Tradícii dáva životu poriadok, čo ukazuje ako máme žiť

Roger V.Scruton 

Kráľovná Alžbeta bola celým svojim životom, svojim obdivuhodným chovaním, šarmom, noblesou, svojou mimoriadnou rozumnosťou a odolnosťou proti všetkým novostiam modernej doby nie iba konštantou našich životov, ale i symbolom sveta odchádzajúceho, ktorý je v súčasnosti atakovaný zo všetkých strán. Bude i nám chýbať.

 

Jej smrť nabáda k úvahe, čo by dalo Slovensko za to, keby sme mali prezidentku týchto kvalít, eticky vyváženú v slove a konaní. Morálne zodpovednú, sociálne súdržnú, ktorá by hájila najprv národné Slovensko a až potom EU, potom by mohlo naše životy byť usporiadanejšie bez psychických stresov, bez chaosu.

Pohreb kráľovnej Alžbety II sledovalo štyri miliardy divákov. Ak pohreb bol dôstojný, tak neuniklo, že sa skladal z množstva detailov, ktoré pozornému divákovi neunikli. Boli to ceremónie, ktorých zrod sa datuje do anglickej histórie, ktoré pretrvávajú až do dnešných čias. Treba si uvedomiť, že existujú ceremónie, ktoré sa nepoužívajú, v príhodný čas sa na verejnosti prezentuje, tak ako to bolo na spomínanom pohrebe. Sú prejavom kultúrnosti ostrovno národa a vytvárajú vzťah k tradícii. Tu sa môže neznali dopustiť spoločenského prehrešku, ak budeme považovať tradíciu iba ako zbierku, ťažko budeme vnímať význam starých tradícii ako ľudská spoločnosť závisia na vzťahov, lojalite a zodpovednosti.

Tradícia je zároveň kultúrny priestor myslenia, konania a vzťahov. Tradícia je súhrn zvykov, názorov, hodnôt prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie, ústne prenášanie zvykov, názorov, viery a kultúry. 

Súčasťou tradícii je preberanie a odovzdávania historického významu. Tradície uchovávajú, čo je ľudsky vzácne, na čom ľudstvu záleží.

Tradícia je aj odovzdanie tradície nastupujúcej generácii duchovný majetok predchádzajúcej generácie.

Filozof L.Hanus hovoril „o posvätnom záväzku“ dedičstvo prevziať , nadviazal naň rešpektovať overené zásady a normy. Pokračoval „kultúra  je dedičstvom tradície. A zase tradícia je kultúra v jej dejinnom vývine a raste.“

Každé spoločenstvo, pokiaľ nestratilo sebazáchovný inštinkt, dbá na odkaz predkov, cení  si tradíciu, čerpá z nej silu a povedomie.      

E.Burke zdôraznil, že tradícia je vlastne forma poznania. V tradícii nachádzame mnohoraké riešenia mnohorakých životných situácii , ako sa sformulovali v plynutí času, kde nachádzame mnohé odpovede na naše otázky.

Burke chápal tradíciu ako spoločné dedičstvo, ako súvislý reťazec  prijímania a dávania, ako líniu práv a záväzkov , ktoré nás spájajú s predkami i potomkami. Vychádza s predpokladu, že ľudská spoločnosť závisí na vzťahov, lojalite a zodpovednosti. 

Mnohí z nás nepochopia obsah tragici, môžu ich spochybňovať  a odmietať, ale je to v ich neprospech.

Scruton o tradícii povedal, že dáva životu poriadok, čo ukazuje ako máme žiť. Vo svojej knihe - Ako byť konzervatívcom napísal „Vedieť tradícii povedal, že dáva životu poriadok, čo ukazuje ako máme žiť ako sa správať pri stretnutí s inými, čo povedať, čo cítiť – to sú veci, ktoré si osvojujeme ponorom do spoločnosti. Nedajú sa naučiť vysvetľovaním, alebo vstrebávaním. Rozvrh dňa, rozdelenie úloh v rodine, pravidelne procedúry v škole, v kolektíve alebo na súde, cirkevná liturgia, používané váhy a miery, šaty, ktoré si vyberáme na tú alebo inú príležitosť, to všetko stelesňuje sociálne poznanie , bez ktorého by sa naša spoločnosť rozpadla“.

V súvislosti v uvedomovaní v návrate k našich tradíciám, k stabilite, k zdravému rozumu a múdrosti predkov, Slovensko potrebuje ešte väčšmi ako sme si to uvedomovať a vedome konať. Preto pohreb Alžbety II nech je pre nás posilou v našom úsilí sa stávať ľudskejším.      

Tu treba povedať, že Veľká Británia bola a ešte aj dnes ťaží z obdobia, keď bola koloniálnou krajinou, kde bohatstvo sa premieňalo  aj na duchovné bohatstvo aj v podobe ceremónii.      LT č.29-30/20022-5