Dlho očakávané výsledky volieb v Anglicku majú svojho víťaza, majú svojich porazených. Anglicko ale bez rozdielu politickej orientácie si zachovalo svoju (politickú) kultúru. V súčasnosti volebný systém v Anglicku je väčšinový, ktorý v posledných voľbách ukázal aj svoju neprívetivú nedemokratickú tvár.
Konzervatívci získali 331 parlamentných kresiel. Ich víťazstvo je zoslabené väčšinovou nestabilnou konzervatívnou vládou, ktorá bude vydieraná ortodoxnými euroskeptikmi vo vnútri strany.
Z pohľadu slovenskej politickej kultúry môže byť, snáď lepšie by znelo musí byť vyvodené poučenie z konania predsedov porazených strán na výsledky volieb. El Miliband, predseda Labouristickej strany, Nick Clegg predseda liberálnych demokratov a predseda euroskeptickej strany UKIP Nigel Farage, ktorí odstúpili.
Nech vyvodenie dôsledkov troch predsedov z prehry nech je mementom pre naše niektoré tiež strany, ktoré prehrajú a predsedovia neodstúpia. Práve ich obhajoba vydretého „víťazstva“ vďaka prepracovanej rétorike je hrozba pre demokraciu u nás a k tomu ešte takáto nevyzretá politika smrdí.
SNP získali v Škótsku 56 z 59 možných parlamentných kresiel. Nečakalo sa, že práve SNP „zlikviduje“ labouristov v Škótsku, posunie sa ešte viac doľava a problém zotrvania Škótska v kráľovstve naďalej bude trvá.
K tomu treba pripočítať prelietavých poslancov (u nás), ktorí hľadajú miestečko v inej strane mnohokrát bez ideového ukotvenia, len aby sa dostali do parlamentu. Tvária sa, ako keby práve oni sa cítia byť vyvolení na „večnosť“, práve oni sa pasujú vyviesť Slovensko do raja. V Anglicku je iný obyčaj, ak prehrám odstúpim.
Pre našu politickú scénu zoberme si od Angličanov ďalšie politické poučenie. U nás koaličný mnohokrát bez neideového politického zlepenca ktorí oni u nás nie div považujú za najdemokratickejšiu krajinu leda v najbližšej galaxii, Angličania považujú zlepence za niečo politicky nedôstojné a dehonestujúce.
Volebný systém
Nech je poučné v praxi, aký rozdiel a dôsledky sú v porovnaní z väčšinovým systémom v Anglicku s pomerným u nás. Z poznania možno vyčítať, že pomerný systém plodí nesúrodé politické zlepence, ale väčšinový likviduje malých, víťaz berie všetko.
|
| Väčšinový systém platný v Anglicku | Pomerný systém platný v SR | Predseda |
| Konzervatívna strana | 331 | 242 | Dávid Cameron |
| Labouristická strana | 232 | 199 | Ed Miliband |
| SNP Škótska nacionálna strana | 56 | 31 | Nicol Sturgeonová |
| Liberálny demokrati | 8 | 51 | Nick Clegg |
| UKIP euroskeptická strana | 1 | 82 | Nigel Farrage |
| Zelení | 1 | 24 | ??? |
| Ostatní | 22 | 22 |
|
Príkladom väčšinového volebného systému je generovanie politickej anomálie. UKIP z celkového počtu voličov získala 13 % všetkých hlasov, čím UKIP sa stal treťou najsilnejšou stranou v Anglicku ale iba s jedným zvoleným poslancom. V pomernom systéme, ako je na Slovensku by UKIP získala 82 poslancov.
Minimálna mzda z iného pohľadu
Anglicko má 59 mio obyvateľov, z toho 12 mio prisťahovalcov a z nich milión au pairiek. Pre prisťahovalcov štedrý sociálny systém pôsobí ako magnet. Ak k tomu pripočítame u nás neustále opozíciou kritizovanú minimálnu mzdu, v konzervatívnom Anglicku je to naopak. Ten kto nedosiahne úroveň minimálnej mzdy, dostáva vyrovnanie mzdy. Doplatok dopláca nie zamestnávateľ ale štát !!! Stále hovoríme o dnešnom Anglicku kde vládnu konzervatívci.
U nás neprimeraná kritika sociálnej politiky dávaná nie div na úroveň „protištátneho“ činu je v konzervatívnom Anglicku ponímané ako výhoda.
Medzi posledné rozhodnutia u nás v rámci I. sociálneho balíčka bolo zavedené bezplatné cestovanie vlakmi pre seniorov, študentov a 50% zľava pre dochádzanie do práce. Pre niekoho nepochopiteľné, ale vo svete myšlienka štátnej dotácie sa stáva stále viac bežnou záležitosťou. Dotácie anglickej vlády na dorovnanie minimálnej mzdy štátom je totožné so štátnou dotáciou pre ŽSR. Takto sa podporuje rozvoj cestovania a ŽSR môžu realizovať vďaka štedrej sociálnej a treba dodať prezieravej sociálnej politike svoje rozvojové programy. Zabúda sa, že posilňovanie sociálnej spravodlivosti u nás je možné iba vďaka radikálnej zmene vo výbere daní po roku 2012. Pre zábudlivých treba pripomenúť na záver Radičovej vlády, kedy hrozilo pre Slovensko daňový kolaps vďaka MF SR.
Ďalším segment, ktorý prežíva vo verejnom priestore boom je bezplatné cestovanie miestnej dopravy vo veľkých mestách. Nech dôkazom sú mesta Hasselt v Belgii, Kiruna vo Švédsku, Chateauroux, Aubagne a Castres vo Francúzsku a Záhrebe. K tomu treba pripočítať hlavné mesto Estónska Tallin, ktoré sa stalo prvým mestom s bezplatnou MHD.
O podobnom projekte uvažuje aj Žilina. Podľa prepočtu by dotácia mesta do MHD mala byť predbežne vo výške 2,8 mio €. Je to obdobné s vyrovnaním minimálnej mzdy štátom v Anglicku, a v Žiline MHD mestom.
Bezplatná MHD je prostriedkom na znižovanie počtu áut v meste, o znižovaní počtu parkovacích miest a zlepšovanie životného prostredia. Je zmysluplná a efektívna miliónová dotácia niektorému športovému klubu kde chodí na zápasy do tisíc divákov efektívna ako miliónová dotácia na bezplatnú dopravu pre 80 tisíc obyvateľov? Aj toto treba vnímať v kontexte solidarity mesta pre mesto, tak ako vláda pre svojich obyvateľov alebo v Anglicku vyrovnanie minimálnej mzdy.