Začnem výrokom tu prítomnej pani riaditeľky centra spravodajstva RTVS (Anna Sámelová, od začiatku tohto roku nová riaditeľka sekcie spravodajstva a publicistiky – pozn. red.), aby si nemyslela, že tu bola dnes zbytočne. Keď ste nastupovali do funkcie, prečítal som si rozhovor s vami, a zaujal ma jeden výrok, na ktorý by som dnes rád spýtal. Povedali ste: Som za to, aby sme do vysielania pozývali všetkých zvolených parlamentných politikov, ale nemôžeme im dovoliť rozprávať bludy. Rozdeľovať národ konšpiráciami či neoverenými fantazmagóriami. Chcem sa, pani riaditeľka, spýtať, kde vám zákony o RTVS alebo zákon o mediálnych službách dal túto kompetenciu? Posudzovať, ktoré názory v spoločnosti sú bludmi a ktoré bludmi nie sú? Kto definoval, čo je blud, aký orgán určuje, čo teda blud je, čo blud nie je? Aký orgán definuje, čo je fantazmagória, čo je konšpirácia? Použili ste termíny, ktoré náš zákon nepozná, a vy ste verejnoprávna inštitúcia, teda aj na vás sa vzťahuje povinnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky konať len to, čo vám zákon povoľuje. Nie ste fyzická osoba, ktorá môže robiť všetko, čo zákon nezakazuje. RTVS musí vykonávať to, čo jej zákon ukladá. Ja som si ozaj nevšimol, že takúto kompetenciu máte.

A teraz troška rozšírim, o čo ide. My sme tu kvôli jednému konkrétnemu prípadu. Kvôli verbálnym útokom na pani moderátorku Jankčárovú. Asi sa všetci zhodneme, že každý verbálny útok, najmä šírenie nenávisti treba odsúdiť, a ja – hoci mám výhrady voči nestrannosti pani Jankčárovej – odsudzujem každé takéto konanie. A chcem každého vyzvať, aby sme sa krotili vo svojich vyjadreniach. Ale to je len jeden prípad z mnohých. Mohol by som tu kľudne zacitovať z druhej strany. Keď novinár chcel ako na bitúnka zabíjať neočkovaných ľudí. Aby kvičali ako svine, povedal. Vtedy neviem, či zasadal výbor pre kultúru, aby toto riešil. A to je rovnako závažné šírenie nenávisti, degradácia inej skupiny obyvateľstva.

Či sa vám to páči alebo nie, vždy budeme žiť v spoločnosti, kde budú rôzne názory. Ak chceme spoločnosť, kde bude jeden názor, taká spoločnosť sa volá totalita. Vy starší ste to zažili, nás to len tak lajzlo, ale viem, že to bolo tak, že televízia vysielala jednu pravdu, noviny písali len jednu pravdu – a ľudia si medzi sebou šírili samizdaty, kde sa dočítali aj niečo iné. Ale práve to sa odmietlo, lebo každá totalita vedie v konečnom dôsledku k zabíjaniu ľudí. Preto sa to odmietlo, a dohodli sme sa, že budeme mať demokratický systém v štáte. Súčasťou demokracie je pluralitný systém. Pluralita znamená, že v spoločnosti existujú mnohé názory. Ak sa pýtame, prečo je dnes spoločnosť tak rozdelená, prečo je tak polarizovaná, prečo sa ľudia tak nenávidia, no asi preto, že sme zabudli diskutovať.

Prečo sme zabudli diskutovať? Lebo žijeme v bublinách. Iný názor nezaznie. Lebo keď zaznie iný názor, zrazu sme prekvapení, že niekto takýto názor má. Zabudli sme diskutovať, nevieme sa počúvať a nevieme navzájom argumentovať. Je to preto, lebo odchádzame zo systému pluralitnej demokracie. Ak chceme spoločnosť začať liečiť, musíme sa začať počúvať. Ak sa máme počúvať, musíme si vypočuť aj iný názor. Aj názor pána Čarnogurského. Bol to bývalý predseda vlády, bývalý podpredseda federálnej vlády. Tu sa vyhodí zodpovedný pracovník televízie len preto, lebo dal priestor bývalému predsedovi vlády? Nehovorím, že s pánom Čarnogurským súhlasím, s mnohými vecami nesúhlasím. A myslím si, že je normálne, že vystúpi v televízii. Tak ako v nej vystúpi profesorka Radičová, bývala premiérka vlády. O tom je tá diskusia. Takto sa spoločnosť kultivuje, keď sa nám nepáčia ich názory, v poriadku, nech sa postaví voči nemu druhý človek, ktorý mu bude oponovať, bude mu vyvracať jeho názor. Nech si ľudia vytvoria svoj názor.

