(O Európe, v ktorú možno veriť)

O európskych záležitostiach ako aj o budúcnosti Európy hovorí skupina 13 konzervatívnych mysliteľov, ktorí na jeseň 2017 vydali spoločné prehlásenie Parížsku výzvu. Vyzývajú ku zmene konceptu európskeho myslenia. Požadujú návrat k myšlienke národných štátov, ktoré spojuje jedno kresťanstvo inšpirované európskou kultúrou.

Konzervatívne autority poukazujú na nebezpečenstvo vzrastajúceho vplyvu ľavicovo liberálnych tendencií v Európe. Tvrdia, že práve konzervatívna výzva zodpovedá západnej civilizácii. Posolstvom z Paríža je, že EÚ ako politická inštitúcia nie je totožná s Európou ako civilizáciou. Nechcú Úniu zrušiť, len ju zreformovať.  

Preto nech text výzvy je dôvodom pochopiť jej obsah, aby sme si vytvorili vlastný názor a ten mohli konfrontovať s cestou, akou sa EÚ uberá dnes. 

1.Európa patrí nám a my patríme Európe.

Jej krajiny sú naším domovom; nemáme žiadny iný. Dôvody, prečo je nám Európa drahá, presahujú našu schopnosť vysvetliť ich či ospravedlniť našu lojalitu voči nej. Jedná sa o zdieľané dejiny, nádeje a lásku. O zvyklosti, momenty hrdosti i bolesti. O inšpirujúce skúsenosti zmierenia a prísľuby spoločnej budúcnosti. Jej obyčajná krajina a udalosti majú pre nás zvláštny zmysel, aj keď nie nevyhnutne pre ľudí iné. Domov je miestom, kde sú veci známe a kde nás spoznávajú, akokoľvek ďaleko by sme cestovali. To je skutočná Európa, naša vzácna a nenahraditeľná civilizácie.

2. Európa je našim domovom

Európa v celej svojej bohatosti a veľkoleposti je ohrozovaná falošným chápaním sama seba. Táto falošná Európa sa tvári ako vrchol našej civilizácie, ale v skutočnosti nám hrozí zničením nášho domova. Odvoláva sa na zveličené či pokrivené cnosti Európy, a zároveň je slepá voči svojim nerestiam. Táto falošná Európa sa vyžíva v jednostranných karikatúrach našich dejín a je beznádejne predpojaté voči minulosti. Jej stúpenci sú siroty na základe vlastnej voľby, ktorá sa domnievajú, že byť sirotou - byť bezdomovcom - je ctihodným postojom. Falošná Európa sa takto chvastá čoby predchodca univerzálny pospolitosti, ktoré v skutočnosti nie je ani univerzálna, ani pospolitosť.

3. Falošná Európa nás ohrozuje

Patróni falošné Európy sú posadnutí predsudkom nevyhnutného pokroku. Verí, že Dejiny sú na ich strane a táto viera ich robí spupnými a arogantnými, nie sú schopní uvedomiť si defekty post národného, post kultúrneho sveta, ktorý vytvárajú. Navyše nemajú potuchy o skutočných zdrojoch ľudskej slušnosti, ktorá je im tak drahá - rovnako ako aj nám. Kresťanské korene Európy Ignorujú, dokonca zavrhujú. Zároveň sa veľmi snaží, aby neurazili moslimov, o ktorých si myslí, že nadšene prijmú ich sekulárne, multikultúrne náhľad. Táto falošná Európa, topiaci sa v predsudkoch, poverách a v ignorancii, zaslepená ješitný, seba - stredný víziou utopické budúcnosti, disent voči sebe reflexívne dusí. Samozrejme v mene slobody a tolerancie.

4. Falošná Európa je utopická a tyranská

Sme na konci cesty. Najväčšou hrozbou budúcnosti Európy nie je ani ruský avanturismus, ani islamská imigrácie. Skutočná Európa je v ohrození, pretože jej víziu dusí falošná Európa. Naša krajina, národy a zdieľaná kultúra sú tunelovanie ilúziami a sebaklame o tom, čo Európa je a mala by byť. My sľubujeme, že tejto hrozbe voči našej budúcnosti sa postavíme. Budeme brániť, chrániť a podporovať skutočnú Európu, tú Európu, ku ktorej my všetci vskutku patríme.

