(Pripomenutie toho čo by nemalo byť zabudnuté)
Na slávnostnom galaprograme pri príležitosti 480. výročia založenia mesta Čadca a jeho písomnej zmienky boli v sobotu 11.10. 2014 po štvrtý krát ocenené osobnosti Čadce 2014.
Ocenenie mesta dostali
• Mgr. Nina Kopecká (1946) a Mgr. Ladislav Kopecký (1944) in memoriam - manželia, pedagógovia, zaslúžili členovia FS Kysučan pri príležitosti 60. výročia založenia súboru
• Mgr. Vladimír Kráľ (1951) bývalý riaditeľ IC Čadca, bývalý zástupca primátora, v súčasnosti poradca primátora pre medzinárodné vzťahy
• MUDr. Šimon Višňovský (1932) lekár, internista, prednosta oddelenia KNsP Čadca
Ocenenie primátora dostali
• Mgr. Ing. Peter Dubec (1973) duchovný, správca pre NsPP v Čadci
• Prof.JUDr. gen. Jaroslav Ivor, DrSc. (1955) dekan Fakulty práva PVŠ Bratislava
• Mgr. Milan Pollák (1955) pedagóg SOŠT Čadca, predseda Klubu Kysuckého maratónu
Jedným z ocenených bol Mgr. Vladimír Kráľ. Ocenenie bolo prirodzeným vyústením aj jeho postojov z rokov 2006-2010. Práve pri ocenení je potrebné nahlas pripomenúť nasledujúce dve udalosti. Jeho jediným previnením bolo, že videl mesto a nie žabomyšie vojny v meste. On stál na druhom brehu a preto nebolo žiaduce o ňom pozitívne písať.
O ocenení, ktoré bolo zatajené (2007)
V sobotu 23.júna 2007 pri príležitosti osláv Dni Toruni mu odovzdal predseda Rady mesta Toruni Waldemar Przybyszewski na návrh Rady mesta vyznamenanie Medailu mesta Torune. Takáto pocta sa nedostáva často. Práve preto si treba aj s odstupom času pripomínať toto význame ocenenie. Ak ocenenie je osobnou satisfakciou za prácu pri rozširovaní a upevňovaní kontaktov s našim mestom, tak ocenenie je súčasne aj ocenením pre mesto, ktoré vytváralo a verím, že bude naďalej vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj vzájomných vzťahov medzi oboma družobnými mestami.
Nebyť internetu, informácia o udelení medaile by sa verejnosť v Čadci nedozvedala.
Mravné posolstvo je stále živé (2007)
V. Kráľ bol riaditeľom Mestského informačného centra (MIC). Návrh vedenia mesto, aby MIC prešlo pod Dom kultúry, vyvolal v kultúrnej obci mesta negatívnu odozvu. V. Kráľ bol poverený, aby vypracoval materiál pre začlenenie MIC do Domu kultúry. On nesúhlasil a na protest proti tomuto zásahu odstúpil z funkcie riaditeľa. Časom sa ukázalo, že tu ani tak nešlo o organizačnú zmenu, ale o jeho zbavenie ho funkcie riaditeľa.
Pre zainteresovaných to nebola ani tak prekvapujúce, lebo kultúra v spomínaných rokoch nebola ani tak o obsahu, ako o glorifikovaní, o videní. To že V. Kráľ odmietol podieľať sa na kare MIC by malo aj s odstupom času byť motiváciou posilňovať naše občianske postoje proti miestnej moci.
Od 1.1.2008 malo byť všetko organizačne pripravené. Na MZ 14.12. nebolo už potrebné delimitačný proces urýchľovať, lebo sa naplnilo prianie vedenia o odchode V. Kráľa z funkcie.
Nech obe udalosti nám dávajú výpoveď o ľuďoch a dobe kedy sa to odohrávalo. Preto ocenenie je v správnych rukách. Platí, že to čo je dobre pretrvá.