Alebo keď bola doba kovidová. Univerzitní profesori boli cenzurovaní, nemohli vyjadriť iný názor. Tlačila sa len jedna idea. Dnes sa ukazuje, že to nebolo celkom tak čiernobiele. Sú známe mnohé štúdie, ktoré hovoria, že masky pri kovide až taký efekt nemali – ale vtedy ľudia, ktorí nenosili masky, sa za to priam zatvárali. Máme informácie, že ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických zverejňovali informácie, že ten vírus naozaj unikol z laboratória. Kto povedal takýto názor, bol odsúvaný na okraj spoločnosti. Čiže my sme zabudli diskutovať. Ja si myslím, pán generálny riaditeľ (Ľuboš Machaj, RTVS – pozn. red.), pani riaditeľka spravodajstva, že ste sa mýlili v tomto. Ak chcete fungovať v tejto spoločnosti, aj vy by ste sa vo vlastnom záujme mali snažiť o to, aby v RTVS bol priestor na diskusiu, na výmenu názorov, pre argumentovanie.

Nebude sa vám to variť v kotli a nebudete čakať, kde vám to vybuchne. Bude vám to vybuchovať na sociálnych sieťach, bude vám to vybuchovať v obálkach s nábojmi. Ale ten tlakový hrniec sa uvoľní diskusiou. Ja si, nepamätám si, že docent Chmelár by niekedy vo svojich statusoch niekoho urazil. Má svoj názor a svoje argumenty, nech sa mu postaví názorový oponent a nech mu to vyvracia. Kto bude lepší, alebo kto bude zrozumiteľnejší, alebo kto bude mať viac argumentov, ľudia to sami posúdia. Nemyslíme si, že ľudia sú hlúpi, a keď si vypočujú niekoľko názorov, že si nevedia z nich utvoriť svoj názor. Ak niekto tvrdí v televízii, že zem je plochá, nech to tvrdí, ak bude mať nejakú relevantnú silu. Ale všetci, kto budú s ním diskutovať, ho vysmejú. Nemá význam nepustiť ho do diskusie. Dosiahneme presný opak. Zrazu si dvadsať percent obyvateľov bude myslieť, že zem je plochá. Toto sú veci, ktoré sa v histórii stále opakujú. Vždy je lepšia diskusia aj s hlúpymi názormi, s nesprávnymi, dokonca aj s nepravdivými názormi – čo je hoax, teda klamstvo, aby sme po slovensky hovorili.

Môže klamstvo zaznievať od politika? Nemalo by. Koľkokrát v diskusiách zaznie, tak nepustíte toho politika? Keď bude klamať, oponent ho prichytí pri klamstve – a on sa vyautuje. Ja vás chcem poprosiť, pán generálny riaditeľ, zaveďte pluralitu v RTVS. Pomôže to spoločnosti. Prečo sa bojíte Ľuba Blahu? Dajte mu oponenta, nech on vyjadrí svoj názor.  Alebo povedzte, že tu na Slovensku niet oponent. Ale v politickom spektre je hádam človek, ktorý je s Ľubom Blahom schopný diskutovať. Je to vzdelaný človek, pracovník Slovenskej akadémie vied, nemôžeme ho cenzurovať takýmto spôsobom. Veď to všetci vidia. Môžeme sa iba tváriť, že je všetko v poriadku, a takéto názory by nemali zaznievať. Chcem iba vyzvať, aby sa RTVS stala výkladnou skriňou pluralitných názorov. Verte, že to pomôže k upokojeniu spoločnosti.“