(Et eritis in odio omnibus propter nomen meum)

Dňa 4. septembra Katolícka cirkev udelila bl. Terézii z Kalkaty tú najvyššiu poctu, akú matka Cirkev môže svojim deťom udeliť: zaradila ju do zoznamu tých osôb, ktoré uctievame ako svätých. Od tejto chvíle až do skončenia sveta katolíci si budú v liturgickom kalendári každoročne dňa 5. septembra pripomínať jej pamiatku.

Pri slávnostnej kanonizácii pápež František takto zhodnotil zásluhy tejto skromnej a obetavej rehoľníčky, ktorá zasvätila svoj život chudobným a opusteným:

“Matka Terézia, počas svojho celého života, bola veľkodušnou rozdávačkou Božieho milosrdenstva, dávajúc sa službám prijatia a obrany ľudského života, toho nenarodeného i toho opusteného a vyraďovaného. Stala sa obrancom života a neúnavne ohlasovala, že „najslabší, najmenší, najbiednejší je ten, kto sa ešte nenarodil“. Skláňala sa nad osoby vyčerpané, ponechané zomierať na okraji ciest, a rozpoznávala dôstojnosť, ktorú im dal Boh. Jej hlas zaznieval k mocným sveta, aby spoznali svoje previnenie zoči-voči zločinom chudoby, ktorú oni sami vytvorili. Milosrdenstvo bolo pre ňu soľou, ktorá dávala chuť každému jej skutku, a svetlom, ktoré osvetľovalo temnoty tých, čo už nemali ani len slzy, aby plakali, a aby vyplakali svoju chudobu a utrpenie. Jej misia na perifériách miest ako aj na perifériách existencie zostáva v našich dňoch výrečným svedectvom Božej blízkosti tým najchudobnejším z chudobných.”

Je to cenné svedectvo z úst veľpastiera Cirkvi a všeobecne uznávaného apoštola milosrdenstva. Ale ani toto svedectvo nepresvedčilo všetkých. Sú na svete ľudia, ktorých kanonizácia sv. Terézie z Kalkaty znepokojuje, dráždi a hnevá.  Ich hnev korení v tom, že život a životná múdrosť sv. Terézie sú v rozpore  s ich názormi, ktorých plytkosť naša nová svätica svojím žitým kresťanstvom odhaľuje. A teda, aby zahlušili hlas vlastného svedomia usilovne vyhľadávajú argumenty, ktorými by zľahčili a pred ľahkomyseľnou verejnosťou očiernili jej charakter, jej prácu a jej odkaz súčasnému hedonickému svetu.

Niektorí kritici – ako je indický lekár Aroup Chatterjee a profesionálny ateista Christopher Hitchens – zo svojho nevraživého vzťahu voči sv. Terézii urobili životné povolanie. Kritizovali a ohovárali ju za jej života a nenechávajú ju na pokoji ani po jej smrti. Aroup Chatterjee zlomyseľne nazýva jej nezištnú misionársku činnosť “imperialistickou ofenzívou Katolíckej cirkvi proti obyvateľstvu Východu (an imperialist venture of the Catholic Church against an Eastern population.”) Pre Christophera Hitchensa je ona “náboženským fundamentalistom, politickým machinátorom, primitívnym kazateľom a spoluvinníkom svetských mocností (a religious fundamentalist, a political operative, a primitive sermonizer, and an accomplice of worldly secular powers.)”

Nuž ale niet sa čo čudovať. Christopher Hitchens veľkú časť svojej publicistickej kariéry vybudoval na knihách a článkoch, v ktorých si vylieval svoj hnev a nenávisť voči osobám, ktoré svojimi schopnosťami sa vyšinuli do popredia svetového záujmu. Tri takéto postavy sa dokonca stali námetom na obsiahle knižné diela:  prezident Clinton (No One Left to Lie to), štátny sekretár Kissinger (The Trial of Kissinger) a matka Terézia (The Missionary Position). Podobne v článkoch a esejach mu padli za obeť desiatky iných; od filmového herca Boba Hopea až po pápeža Benedikta XVI. – a keby ho nebol Pán Boh povolal pred svoju súdnu stolicu (v decembri 2011) určite by bol mal svoje “kritické výhrady”  aj proti pápežovi Františkovi.

