 km, celkom by všetci ako jedna štafeta zabehli 195.574 km, čo predstavuje skoro 5 krát obehnúť po obvode zemegule.

Maratón sa na Kysuciach stal sa pojmom. Dôkazom sú ľudia pri trati počas maratónu. Maratón spája obce, dáva šancu, aby spolu cítili a konali v jednote a spoločne. Aj preto bol predseda KM Milan Pollák navrhnutý na Ocenenie primátora 2014.

Bezprecedentný „výkon“ roka V meste z piatku 20.6.2014 na sobotu na Rázusovej ulici bol ukradnutý novo inštalovaný spomaľovač. Vedieť si odpovedať na otázku, komu vadil spomaľovač sa zužuje okruh podozrivých. Vodič, taxikár, ...? Vyšetrovanie zaiste odhalí tohto „výnimočného“ jedinca, ktorý dal o sebe znať. Bolo by prospešné, keby jeho meno sa dozvedela verejnosť. Podľa jeho charakteristiky by sme vedeli, kde sa zgrupuje takáto malosť  z ničenia mestského majetku. Ešte lepšie by bolo, keby sa sám prihlásil na Mestskej polícii. 

Môžeme mu odpustiť, ale nie zabudnúť. Verejný poriadok nie niekým privatizovaný. Je každého z nás, aby sme sa vo svojich potrebách pohybovali a ho využívali. Lebo sloboda končí tam, kde začína sloboda toho druhého, v tomto prípade, vodiča amatéra alebo profesionála, alebo že by taxikára?

A propo bolo by prospešné, keby v záujme očisty Cech taxikárov v Čadci vydal prehlásenie, že sa od tohto hanebného činu dištancuje. Tento „odvážny“ poľutovaniahodný čin ma šancu sa nominovať ako antičin roku 2014 v meste. Treba aby „geroj“ oznámil svoje meno a zamestnanie. Podmienkou je zaplatiť náklady na znovu osadenia spomaľovača na Rázusovej ulici a k tomu bonus 5.000 € ako „sponzorsky“ dar do fondu pre rozširovanie počtu spomaľovačov v meste. 

 Ľudia vypúšťajú splašky do Čadečanky Od kanalizovanie Horných Kysúc sa ukončilo. Teraz je na rade záverečná etapa, napájanie súkromných domov na kanalizáciu. Predpokladalo sa, že bývajúci v lokalitách bez verejnej kanalizácie si urobia prípojky. Nie všade to pochopili. Problémom je zaplatiť si prípojku. Tu môže byť problém pre starších, ktorí majú dôchodok na hranici minima. Možno sa malo citlivejšie pristupovať k vlastníkom. Napríklad na znovu osadenie, aby vlastník by bol zaviazaný kúpiť si materiál a investor by bol zaplatil výkop a montáž a problém by bol eliminovaný.  

Nový spomaľovač na ulici J.Kráľa V závere končiaceho sa školského roku bol pred materskou škôlkou na Žarci namontovaný retarder. Takto vodiči dostali šancu, aby v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov sa s nim vžili, aby od 1.9. nedochádzalo hlavne zo strany mladých nezodpovedných „pretekárov“ ku kolíziám mnoho krát hraničiace s úrazmi.

Dobrá správa ... už po koľký krát? Z Bratislavy prišla informácia, že tunel na Horelici dostane „druhú“ rúru s ktorou by sa malo začať stavať v roku 2018. Horelica dostala prednosť pred tunelom Branisko z dôvodu, že v prípade vyradenia prejazdnosti tunela s rizikovým prechodom stredom mesta by vznikol dopravný kolaps v meste. Narušil by sa tranzit smerom do Česka a Poľska. Ide iba o to, aby po skúsenostiach, ktoré majú obyvatelia Čadce sa dočkali.

Semafory pri Bille V rámci výstavby OD Billa sa namontovali semafory cez I/11, ktoré od svojho počiatku nefungovali. Problém nie je ani tak v semaforoch. Poukazuje sa na nečinnosť mesta informovať obyvateľov, že semafory nepatria mestu. Zdá sa, informovanosť mesta nie je jeho silnou stránkou ... a potom vznikajú zbytočné šumy. 

O sochy sa treba starať Sochárske sympózia sa uskutočnili v meste dva krát. Zanechali diela, ktoré sú v parkoch a na verejných priestranstvách. Prispievajú ku kultivovaniu oddychových priestorov. Ak sochy máme a slúžia nám, mesto by malo mať vo svojich operačných programoch počítať z ich údržbou a opaterou. Ak tak nespravíme, môžeme sa dočkať, že neošetrené drevené sochy bude chátrať, rozpadať sa a peniaze vynaložené na sympózium ako keby spadli do studne bez dna.

