Čo je obsahom procedurálneho návrhu?

Procedurálny návrh znamená, že nesúvisí s podstatou prerokovaného návrhu. Napríklad je to návrh na zmenu hlasovania z verejného na tajné alebo prerušenie rokovania zastupiteľstva za účelom doplnenia predloženého materiálu alebo zmenu postupu prerokovania materiálu ale nikdy o veci samej. Nie tak ako to bolo pri rokovaní, kedy poslanec ing.J.Drobil zneužil tento inštitút pre zvýhodnenie svojho predloženého návrhu o počte poslancov a obvodov a súčasne chcel vyselektovať predložený pozmeňujúceho návrh iného poslanca (P.Glasnák).

Stále je platný zákon o rokovacom poriadku NR SR. Je nemysliteľné, aby NR SR si vysvetľovala procedurálny návrh ináč ako je definovaný v zákone. Podobne je to v ŽASK, ale na zastupiteľstve v Čadci po svojom ako sa to hodí. K tomu ešte poslanec, ktorý predložil procedurálny návrh bol v návrhovej komisii a býva vo volebnom obvode č.4. Ak už v Čadci ináč, potom si mal nájsť v Slovníku slovenského jazyka obsah slova procedurálny návrh a vedeli by !!!    

Ako sa to vyriešilo?

Pre úplnosť treba dodať, že po mojom proteste, kedy hrozilo, že sa bude hlasovať iba o pozmeňovacom návrhu poslanca ing.J.Drobila primátor rozhodol, že sa najprv bude hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca (P.Glasnáka), aby vo volebnom obvode č.3 boli podľa prepočtu počtu obyvateľov 8 a nie 7 poslancov. Až potom o pseudo „procedurálnom“ návrhu poslanca ing.J.Drobila ponechať 7 poslancov. Zo strany primátora nebola žiadna zmienka o pochybení, žiadne ospravedlnenie, leda urobil gesto, že on to môže.

Situácia s procedurálnym návrhom nebola jediná v zastupiteľstve

Primátor zabudol ako pred pár mesiacmi pri prerokovaní mestských daní sa opakoval totožný scenár prerokovania. Prvý sa prihlásil jeden z poslancov s procedurálnym návrhom. Primátor aj vtedy vo svojej horlivosti pochybil, dal hlasovať o procedurálnom návrhu. Návrh bol schválený čím v poradí druhý pozmeňovací návrh, čuduj sa svete ako keby náhodou bol to znovu poslanec P.Glasnák a znovu „odrovnaný“. Na jeho pozmeňujúci návrh sa bralo ako keby nebol podaný, ako keby poslanec neexistoval.

Pritom poslanec má právo zo zákona predkladať zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy (zk.č.369/1990 Zb. §25 ods.4a). Jedine zákon môže obmedziť jeho právo podávať na zastupiteľstve návrhy, ináč pôsobenie poslancov v zastupiteľstve by bolo zbytočné.

Procedurálny návrh v súvislostiach v neprospech primátora

V tomto prípade zdravý rozum primátorovi velil ctiť si zásadu - hovoriť striebro, mlčať zlato. V mravnom spore o pravdu si sám sebe skomplikoval situáciu, porovnávajúc to s konárom, ktorý si pod sebou podpílil. Jeho správanie pri prerokovaní dalo mnohé námety na úvahu.  

•        Bolo prekvapením, ako primátor iniciatívne a sebavedome viedol rokovanie. Jeho pozícia pri hlasovaní o počte poslancov za jednotlivé volebné obvody bola funkčne nepríjemná. Vo volebnom období 2006 - 2010 ako poslanec bol proti „legalizovanej“ krádeži. Ako primátor mal byť nestranný. V tomto prípade jeho rola mala byť iba dohliadať na dodržiavanie procedúry diskusie a schvaľovania a nie žiadať o podporu pre pseudo „procedurálny“ návrh poslanca ing.J.Drobila.