A títo majstri majú svojich epigónov aj u nás. Hoci slovenskí učni a napodobňovatelia nepoznajú prostredie v ktorom matka Terézia pôsobila, ani prácu, ktorú konala, ani dôslednosť, akým Kongregácia pre blahorečenie skúmala a overovala každý údaj o jej živote a činnosti, predsa sa podujali kritizovať kanonizáciu tejto obetavej a hrdinskej ženy. Pravda, nepriniesli nič nového, iba do slovenčiny preložili a opakovali výroky svojich majstrov.

Naša mienkotvorná tlač – ak si to sama neobjednala – ochotne uverejnila ich kritické pripomienky. A tak slovenský čitateľ si v Denníku N mohol prečítať príspevok Ch. Hutchinsom inšpirovaného reportéra Otakara Horáka s nadpisom Ľuďom odopierala liečbu, verila, že utrpením sa približujú Kristovi. Podľa O. Horáka „ľudia, ktorí Matku Terezu obdivujú ako svätca, velebia neexistujúceho idealizovaného hrdinu a nie skutočného človeka z mäsa a kostí... bola iba obyčajný človek s množstvom chýb a nedostatkov... Nemilovala chudobných, ale chudobu, ako napísal autor Christopher Hitchens v knihe z roku 1995.“

Podobným tónom sa nesie článok Nie je všetko zlato, čo sa blyští, od Rastislava Škodu v Pravde“. Príspevok je tupou ozvenou ohováračiek Dr. Mukarjeeho: „Obraz Matky Terezy je pozostatkom zo starých čias bielej západnej vlády nad svetom. Jej glorifikácia uberá na duchovnosti Indie. Vyše miliarde Indov sa vnucuje názor, že je lepšie, keď im pomáhajú bieli. Keď ich učia, že násilná konverzia nie je nič zvláštne a fatalisticky sa prijíma fakt, že jedna z piatich indických laureátov Nobelovej ceny je žena, ktorá sa nemiestne miešala do ťažkého umierania chorých chudobných.

Denník SME venuje kanonizácii matky Terézie článok Pavla Štrbu, Svätica, ktorá stále rozdeľuje. Štrbovi je autoritou ďalší humanista-ateista Hemley Gonzalez.  V jeho príspevku sa dočítame, že “postava Matky Terezy však dnes viacerých rozdeľuje. Vyčítajú jej ultrakonzervatívne názory, či dokonca to, že sa vyžívala v utrpení ľudí, o ktorých sa starala. „Nebola priateľkou chudobných, ale propagátorkou chudoby,“ tvrdí jeden z jej najznámejších kritikov Hemley Gonzalez, ktorý v minulosti pracoval aj v jednom z jej indických sirotincov.”

Prečo je matka Terézia tŕňom v oku našim liberálnym, pokrokovým, mienkotvorným a cudzincami vlastneným denníkom?  Lebo ukazuje svetu živú a životodarnú silu kresťanskej viery. Z “možstva chýb a nedostatkov”, ktoré jej Denník N zazlieva, najväčším previnením bol postoj k násiliu, ktoré sa pácha na nenarodených deťoch.

Naše denníky, podobne ako medzinárodné organizácie Planned Parenthood a iné, jej nevedia odpustiť, že nazývala veci pravým menom. Pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 1979 povedala: Najväčším ničiteľom mieru dnes sú aborcie, pretože toto je skutočná vojna, skutočné zabíjanie, skutočná vražda bezbranného dieťaťa vlastnou matkou”. A pri inej príležitosti v prítomnosti amerického prezidenta povedala: “Ak je dovolené, aby matka mohla zavraždiť vlastné dieťa, ako sa potom môžeme pozrieť ľuďom do očí a hovoriť im, že nie je dovolené zabíjať jeden druhého?”

Dnes sa sv. Terézia z Kalkaty so súcitom usmieva na svojich kritikov, ktorí si myslia, že čiapkou zakryjú slnko. Ľutovala ich, keď žila a trpezlivo ich znáša aj v nebi, lebo vie, aký je údel svätých. Ježiš to povedal svojim apoštolom a učeníkom pred 2.000 rokmi: Et eritis in odio omnibus propter nomen meum – U všetkých budete v nenávisti pre moje meno (Mt 10,22)

František Vnuk (14.sept. 2016)

Článok zverejnené dvojtýždenníku KULTÚRA závislého od etiky č.16/2016 z 5.10.2016