5. Musíme brániť skutočnú Európu

Skutočná Európa očakáva a povzbudzuje aktívnu účasť na spoločných projektoch politického a kultúrneho života. Európskym ideálom je solidarita založená na vláde zákonov, ktoré sa vťahujú na všetky, ale sú vo svojich nárokoch obmedzené. Táto vláda zákona nie vždy mala podobu zastupiteľskej demokracie. Avšak naše tradície občianskej spolupatričnosti odrážajú zásadný súhlas s našimi politickými a kultúrnymi tradíciami v ich rôznych podobách. Európania v minulosti bojovali za to, aby naše politické systémy boli viac otvorené ľudovej účasti a my sme oprávnene hrdí na túto históriu. Vždy pritom, aj keď niekedy v otvorenom povstania, srdečne uznávali, že tradícia ľudí tohto kontinentu, cez všetky svoje nedostatky a zlyhania, sú našimi tradíciami. Takáto oddanosť reformám zaisťuje, že Európa sa usiluje o stále dokonalejšie spravodlivosť. Tento duch pokroku sa rodí z našej lásky a oddanosti voči našej vlasti.

6. Solidarita a občianska spolupatričnosť povzbudzujú aktívny záujem

Európsky duch jednoty nám umožňuje vo verejnom priestore dôverovať druhým, aj keď sú cudzinci. Verejné parky, námestia a široké bulváre európskych miest a metropol vyjadrujú európskeho politického ducha: zdieľame náš spoločný život v res publica. Máme za to, že našou povinnosťou je mať zodpovednosť za budúcnosť našich spoločností. Nie sme pasívnymi poddanými pod nadvládou despotickej moci, či už posvätné či svetské. A neskloníme sa pred neúprosnými silami dejín. Byť Európanom znamená byť aktívny politicky a dejinne činný. Sme tvorcovia nášho zdieľaného osudu.

7.  Nie sme pasívne poddaní

Skutočná Európa je spoločenstvom národov. Máme svoje jazyky, tradície a hranice. Zároveň sme vždy uznávali našu vzájomnú príbuznosť, aj keď sme sa hádali - či spolu bojovali. Táto jednota v mnohosti sa nám zdá byť prirodzenou. Avšak je pozoruhodnou a vzácnou, pretože nie je ani prirodzenou, ani nutnú. Najčastejšou politickou formou jednoty v mnohosti je impérium, ktoré sa európski králi a bojovníci snažili znovu vytvoriť v storočiach po páde Rímskej ríše. Fascinácia imperiálne formou pretrváva, ale národný štát prevládol čoby politická forma, ktorá spája občianstvo so suverenitou. Národný štát sa tak stal znakom európskej civilizácie.

8. Národný štát je znakom Európy

Národná spoločenstvo je hrdé na to, ako si vládne svojím vlastným spôsobom, často sa pýši svojimi veľkými národnými úspechy v umení a vede, a súťaží s národmi inými, občas aj na bojisku. To zraňovalo Európu, niekedy veľmi vážne, ale nikdy nezničilo našu kultúrnu jednotu. Práve naopak. Ako sa národné štáty Európy a ustanovili a vynikali, zdieľaná európska identita silnela. Po strašnom krviprelievania vo svetových vojnách prvej polovice dvadsiateho storočia sme rozhodli ešte viac ctiť naše zdieľané dedičstvo. To svedčí o hĺbke a sile Európy čoby civilizácie, ktorá je kozmopolitné v tom správnom zmysle. Neusilujeme o vnútenou a vynútenú jednotu ríše. Namiesto nej európsky kozmopolitizmus uznáva vlasteneckú lásku a občiansku spolupatričnosť otvorené širšiemu svetu.

9. Nepodporujeme vnútenou a vynútenú jednotu

Skutočná Európa podnecovala kresťanstvom. Univerzálna cirkev a jej duchovnej ríše priniesli Európe jednotu, avšak bez ríše politickej. To umožnilo, aby v rámci zdieľanej európskej kultúry prekvitali rozličné občiansko-politickej lojality. Autonómia toho, čomu hovoríme občianska spoločnosť, sa stala charakteristickým rysom európskeho života. Navyše kresťanské evanjelium neprináša plánovité boží zákon, teda rôznosť svetských zákonov jednotlivých politických národov možno uznávať a ctiť, bez toho, aby ohrozovali európsku jednotu. Nie je náhodou, že úpadok kresťanskej viery v Európe bol sprevádzaný opakovanými snahami zriadiť politickú jednotu - ríšu peňazí a reguláciou, haleny do sentimentov radový - náboženského univerzalizmu, ktoré niektorí budujú v Európskej únii.

