Momentom, ako sa náš miláčik dostane k moci, zrazu slepo veríme čo i len jeho povzdychu. Zrazu sme schopní obhajovať názor, ktorý sme predtým považovali za bohapustú lož - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. Zrazu rozdávanie majetku (nás všetkých) svojim kamarátom už nie je krádežou najväčšieho rangu, ale normálne - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. A tak dokolečka, zas a znova si dobrovoľne nechávame vymývať mozgy a prestávame chcieť rozmýšľať vlastnou hlavou.

Pýtam sa prečo? Prečo sa necháme vodiť za nos a len slepo opakujeme to čo nám "tí naši" naservírujú? Vari si naozaj myslíme, že "tí naši" nekradnú, nepodvádzajú a nesmejú sa nám poza chrbty?

Nie je to náhodou tak, že naši páni z nás potrebujú mať jedno nerozmýšľajúce a verné stádo? Stádo, ktoré bude vždy len slepo opakovať názory svojho vodcu? Stádo, ktoré pre svoju vlastnú slepotu nebude vidieť, že kráľ je nahý? Stádo, ktoré v eufórii z pocitu víťazstva zrazu nebude vyžadovať plnenie stokrát sľúbených sľubov?

Nepripadá vám to na človeka podradná úloha? Veď deti už v škole hrdo učíme, že jediný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je to, že ľudia sú schopní samostatne myslieť. Tak prečo sa dobrovoľne tejto vznešenej úlohy zriekame? Prestaňme pánom zobať z ruky a začnime konečne rozmýšľať vlastnou hlavou. Dokážeme to;)

Je zaujímavé sledovať, že kým naši páni papaláši nie sú pri korytách, neváhajú všetkým novinárom vliezť (s prepáčením) do zadku. Chvália, obhajujú a stoja na ich strane. Zaujímavá zmena nastane, keď páni vytúžené korytá dosiahnu. Zrazu sú všetci novinári, občianski aktivisti, či obyčajní ľudia, ktorí chcú len vedieť, ako sa nakladá s ich daňami, zlí a veľmi zlí.

Boja sa pravdy?

Papaláši dobre vedia, že obyčajní ľudia nedokážu stíhať pozerať na prsty všetkým tým 200 tisíc štátnym úradníkom, poslancom, starostom, primátorom a ministrom. Papaláši veľmi dobre vedia, že kontrolovať ich čachre-machre je odjakživa úlohou novinárov. Preto im nevonia, keď sa novinári veľa pýtajú a do vecí šťúrajú. Opovážia sa odhaliť o nich nepríjemne holú pravdu, a preto sú novinári zrazu zlí a veľmi zlí.

 Aký je medzi nimi rozdiel?

 Odložme emócie, dajme si ruku na srdce a povedzme - aký je vlastne rozdiel medzi Ficom, Dzurindom a Mečiarom? Nie, nemyslím sľuby a ani čísla topánok. Všetci traja, počas svojej vlády, do krvi nenávideli, či nenávidia novinárov. Prečo asi? Rozmýšľajúci ľudia sú pre nich totiž nebezpeční, vidia im na prsty.           

(článok uverejnený v Regionálnych novinách KYSUCKO, 5.9.2008)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.