(zamyslenie sa o národe v súčasnej dobe)
Svedectvo o neľahkej životnej púti plnej zápasov a boja generácii nášho národného a obrodení celého slovenského národa prináša publikácia, v ktorej cieľom autora je syntéza filozoficko-historických a kulturologických procesov slovenského národného obrobodenia v troch na seba nadväzujúcich generáciách v dvoch konfesiách (katolíckej a evanjelickej v 18.-19. Storočí).
V súvislosti s prebiehajúcimi zmenami vo svete a s tým súvisiacim zánikom globalizmu súčasného imperializmu si zaiste nájde svoje miesta aj myšlienka slovanskej vzájomnosti., v ktorej generácie národného obrodenia videli zábezpeku našej budúcnosti a zanechali nám ju ako odkaz.
Národy boli a sú protiváhou a citlivým barometrom únosnosti mocenských praktik vladárov, ekonómov a politikov, ich neviditeľným regulatívom, aj keď sa dosť často nechajú oklamať, zlákať a strhnúť do rizikového dobrodružstva.
Národy sú nemilosrdným sudcom a v mnohonárodnostnom štátnom konglomeráte silou rozkladajúcou jeho súdržnosť a celistvosť. Štáty sa preto usilujú eliminovať alebo aj likvidovať to, čo súvisí s národným, aby sa takto zbavili nebezpečenstva, ktoré štátom, vladárom a politikom od národných subjektov hrozí. Vedie to však iba k rýchlejšiemu rozkladu a zániku štátneho útvaru.
Vo vojnách, ani v tých od začiatku 20. storočia po dnešok nevíťazí DOBRO nad ZLOM, NEPRAVOSŤOU, ani SPRAVODLIVOSŤ nad NESPRAVODLIVOSŤOU ani PRÁVO nad napáchanými KRIVDAMI, ani nijaké ĽUDSKÉ PRÁVA nad právami mocných, bohatých a silnejších, tým menej demokracia bez akýchkoľvek objektívnych pravidiel, ktorú si každý chápe a vysvetľuje podľa toho, ako sa mu to hodí, čo hraničí so svojvôľou a chaosom.
Nevíťazí ani SLOBODA nad NESLOBODOU – víťazia vždy mocenské kruhy a záujmy (!!!) silnejších nad slabšími či nad ostanými aj vo vlastnej víťaznej krajine, štáte. Víťazí iba silnejší nad slabším, jedna strana nad druhou, bohatí nad chudobnými.
A víťazi len ďalej rozširujú napáchané zločiny, krivdy a zlo na ľuďoch, na slabších, na menších národoch a štátoch, a elity štátov rozširujú biedu aj vlastných ľudí.
Konečným cieľom všetkých expanzívnych vojnových dobrodružstiev nie je nič iné ako parazitizmus a obohatenie sa na účet porazeného, nech sa vedú pod akýmikoľvek zámienkami a propagandistickými heslami, či už je to šírenie civilizácie, kultúry, slobody, demokracie, ľudských práv alebo pod zámienkou práva či spravodlivosti.
Zdroj: publikácia od Viktora Timura (ZaV 12/2023-130)