10. Kresťanstvo podnietilo kultúrne jednotu

Skutočná Európa uznáva rovnakú dôstojnosť všetkých jednotlivcov, bez ohľadu na pohlavie, postavenie či rasu. To tiež vychádza z našich kresťanských koreňov. Naše mierne cnosti sú tiež neklamne kresťanského pôvodu: poctivosť, súcit, milosrdenstvo, ochota odpúšťať, mierumilovnosť, láskyplnosť. Kresťanstvo zrevolucionizovalo vzťahy medzi mužmi a ženami tým, že si cení lásku a vzájomnú vernosť bezprecedentným spôsobom. Manželský zväzok umožňuje mužom a ženám rozvíjať sa v spoločenstve. Väčšinu obetí prinášame v prospech manželiek, manželov a detí. Duch seba dávania je ďalším z kresťanských príspevku Európe, ktorú milujeme.

11. Kresťanské korene živí Európu

Skutočná Európa si berie inšpiráciu aj z klasickej tradície. Spoznávame sa v literatúre antického Grécka a Ríma. Čoby Európania usilujeme o veľkoleposť, korunu klasických cností. Miestami viedla k násilnému súperenie o nadradenosť. Avšak v tých svojich najlepších prípadoch, úsilie o výnimočnosť inšpiruje mužov a ženy Európy zložiť hudobné a vytvoriť umelecké diela neprekonateľné krásy a urobiť mimoriadnej objavy a prelomy vo vede a technológii. V skutočnej Európe dôstojné cnosti rozvážnych Rimanov a hrdosť na občiansku angažovanosť a ducha filozofického bádania Grékov neboli nikdy zabudnuté. Táto dedičstvo sú tiež naše.

12.  Klasické korene povzbudzujú výnimočnosť

Skutočná Európa nikdy nebola dokonalá. Predstavitelia falošné Európy sa nemýli, keď sa usilujú o rozvoj a reformy; a od rokov 1945 a 1989 bolo dosiahnuté mnohého, ktoré máme láskyplne chrániť a ctiť. Náš zdieľaný život je stále pokračujúcim projektom, nie skostnateným dedičstvom. Avšak budúcnosť Európy spočíva v obnovenej lojalite voči našim najlepším tradíciám, nie vo falošnom univerzalizmu požadujúcim zabudnutia a seba popieranie. Európa nevznikla s osvietenstvom. Náš drahý domov sa nerealizuje iba v Európskej únii. Skutočná Európa je a vždy bude spoločenstvom politických národov zároveň samostatných, niekedy výrazne, ale aj zjednotených duchovným dedičstvom, ktoré spoločne diskutujeme, rozvíjame, zdieľame - a milujeme.

13. Európa je zdieľaným projektom

Skutočná Európa je v ohrození. Všetko, čo bolo dosiahnuté pokiaľ ide o suverenitu ľudu, odpor voči impériu, kozmopolitizmus schopný občianske lásky, kresťanské dedičstvo humánneho a dôstojného života, živé spojenie s našim klasickým dedičstvom - to všetko nám mizne. Ako podporovatelia falošné Európy vytvárajú svoje falošné "kresťanstvo" univerzálnych "ľudských práv", strácame svoj domov.

14. Strácame svoj domov

Falošná Európa sa chvastá bezprecedentnej oddanosťou ľudskej slobode. Avšak toto poňatie slobody je veľmi jednostranné. Prezentuje sa ako oslobodenie od všetkých obmedzení: sexuálna sloboda, sloboda sebavyjadrenia, sloboda "byť sám sebou". Generácia osem šesťdesiatnikov  vníma tieto slobody ako vzácne výdobytky voči kedysi všemocnému a utláčanému kultúrnemu režimu. Považujú sa za veľké osloboditeľa, a svoje prehrešky za ctihodné morálne úspechy, za ktoré by im svet mal byť vďačný.

15. Falošná sloboda prevláda

Pre mladej generácie Európanov je však realita omnoho menej ružová. Libertinský hedonizmus často vedie k nude a hlbokému pocitu bezúčelnosti. Manželstvo je na ústupe. Hlboké túžby mladých ľudí oženiť sa, vydať sa, a mať rodinu sú často utopené v búrlivých vlnách sexuálnej "slobody". "Sloboda", ktoré ničia najhlbšie túžby našich sŕdc, sa stáva kliatbou. Zdá sa, že naše spoločnosti upadajú v individualizmus, osamelosť a bezcieľnosť. Namiesto slobody sme odsúdení k prázdnej konformite kultúry, ktorú provokujú médiá. Považujeme za svoju povinnosť povedať tú pravdu, že generácie osem a šesťdesiatnikov ničila, leč nestavala. Vytvorila vákuum teraz zaplnené sociálnymi médiami, lacnú turistikou a pornografiou.

