Čo budeš, Bože, ďalej robiť s mláďatami nie už Tvojej doby? Podržíš ruku nad nimi?_

Nedovoľ blúdiacemu času, aby ich odobral o ich krásu a prestali byť šťastnými.

Aby im vzal ich melódiu a trávil studne, z ktorých pijú a pustošil im srdiečka.

Voda čo nikdy nezamŕza, tá najsvätejšia voda – slza, im nesmie padať spod viečka.

Rob všetko, čo len môžeš robiť, aby deti chorej doby uchránil, Bože od zlého.

Ostaň ich chrániť pri kolíske. A nechaj čistým, čo je čisté. Zomreli by sme bez neho.

Túto báseň venoval v roku 2000 M.Rúfus ako pozdrav a poďakovanie „ostrovu kanárikov“, ako nazval deti zo súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.