Nepotrebuje práve dnes mesto čo najviac podobných pozitívnych činov, ktoré môžu začať napomáhať meniť mesto a ich obyvateľov na hrdých ľudí? Dnes sa hrdíme logom - Mesto Čadca so srdcom. Prečo by sme sa spoločne všetci nepričinili, aby mesto sa stalo aj Mestom hrdých ľudí?

 Práve teraz sa od vedenia mesta sa očakáva byť odvážne v predkladaní nových projektov, ktoré oslovia obyvateľov, prinajmenšom tak ako to bolo s verejným osvetlením. Chce to odvahu byť nad vecou, byť prezieravý, nepoddať sa anonymnej plytkej diskusii bez znalosti na sociálnych sieťach a veriť, že všetko čo sa vykoná bude mať zmysel pre mesto a jej obyvateľov a bude zdrojom nových pozitívnych emócii. 

Do osady Kýčera vo výške 760 m n.m. nepremáva MHD, na najbližšiu autobusovú zástavku musia denne chodiť peši 2 km do práce, k lekárovi, vedia čo je to ťažký život. Oni sú tvrdej nátury a ak sa im iba niečo zlepší ich každodenný život, vedia to oceniť.

Obyvatelia osady Kýčera 18.5. mali dôvod k radosti. Po mnohých rokoch sa vymenilo staré nefunkčné zosvetlenie za modernejšie. Osvetlenie je to isté ako majú obyvatelia napr. na sídlisku Žarec. V krátkom čase dostali druhú tak potrebnú investíciu. Prvou bola modernizácia prvej časti komunikácie smerom do osady.

Stále platí, že ak obyvatelia dostanú pozitívny impulz, ten v sebe nesie posolstvo zbližovania, vážia si to a verejne ožijú záujmom o mesto. Takto vnímaný záujem možno považovať ako výraz spoločenskej zhody a potreby. 

Potom vedia oceniť aktivitu mesta, ktoré sa snaží v rámci možnosti vyrovnávať rozdiely medzi mestom a jeho odľahlými časťami. Takto je možné spájať ľudí. Nie je toto poznanie pre tak ťažko skúšanú oblasť začiatkom hrdosti na svoj pľac, na svoje mesto?