16. Individualizmus, osamelosť a bezúčelnosť sú rozšírené

S tým, ako počujeme chvastanie o bezprecedentné slobode, život Európanov je stále viac a viac detailne regulovaný. Nariadenie - často zošitá anonymnými technokrat spolčenými s mocnými na partikulárne loby - riadia naše pracovné záležitosti, obchodné rozhodnutia, vzdelávacie podmienky, správy a masmédiá. A v Európe teraz chcú pritvrdiť aj regulácia slobody prejavu, ktorá je jedna z najzákladnejších pôvodných európskych slobôd - tá, ktorá vyjadruje slobodu svedomia. Cieľmi týchto reštrikcií nie sú obscénnosť či iné útoky proti slušnosti vo verejnom živote. Nie, európske vládnucej triedy chcú obmedziť jednoznačne politické prejavy. Politici, ktorí hlásajú nepríjemné pravdy o islame a imigrácii sú popoťahovaní pred súdmi. Politická korektnosť vynucuje silná tabu, ktoré považujú spochybňovanie status quo za neprijateľná. Falošná Európa skutočne nepodnecuje kultúru slobody. Propaguje kultúru komerčné homogenity a politicky vynucované konformity.

17. Regulujú nás a spravujú

Falošná Európa sa tiež chvastá bezprecedentné oddanosťou rovnosti. Tvrdí, že podporuje nediskrimináciu a inklúziu všetkých rás, náboženstiev a identít. Tu sme urobili skutočný pokrok, avšak utopicky sme sa ocitli mimo realitu. Počas poslednej generácie Európa budovala veľkolepý projekt multikulturalizmu. Požadovať alebo len podporovať asimiláciu moslimských imigrantov k nášmu správaniu, zvyklostiam, nieto k nášmu náboženstvu bolo považované za veľkú nespravodlivosť. Hovorili nám, že naše oddanosť rovnosti si vyžaduje, aby sme sa vzdali akéhokoľvek náznaku, že naši kultúru považujeme za nadradenú. Je paradoxom, že európsky multikultúrny projekt, ktorý popiera kresťanské korene Európy, ťaží z kresťanského ideálu univerzálnej lásky k blížnemu prehnaným a neudržateľným spôsobom. Požaduje od Európanov seba odriekania hodné svätcov. Máme vraj považovať kolonizáciu našich vlasťou a zánik našu kultúry samotnej za veľkolepú slávu Európy dvadsiateho prvého storočia - za kolektívnu akt sebaobetovania na účely nového globálneho spoločenstva mieru a prosperity, ktorá sa práve rodí.

18. Multikulturalizmus nefunguje     

V tomto spôsobe myslenia je veľa falše. Väčšina v našich vládnucich triedach nepochybne považuje európsku kultúru za nadradenú - čo sa ale nesmie povedať verejne, aby to neurazilo imigrantmi. Avšak pretože je nadradená, myslia si, že k asimilácii prirodzene dôjde, a to rýchlo. Akoby v ozvene starého imperialistického myslenia európskej vládnucej triedy predpokladajú, že nejako, zákony prirodzenosti či dejín, "oni" sa nutne stanú takými, akými sme "my" - a je nepredstaviteľné, že opak by mohol byť pravdou. Pritom multikulturalizmus je terapeutickým nástrojom na zvládanie nešťastných, hoci "dočasných" kultúrnych tenziou.

19. Falše pribúdajú

Ale je tu ešte aj viac falše, temnejší. Počas poslednej generácie viac a viac členov našu vládnucej triedy sa rozhodlo, že jej vlastný záujem spočíva v urýchlené globalizácii. Chcú vybudovať nadnárodné inštitúcie, ktoré by boli schopní ovládať bez nepríjemností ľudovej vlády. Je čím ďalej tým viac jasnejšie, že "demokratický deficit" v Európskej únii nie je iba technickým problémom riešiteľným technicky. Naopak tento deficit je ich zásadným záujmom, ktorý žiarlivo stráži. Či už si to obhajujú údajnú ekonomickú nevyhnutnosťou či autonómne sa rozvíjajúcom medzinárodným právom ľudských práv, nadnárodné mandaríni v inštitúciách EÚ si privlastnili politický život Európy a všetky námietky vynechávajú technokratickú odpoveď: Nie je alternatívy. To je mäkká ale silnejúca skutočná tyranie, ktoré čelíme.