Prečo nemajú poslanci v MsÚ svoju schránku ? Poslanec dostáva priebežne poštu a inú dokumentáciu. Táto sa roznáša poštovým „poslíčkami“ (je najlacnejší spôsob roznášania), alebo sa posiela poštou (je to drahšie), alebo do konca príslušníkmi Mestskou políciou (roznáška je najdrahšia a ešte k tomu dehonestuje príslušníkov). Preto stojí za úvahu, či by nebolo vhodné po vzore iných miest, ale aj napríklad poslancov NR SR zriadiť v budove MsÚ schránky pre poslancov, kde by dostávali všetky materiály?

Poznáme to, keď niekto nás obmedzuje v našich právach Počet mobilov vzrastá geometrickým radom. Vzniká bezdôvodná potreba byť stále o všetkom a všade informovaní. Stále sa zvyšuje potreba niečo niekomu povedať.  Problém nastáva, keď vo vlaku, autobuse, v čakárni horlivo telefonujeme aj 20 minút. Prítomní pomaly vedia viac o volajúcom ako telefonujúci. Otázka je, či takéto konanie nezasahuje do súkromia druhých? Nie je to dôkaz, že volajúci nenesie znaky slušnej výchovy? Mladá oblečením a správaním ako „manekýnka“ na chodbe jedného okresného úradu, bolo upozornená, že ostatných nezaujímajú jej osobné „pikošky“. Jej odpoveď nebola vedená ospravedlnením, ale pocitom, že oni ako keby tu nemali byť, lebo „dáma“ (bez výchovy?) predsa musí telefonovať ... aby jej ušiel čas.  

Najúčinnejšie proti neplatičom je ich zverejnenie Neplatiči za byty  ale aj poplatky alebo dane sú všade, a mesto nie je výnimka. Zákon dovoľuje, aby správcovia mohli zverejniť na tabuli hanby tých neplatičov, ktorých čiastka presahuje 500 €. Otázka znie aké sú dôvody, že sa títo neplatiči nezverejňujú? 

Ak cudzí o nás, tak so znalosťou veci Na internete okrem domácich predpovedí počasia zaujala nórska web stránka o počasí v Európe www.yr.no, ktorá neobišla ani mesto Čadca. Stránka predstavuje čo do množstva a kvality informácií nadštandard. Jedinou chybičkou krásy je, že na miesto fotografii mesta sú tam propagované čuduj sa svete nie obce z okolia, ale zahraničné lyžiarske destinácie - Jablůnkov,  Mosty u Jablůnková, Zwardoň a Istebné.

Ak chceme rozvíjať cestovný ruch, asi by stálo rozvinúť propagačnú kampaň a rozširovať propagáciu mesta a okolia aj na tejto aspoň web stránke a upozorniť ich na chybu. Majme stále v pamäti, aký boom doznalo mesto, keď hrala v druhej najvyššej futbalovej súťaži. Takto každý víkend v góloch - bodoch- sekundách sa uvádzala Čadca a o meste vedeli od Novej Sedlice až po Aš, že Čadca existuje a hrá dobrý futbal. Je to maličkosť, ale z maličkosti sa rodia väčšie veci.   

Ozaj sme necitliví (aspoň niektorí) Automobilisti sa zdajú, že nemajú takt k ostatným. Parkovacích miest je málo, myslí sa tým aj pre dočasné státie, napríklad ako je pri MŠ na Žarci. Jediný prístup je križovatka ulice J.Kráľa a priechodu pre peších od obchodu BRZDA smerom na I/11. Ráno ako aj poobede priestor je zahltený neúmerným počtom áut. Ak na jednej strane je neklamný znak stúpania životnej úrovne, na druhej strane je výsledkom, že vzájomná úcta  a slušnosť upadá.

Napríklad majiteľ audiny zaparkoval priečne tesne pri chodníku od bytoviek 2591 a mamičky s kočíkom nemohli vyjsť z chodníka na cestu. Ak majiteľ auta chce svoje deti bezpečne doviesť do MŠ mal konať tak, aby aj on nestrpčili život iným. A propo, ako by vnímal, keby sa to stalo jeho manželke?

Žandári oslavujú V júni 1849 František Jozef I nariadil vytvoriť v celej monarchii  žandárske zbory so žandárskymi stanicami v mestách a väčších obciach. Do vtedy žandárske zbory boli zriadené iba v provinciách na severe Talianska, ktoré v roku 1799 založil cisár Napoleon.  Možno v spomienke si pripomenúť, akú dôležitosť pripisoval Napoleon žandárskym staniciam. Preto nech pôsobenie Mestskej polície vyznieva o niečo optimistickejšie aj u tých, ktorí nie celkom jej veria. Nech kritika za každú cenu bez obsahu nech je krotená. Nech sa vie, že Mestská polícia nie je rozmarom mesta, ktoré vynakladá v rozpočte mesta 415 tisíc €.  Kto neverí, nech si prečíta hodnotenie práce za rok 2013 v meste.

http://www.glasnak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=849&Itemid=1