Slovenská kultúra ako celok je v takom stave ohrozenia, v akom počas existencie slovenskej štátnosti ešte nikdy nebola! Slovenský jazyk – ako štátny jazyk slovenskej republiky – je ponižovaný na úroveň „predmestského slangu“ a nezadržateľne sa vytráca nielen zo slovenského juhu, ale aj z hlavného mesta Bratislavy. V úplnom rozklade a chaose je tiež urbanizmus našej metropoly, nehovoriac o stave architektúry na našom vidieku.

To, čo sa v súčasnosti odohráva v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky – najmä kupčenie s hlasmi poslancov a vzájomné vydieranie sa kolegov – nemožno v žiadnom prípade ani len prirovnať k pojmu – politická morálka najvyšších predstaviteľov štátu!

Už viackrát sme v našich vyhláseniach označili konanie našich vrcholných predstaviteľov ako – vlastizradu. Trváme na tomto obvinení, lebo ho dokazuje skutočnosť, že táto vláda a jej rozhodnutia – najmä v slovenskom zdravotníctve - nielen berú základné ľudské právo na dôstojnú starobu, ale – totálnym výpredajom celých strategických odvetví – berú tiež možnosť dôstojne sa uplatniť vo vlastnom štáte aj mladej slovenskej generácii.

Priamym dôsledkom takejto politiky je sústavný nárast vysťahovalectva práve tej najambicióznejšej a najvzdelanejšej časti mladej slovenskej generácie, čo je strata, ktorú nemožno ničím nahradiť ani vyvážiť! Z viacerých hľadísk to pripomína vysídľovanie národa, aby uvoľnil miesto iným...

Základné demokratické práva – akým je právo občanov slobodne vyjadrovať a verejne prezentovať svoje názory – nedodržiavajú už ani verejnoprávne masmédia, ktoré sú platené z našich peňazí. A tak namiesto plurality čoraz častejšie zaznievajú jednostranné informácie a hodnotenia na nerozoznanie podobné „vymývaniu mozgov“ za bývalého totalitného režimu.
Úroveň komerčných, ale aj verejnoprávnych médií – najmä STV – sa v záujme čo najvyššieho zisku cieľavedome podieľa na postupnej animalizácii našej spoločnosti, čoho dôkazom je aj čoraz vyššia kriminalita v oblasti trestných činov vykonaných úchylným a zvrhlým spôsobom.

Hlbokú nedôveru voči politickým predstaviteľom či nominantom strán a hnutí, ba priam odpor k ponúkaným tzv. osobnostiam, jasne dokázala aj účasť či skôr neúčasť slovenských voličov v nedávnych voľbách do VÚC.

Jediným prirodzeným a konštruktívnym východiskom zo súčasného marazmu a riešením súčasnej kritickej situácie je radikálna výmena politických garnitúr a čo najskorší nástup mladej slovenskej generácie do verejného a politického života!
Novou motiváciou mladej slovenskej generácie, ale aj novou motiváciou pre celú našu spoločnosť, nech sa stane predsavzatie – zbaviť sa strachu a naučiť sa žiť slobodne ako slobodný národ vo vlastnom štáte.

Nasledujúci rok bude rokom parlamentných volieb. Pretože súčasný volebný zákon nám neumožňuje „vytrucovať si“ svojou neúčasťou nové voľby a iných – dôveryhodných a čestných kandidátov – musíme ísť všetci voliť! Aby sa nestalo, že vinou našej pasivity budú zvolení práve tí najhorší a pre našu spoločnosť najnevhodnejší poslanci.

Len zodpovedným, aktívnym a rozumným, sebavedomým, vytrvalým a cieľavedomým konaním pri riešení problémov našej spoločnosti, môžeme súčasný stav – za prahom únosnosti, zmeniť na budúci stav – pred prahom nových nádeji!