20. Technokratická tyranie silnie

Arogantný pýcha falošné Európy sa teraz stáva zrejmou, vzdor najlepším snahám jej stúpencov podoprieť ju príjemnými ilúziami. Falošná Európa sa predovšetkým ukazuje byť slabšie, než ktokoľvek tušil. Populárne zábava a materiálne spotreba neudržujú občiansky život. Naše spoločnosti odstrihnuté od vyšších ideálov a multikultúrne ideológií odrádzanie od prejavov patriotickej hrdosti, majú teraz problém prejaviť vôľu brániť sa. Navyše občianska dôvera a spoločenská spolupatričnosť sa neobnovujú inkluzívnej rétorikou či neosobným ekonomickým systémom ovládaným gigantickými nadnárodnými korporáciami.

Musíme byť opäť úprimní: európskej spoločnosti si vedú zle. Keď len otvoríme oči, vidíme čím ďalej tým viac moci štátu, sociálneho inžinierstva a vzdelávacie indoktrinácie. Nielen islamský teror prináša ťažko odencov do našich ulíc. Zásahová polícia je teraz nevyhnutná pre utíšenie násilných protestov proti establishmentu a dokonca aj pre zvládanie opitých davov futbalových fanúšikov. Fanatizmus našich futbalových fanatikov je zúfalým príznakom hlboko ľudskej túžby po spolupatričnosti; túžby, ktorá je inak vo falošnej Európe nenaplnená.

21. Falošná Európa je krehká a neschopná

Európski intelektuáli bohužiaľ patrí k hlavným ideologickým stúpencom domýšľavosti falošné Európy. Naše univerzity sú nepochybne jedným z vrcholov európskej civilizácie. Ale zatiaľ čo kedysi usilovali odovzdávať každej novej generácii múdrosť minulých vekov, dnes väčšina v univerzitách stotožňuje kritické myslenie s ľahkomyseľným zatratením minulosti. Polárkou európskeho ducha bola náročná disciplína intelektuálnej poctivosti a objektivity. Ale tento šľachetný ideál bol počas dvoch posledných generácií zmenený. Život akademického odriekania, ktorý kedysi usiloval o oslobodenie mysle od tyranie dominantného názoru sa premenil v príliš často pohodlný a nepremýšľajúci predsudok proti všetkému, čo je naše vlastné, pôvodné. Tento postoj kultúrneho seba zavrhovanie pôsobí ako lacná a jednoduchá póza, ako byť "kritický". Počas poslednej generácie bol opakovane zvestovali v posluchárňach, až sa stal doktrínou, dogmou. A pripojiť sa k jeho vyznávanie sa stalo známkou "osvietení" a duchovného vyvolení. V dôsledku toho sú teraz naše univerzity aktívnymi činiteľmi prebiehajúcej kultúrnej deštrukcie.

22. Ujala sa kultúra seba zavrhovanie

Naše vládnucej triedy presadzujú "ľudské práva". Bojujú proti zmenám klímy. Viac integrujú globálnu ekonomiku a harmonizujú dane. Monitorujú pokrok k rodovej rovnosti. Tak veľa toho robia pre nás! A čo záleží na tom, akým spôsobom sa dostávajú do svojich úradov? Čo záleží na tom, že Európania sú čím ďalej tým skeptickejší voči ich starostlivosť?

23. Elity arogantne vystavujú na obdiv svoje "cnosti"

Táto skepsa je plne oprávnená. Európe dnes dominuje bezúčelný materializmus, lenže nie je s to motivovať mužov a ženy, aby mali deti a založili rodiny. Kultúra seba zavrhovanie okráda budúcu generáciu o identitu. V regiónoch niektorých našich krajín moslimovia žijú v neformálnej autonómiu od miestnych zákonov, ako keby boli kolonistov a nie našimi spoluobčanmi. Individualizmus nás izoluje jedného od druhého.

