(Martin Hric, zverejnené v denníku PRAVDA - fejtón)

Znečisťovateľov prírody stíhame, občas sa podarí vymámiť z nich aj nejakú pokutu. Ak sa v Piešťanoch  podarí zexekovať dôchodcu za bezodpadovú domácnosť, staneme sa svetovým unikátom. Priam na zápis do guinnessovky.

Zopakujme si: dôchodca v rodinnom dome organický odpad kompostuje. Papier predáva do zberu. Mlieko od súkromníka si nosí v kanvičke. A PET fľaše nekupuje. Nemá KUKA nádobu, a preto ju odmieta platiť. Ani len veľkoryso znížený poplatok 500 Sk ročne. Hrozí mu exekúcia. S poplatkami pre súd, exekútora nakoniec môže prísť o celý ten svoj bezodpadový domček. Ako bezdomovec už odpadky bude môcť produkovať – a neplatiť. Na jednej strane chápem úradníkov. Obieliť bielu vranu môže znamenať precedens. Polovička Piešťancov sa vyhlási za bezodpadových a smeti budú nosiť do mestských košov. Navyše – smetiarske auto má takmer rovnaké náklady, či na ulici zastaví 15 alebo 30 krát. Ale chápem aj ekorebela. Štve ma, že Mikloško musí platiť TV, aj keď ho nevlastní, že musí platiť teplárom, aj keď som sa odpojil. Platím poslancov, aj keď absentujú. Len taxikárom neplatím za to, že vlastním auto. Nemajú totiž v parlamente zástupcu.

Dôvetok

Novinára Martina Hrica novinár nezávislý na okolí. Z ničoho vytvorí dielko, ktoré má pointu, v sebe nesie morálny apel a je kriticky na svoje okolie. Je presný a úplný vo vyjadrovaní, a ešte vie v zhutnenej forme povedať to, čo druhý potrebujú na to tri krát viac novinového priestoru. Jeho slová v myšlienke vyrážajú v dobrom dych. Preto mám Martina Hrica rád ako novinára.