•        Primátor aj napriek tomu, že rozhodnutie o „krádeži“ jedného poslanca vo volebnom obvode č.3 na úkor navýšenia vo volebnom obvode č.4 vyhlásil, že bolo v roku 2010 politické rozhodnutie vyzýval, aby poslanci neboli malicherní (alebo s ypsilonom na konci - vtedy by to bolo namierené iba proti poslancovi P.Glasnákovi?) a odporučil dodržať status quo.  Výsledok? Poslanci zafixovali „krádež“ v zastupiteľstve, čím naznačili, že podporujú takéto a aj podobné mravné poklesky aj do budúcnosti.

Zachoval si primátor svoju tvár?

Ak už chcel byť nad vecou tak v tomto prípade neobstál. Je primátor, dnes minimálne do volieb, ale súčasne je obyvateľom žijúci vo volebnom obvode č.3, bol kritikom tejto hanebnosti na obyvateľov žijúcich vo volebnom obvode č.3. Ešte mal šancu nepodpísať uznesenie o legalizovanej „krádeži“, lebo tam je potrený súhlas 3/5 prítomných poslancov.

Táto obhajoba naznačuje a irituje niekoľko nezodpovedaných otázok?

•        Primátor súhlasí s duchom vládnutia v rokoch 2006 - 2010?

•        Má primátor hranicu kritiky voči ex primátorovi, ktorú neprekročí?

•        Nie je primátor pre verejnosť zahalený rúškom tajomstva v nadčasovej „zhode“ s ex primátorom, aj keď cez zuby, že môžu, ale aj nemôžu proti sebe?

•        Primátor si neuvedomil, že tento súboj o pravdu vzdal bez boja?

Ako si vysvetľuje procedurálny návrh poslanec ŽASK ?

Ak si pozorne prečítame pasáže rokovacích poriadkov NR SR (zákon č.335/1996 Z.z.) a rokovacieho poriadku Žilinského samosprávneho kraja zistíme vzácnu zhodu. ŽASK pri tvorbe čerpal zo zákona. Treba uznať, že v ŽASK procedúra práce v zastupiteľstve, rešpekt a uznanie, práca komisii má právnu spoľahlivosť a slušnosť. Čo ale zaráža, čo je dobre v ŽASK nie je prenášané do práce samosprávy v meste. Pritom primátor mesta je poslancom Žilinského samosprávneho kraja !!!  Keby takto poslanec ŽASK mal predstavu skúšať procedurálny návrh na „čadčiansky“ spôsob v zastupiteľstve ŽASK obrazne povedané Blanár by ho „vyhnal“.

Takto nechtiac vnukol verejnosti overenú múdrosť, že kto sa vyvyšuje, bude ponížený, a ten kto sa ponižuje bude vyvýšený. Bude to platiť aj v Čadci?

Rokovací poriadok Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja

Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja na základe § 11 ods. 2 písm. p) a § 11 ods. 10 zákona NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 302/2001 Z. z.“) schvaľuje Rokovací poriadok Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len „rokovací poriadok“).

(1)     Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh k jednotlivým bodom schváleného programu, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania,  časového a vecného postupu rokovania zastupiteľstva, s výnimkou hlasovania o veci samej. Procedurálnym návrhom môže poslanec navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach návrhu hlasovalo samostatne, alebo aby vec bola vrátená na prepracovanie, alebo aby sa o predmetnej veci ďalej nerokovalo. Ak procedurálny návrh nespĺňa tieto požiadavky, predsedajúci upozorní poslanca a pokiaľ poslanec nerešpektuje výzvu, predsedajúci mu môže odobrať slovo.

(2)     S procedurálnym návrhom sa poslanec hlási stlačením tlačidla Faktická poznámka a zdvihnutím ruky.     

(1)     O procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy a bezodkladne.

(2)     O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu zastupiteľstva, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, predsedajúci pristúpi k hlasovaniu. O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu zastupiteľstva, dá predsedajúci hlasovať ihneď.

Zákon NR SR č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov

Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu.

(1)     O procedurálnych návrhoch (§ 34) sa hlasuje bez rozpravy.

(2)     O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, postupu je sa podľa § 39.

(3)     O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude národná rada schopná uznášať sa.