Globalizácia mení životný prospekty miliónov ľudí. Naše vládnucej triedy, keď je im spochybnené, tvrdí, že iba pracujú na prispôsobenie sa nevyhnutné, nezmeniteľné nutnosti. Žiadny iný kurz nie je možný a brániť sa mu ich iracionálne. Nedá sa to inak. Tí, ktorí s tým nesúhlasia, vraj trpí nostalgiou - za čo si zaslúži mravnú odsúdenie čoby rasisti a fašisti. Ako spoločenská rozdelenie a občianska nedôvera narastajú, európsky verejný život sa stáva naštvanejším a nikto nevie, kde to všetko skončí. Touto cestou by sme nemali pokračovať. Mali by sme odvrhnúť tyranii falošné Európy. Alternatíva existuje.

24. Alternatíva existuje

 Dielo obnovy začína teologickým sebapoznaním. Univerzalistický a univerzálne ašpirácie falošné Európy prezrádzajú, že sú náhradným náboženstvom, s vlastným učením - i zákazy. Je to silný opiát, ktorý paralyzuje Európu čoby politickú spoločnosť. Musíme trvať na tom, že náboženské ašpirácie sú po práve záležitosťou náboženstva a nie politiky, nieto byrokratické správy. Aby sme mohli opäť obnoviť našu politickú a dejinnú akcieschopnosť, musíme najskôr opäť sekularizovať európsky verejný život.

25. Musíme sa zbaviť náhradného náboženstva

To si však od nás vyžaduje, aby sme sa zbavili lživého jazyka, ktorý sa vyhýba zodpovednosti a rozmaznáva ideologickú manipuláciu. Reči Diverzitu, inklúziu a multikulturalizmu sú prázdne. Tento jazyk je často používaný, aby naše nedostatky vydával za úspechy: rozvoľnenie spoločenskej solidarity je "vlastne" príznakom ústretovosti, tolerancie, inklúzia. To je jazyk marketingu, ktorého zmyslom je realitu viac zastierať, než osvetľovať. Musíme obnoviť trvalý rešpekt k realite. Jazyk je krehkým nástrojom, a je znehodnotený, ak je používaný ako palica. Musíme podporovať jazykovú slušnosť. Uchyľovanie sa k démonizovanie je príznakom dekadencia súčasnosti. Nesmieme tolerovať slovné zastrašovanie, nieto smrteľné vyhrážky. Musíme chrániť tých, kto hovorí zmysluplne, aj keď si myslíme, že ich názory sú mylné. Budúcnosť Európy musí byť liberálne v tom najlepšom slova zmysle, ktorým je oddanosť intenzívny verejnej diskusii prosté akýchkoľvek vyhrážok násilím či donucovania.

26. Musíme obnoviť skutočný liberalizmus

Prelomiť zakliatia falošné Európy a jej utopické, pseudo náboženské krížovej výpravy za svet bez hraníc znamená vychovať nový typ štátnictva a nový typ štátnikov. Dobrý politický vodca spravuje všeobecné dobro konkrétneho ľudu. Dobrý štátnik hľadí na naše zdieľané európske dedičstvo a naše konkrétne národné tradície ako na veľkolepé a životodarnej, avšak aj dary to veľmi krehké. Neodmieta toto dedičstvo, a ani neriskuje jeho všetku stratu v záujme utopických snov. Títo vodcovia usilujú o česť, už sa im dostáva od jej ľudu; netúži po uznaní "medzinárodného spoločenstva", ktorá je v skutočnosti public relations nástrojom oligarchie.

27. Potrebujeme zodpovedné štátnikov

Keď uznáme konkrétny charakter európskych národov a ich kresťanské dedičstvo, nemusíme byť vyvedení z miery falošnými tvrdeniami multikulturalistov. Imigrácia bez asimilácie je kolonizáciou, a to je nutné odmietnuť. Po práve očakávame, že tí, ktorí migrujú do našich krajín, sa začlení do našich národov a prijmú naše spôsoby. Toto očakávanie musíme podporiť rozumnú politikou.

Jazyk multikulturalizmu bol privezený z Ameriky. V Amerike však veľký vek imigrácie nastal na prelome 19. a 20. storočia, v čase pozoruhodne rýchleho ekonomického rastu, v krajine prakticky bez sociálneho štátu a dávok, ale s veľmi silnou politickou a národnou identitou - a od imigrantov sa očakávalo, že sa s nej asimilujú. Potom, čo Amerika prijala veľké množstvo imigrantov, zavrela im dvere takmer úplne na dve generácie. Európa by sa mala poučiť z tejto americkej skúsenosti, nie prijímať súčasnej americkej ideológie.

