Ak niekto likviduje noviny, ako by rozbíjal zrkadlo, do ktorého sa každodenne pozeráme. (Ľ.Pajtinka)

Fond na podporu umenia (FPU) svojim rozhodnutím nepodporil nijakou dotáciou tlačené časopisy Spolu slovenských spisovateľov (SSS) – Literárny týždenník, Dotyky ani internetový časopis Kultúrno – literárny týždenník na rok 2022, pridelil im nula eur. 

Toto bezprecedentné narušenie názorovej plurality  a hodnotovej rozmanitosti v slovenskom mediálnom priestore, v ktorom majú osobitne etablované tlačené časopisy SSS s vyše tridsaťročnou tradíciou nezameniteľné miesto.

 

Prichádza doba spred roku 1989, kde SSS bolo poplatné vtedajšej ideológii, kto išiel vtedy s nimi, mal aj výhody (vychádzali mu správne knihy, boli aj dotácie, ...) a dnes je to isté, len sa prepoľovali póly vo vedení. Výstižné a v zhutnenej forme to vystihla Mária Bátorová, spisovateľka, literárna historička a vedkyňa zverejnené v LT 9-10/2022       

Kultúra na štýl decaf latte?

Neviem, kto je Viliam Nádaskay, ktorý nám v článku Literárne časopisy  a koniec zneužívania tradície (Denník N, 27.1.2022) bez dôkazov  a faktov, ktoré avizuje na začiatku svojho ataku a odsudzujúcich riadkov, hovorí, ktoré literárne časopisy už nemusia exitovať. No viem, že Slovenské pohľady, Literárny týždenník a Dotyky – časopisy, ktoré na rozdiel od nových a často len internetových platforiem, vraj už nemajú mať nárok na dotáciu z verejných zdrojov FPU – majú za sebou desaťročia práce na rozvoji debaty o slovenskej literatúre a kultúr všeobecne. Iste, tak každé periodikum, ktoré  funguje dlhé obdobie, aj tieto časopisy majú výkyvy v kvalite. Ale, povedzme si pravdu, ani v dnešných štátom dotovaných webových kultúrnych žurnáloch, ktoré sú hipsterské a „cool“ ako raw koláčik, nenachádzame len perly ducha.

Slovenské pohľady, Literárny týždenník a Dotyky sú miestami nekvalitné, ale nesú aj svoju demokratickú tradíciu kultúrnej kritiky z druhej polovici osemdesiatych rokov  a z následného obdobia demokratickej tranzície, keď sa rodili základy modernej slobodnej kultúry a žurnalistiky  na Slovensku. Sú autentickými priestormi reflektujúcimi  celé spektrum názorov a kultúrnych reflexii doma aj v zahraničí.  Sú to časopisy živé, reagujú na aktuálny pulz našej kultúry, a áno, aj v regiónoch sa kultúra rodí a robí. Áno, aj v regionálnych literárnych súťažiach sa

 mladé autorky a autori presadzujú a je dôležité, že v nejakých periodikách sa o nich píše. Pretože literárny duch nie je len tam, kde niekto fotil  Brooklyn na leicu, a potom  o tom píše, ale často je aj pri cestách za prácou v rannom autobuse v niektorej z dolín Kysúc alebo Oravy. Mladé poetky a poeti nachádzajú priestor pre svoje prvotiny práve na stránkach aj tých vraj zbytočných časopisov, najmä Dotykov, pretože  nové cool internetovéj platformy im často ani neodpíšu. A reflexie divadelných predstavení v Martine či Prešove alebo výstav víťazov okresných kôl maliarskych súťaží v miestnych galériách majú význam takisto, pretože tam je základ kultúrneho života u nás.

Kultúra je živá vtedy, keď sa o nej píše a hovorí, keď plodí odpor a neistotu, keď je v nej priestor na rôzne názory a pohľady. A naša kultúra bude živá vtedy, keď v nej bude priestor pre Literárny týždenník, Dotyky či Slovenské pohľady. Bez nich to tu bude len také isté, ako dostanete v Singapure, Toronte a v Moskve ...