Skúsenosť nás učí, že práca a zamestnanie sú mocným nástrojom asimilácie, že štedrý sociálny štát a sociálne dávky asimiláciu bráni, a že prezieravá politika občas diktuje počet imigrantov obmedziť, niekedy dokonca drasticky. Nesmieme dovoliť, aby multikultúrne ideológie deformovala náš politický úsudok o tom, ako najlepšie slúžiť všeobecnému dobru, ktoré si vyžaduje politická spoločenstvá s dostatočnou jednotou a solidaritou, ktoré nahliadajú svoje dobra čoby spoločná.

28. Musíme obnoviť národnú jednotu a solidaritu

Po Druhej svetovej vojne kvitli v západnej Európe životaschopné demokracie, Po kolapse Sovietskeho zväzu národy stredoeurópskej obnovili svoju občiansku životaschopnosť. To sú jedny z najvzácnejších úspechov Európy. Prídeme však o ne, ak sa nebude mať na pozore pred imigračnými a demografickými zmenami v našich krajinách. Iba ríše môžu byť multikultúrnej; takú ríšou sa stane Európska únia, ak sa nám nepodarí urobiť obnovenú solidaritu a občiansku jednotu kritériami, ktorými máme hodnotiť imigračnú politiku a stratégie asimilácie.

29. Iba ríše sú multikultúrne

Mnohí sa mylne domnievajú, že Európou zmietajú iba kontroverzie ohľadom imigrácie. V skutočnosti to len jedným z rozmerov všeobecnejšieho sociálneho rozpadu, ktorý musíme zvrátiť. Musíme obnoviť dôstojnosť jednotlivých rolí v spoločnosti. Rodičia, učitelia a profesori majú povinnosť formovať tých, ktorí sú im zverení. Musíme odmietnuť kult odbornosti, ktorý ide na úkor múdrosti, taktu a úsilie o kultúrny život. Obnova Európy nenastane bez odmietnutia predpätého rovnostárstvo a redukcie múdrosti na technické znalosti. Podporuje politické výdobytky modernej doby. Každý muž a každá žena majú mať rovné hlasovacie právo. Základné práva musia byť chránené. Zdravá demokracia si však vyžaduje spoločenskú kultúrnu hierarchiu, ktorá povzbudzuje úsilie o výnimočnosť a oceňuje tých, ktorí slúžia všeobecnému dobru. Musíme obnoviť zmysel pre duchovné veľkosť a odovzdávať ju zaslúženú úctu, aby naša civilizácia mohla čeliť narastajúcim vplyvu bohatstva na jednej strane a vulgárne zábavy na strane druhej.

30. Správna hierarchie slúži spoločenskému dobru

Ľudská dôstojnosť je aj niečím viac než len právom byť ponechaný na izbe a doktríny medzinárodných ľudských práv nevyčerpávajú všetky požiadavky spravodlivosti, nieto dobra. Európa potrebuje obnoviť konsenzus morálne kultúry, aby obyvateľstvo spelo k cnostnému životu. Nesmieme dopustiť, aby falošné poňatie slobody bránilo rozumnému použitia zákona pri odrádzaní nerestí. Musíme odpúšťať ľudskú slabosť, Európa však nemôže prosperovať bez obnovy spoločenské ašpirácie na slušné správanie a ľudskou výnimočnosť. Kultúra dôstojnosti vychádza zo slušnosti a plnenie povinností, ktoré nám v našich životných úlohách patrí. Musíme obnoviť vzájomný rešpekt medzi spoločenskými triedami, ktorý charakterizuje spoločnosť, ktorá si cení príspevkov všetkých.

31. Musíme obnoviť morálne kultúru

Uznávame pozitívne aspekty slobodného trhového hospodárstva, ale musíme odmietnuť ideológie, ktoré sa usilujú o totálnej logiku trhu. Nemôžeme dovoliť, aby všetko bolo na predaj. Dobre fungujúce trhy si vyžadujú vládu zákona, a tá musí mať za cieľ aj niečo viac než len ekonomickú efektivitu. Trhy tiež pôsobia najlepšie, keď sú uprostred silných spoločenských inštitúcií zorganizovaných na svojich vlastných, netrhových princípoch. Ekonomický rast, aj keď užitočný, nie je najvyšším dobrom. Trhy sa majú orientovať na spoločenské ciele. Dnešné firemný gigantizmus ohrozuje politickú suverenitu. Krajiny by mali spolupracovať pri zvládaní arogancie a bezmyšlienkovitosti niektorých globálnych ekonomických síl. Sme pre rozumné použitie štátnej moci pri zachovávaní neekonomických spoločenských dobier.

32. Trhy majú byť zamerané na spoločenské ciele

 Sme presvedčení, že Európa má históriu a kultúru hodné zachovanie. Naše univerzity však až príliš často naše kultúrne dedičstvo zrádzajú. Potrebujeme reformovať vzdelávacie programy tak, aby napomáhali odovzdávanie našu spoločnej kultúry a nie aby indoktrinovali mladých ľudí kultúrou seba popieranie. Učitelia a mentori na každom stupni majú povinnosť pamäti. Mali by byť hrdí na svoju úlohu mostov medzi generáciami minulými a generáciami prichádzajúcimi. Musíme tiež obnoviť vyššiu kultúru Európy tým, že urobím nádherné a krásne naším spoločným štandardom a odmietneme degradácii umenia v politickú propagandu. To si bude vyžadovať kultiváciu novej generácie podporovateľov. Korporácie a byrokracie sa ukázali byť úbohými služobníkmi umenia.

33. Vzdelávanie nutné reformovať

Manželstvo je podkladom občianskej spoločnosti a základom harmónie medzi mužmi a ženami. Je intímnom zväzkom zorganizovaným okolo podpory domácnosti a výchovy detí. Uznávame, že naša najdôležitejšia úloha v spoločnosti a ako ľudských bytostí sú tie otcov a matiek. Manželstvo a deti sú súčasťou akejkoľvek vízie ľudského šťastia. Deti si vyžadujú obete od tých, kto je privádzajú na svet. Tieto obete sú šľachetné a musíme ich ctiť. Podporuje rozumnú sociálnu politiku, ktorá povzbudzuje a posilňuje manželstvo, rodenie a výchovu detí. Spoločnosť, ktorá nie je schopná vítať deti, nemá budúcnosť.

34. Manželstvo a rodina sú zásadné

V dnešnej Európe je veľké napätie kvôli tomu, čomu sa hovorí "populizmus" - aj keď význam tohto termínu tými, ktorí ho používajú, nikdy nie je definovaný; a sám je väčšinou používaný ako nadávka. Máme o ňom pochybnosti. Európa by mala čerpať z veľkej múdrosti svojich tradícií a nespoliehať na zjednodušujúce slogany a štvavé emocionálne výzvy. Avšak predsa len uznávame, že tento nový politický fenomén je zdravou rebélií proti tyranii falošné Európy, ktorá označuje za "protidemokratické" akúkoľvek hrozbu voči jej monopolu a morálne legitimite. Tak zvaný "populizmus" spochybňuje diktatúru status quo a "fanatizmus stredu" a v tom má pravdu. Je znamením, že aj tí naši ktorý spadli a sú ožobračovaní politickou kultúrou môžu byť dejinne akcieschopnosťou Európanov znovuzrodení.

35. Populizmu by sme sa mali postaviť čelom

Odmietame falošné tvrdenie, že žiadna zodpovedná alternatíva voči umelé, bezduché solidarite jednotného trhu, transnárodnej byrokracie a zábavného pozlátka neexistuje. Chlieb a hry nie sú všetkým. Zodpovednou alternatívou je skutočná Európa.

36. Našou budúcnosťou je skutočná Európa

Teraz vyzývame všetkých Európanov, aby ste sa k nám pridali a spolu sme odmietli utopickú fantáziu multikultúrneho sveta bez hraníc. Po práve milujeme svojej domovskej krajiny a hodláme odovzdať svojim deťom všetko vznešené, ktoré sme my sami dostali ako svoje dedičstvo. Čoby Európania taktiež zdieľame spoločný odkaz, a tento odkaz nás žiada, aby sme žili spolu v mieri čoby Európa krajín a národov. Obnovme našu politickú národnú suverenitu a dôstojnosť zdieľanej politickej zodpovednosti za budúcnosť Európy.

Musíme prevziať zodpovednosť.

• Philippe Benéton (Francúzsko) • Rémi Brague (Francúzsko) • Chantal Delsol (Francúzsko) • Roman Joch (Česko) • Lánczi András (Maďarsko) • Ryszard Legutko (Poľsko) • Pierre Manent (Francúzsko) • Janne Haaland Matlary (Nórsko) • Dalmacio Negro Pavón (Španielsko) • Roger Scruton (Veľká Británia) • Robert Spaemann (Nemecko) • Bart Jan Spruyt (Holandsko) • Matthias Storme (Belgicko) •

https://thetrueeurope.eu/evropa-v-niz-lze-verit/