(ako Cyril a Metód a ich žiak Gorazd sú nežiaduci)
V preambule Ústavy slovenskej republiky sa píše“ píše „My národ slovenský pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva ...“ V súčasnosti už politici ani tieto slová neuznávajú a zdvíha sa vlna odporu proti sochám vierozvestcov svätých Cyrila a Metóda.
Krátko pred predčasnými voľbami, v polovici septembra 2023, na bratislavskom hrade odhalia súsošie sv. Cyrila, Metoda a ich žiaka Gorazda. Socha v nadživotnej veľkosti bola odliata podľa návrhu akademického sochára Antona Gábrika. Vyhral vo verejnej súťaži Matice slovenskej, ktorá osadenie iniciovala ešte v roku 2012. Okamžite sa proti tomuto počinu zdvihla vlna kritiky. Svätý Gorazd bol oddaným žiakom a zároveň spolutvorcom národného diela solúnskych bratov a vierozvestcov Cyrila a Metoda, pilierov našich národných, kultúrnych a kresťanských dejín. Nasledoval ich, rozvíjal ich učenie. Liturgické spomienky na sv. Gorazda a jeho spoločníkov slávi nielen rímskokatolícka, ale aj grécko-katolícka a pravoslávna cirkev. Básnik Stanislav Veigl o ňom napísal oslavnú báseň. Svedčí to o úcte slovenského ľudu k jeho odkazu. Popierame vari aj myšlienky tohto uznávaného katolíckeho básnika?
NEŽIADUCE SOCHY Socha Svätopluka vzbudila pri svojom inštalovaní na bratislavskom hrade kontroverzie a vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík ju dokonca v roku 2010 chcel dať demontovať. Z jej podstavca nakoniec iba odstránili nápis, že bol kráľom starých Slovákov, a prekryli dvojramenný kríž v štíte. To, že porušili autorské práva sochára Jána Kulicha, nikoho netrápilo.
Bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč spomína na čas, keď bol jej predsedom, a na peripetie so skulptúrou vierozvestcov: „Pôvodne sa to malo stať na 1150. výročie príchodu vierozvestcov na naše územie, ktoré sa slávilo 5. júla 2013, takže je to už vyše desať rokov,“ hovorí. „Asi v roku 2012 Matica slovenská vypísala súťaž na ich stvárnenie,“ poznamenáva bývalý predseda ustanovizne. „Vyhral návrh Gábrika. Už vtedy sa zdvihla vlna proti návrhu a miestu osadenia, kritika dokonca aj od takzvaných‚ národovcov‘. Stvárnenie je umelecké. Podstatné je, že všetci traja sú symbolom Slovenska.“
„Solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod priniesli dar zo všetkých darov najcennejší. Lebo aj keď vieme rozprávať a používame slová, mnohé slová, predsa ich hodnota pre ľudské bytie je vtedy konštitutívna, keď ich základom je ,správna gramatika‘. A nám Cyrila Metod priniesli do staroslovienskej hlaholiky preložené Evanjelium sv.Jána s jeho úžasným Prológom – Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Bohom – jednoznačne upozornili na ,správnu gramatiku‘.
A oni zašli v tejto blízkosti do najosobnejšej hĺbky – lebo priblížili Božie slovo ľuďom v ich dôvernom vzťahu k Bohu – oni „personalizovali“ Boha tým, že Božie slovo prepísali do vlastného jazyka ľudí. Veď dovtedy sa s Bohom mohlo ‚rozprávať‘ len troma starobylými ‚biblickými‘ jazykmi hebrejsky, grécky a latinsky. Ale pre dôvody, ktoré predložili Cyril a Metod, pápež Hadrián schválil staroslovienčinu už na Vianoce v roku 867 ako štvrtý bohoslužobný jazyk.“
Tieto slová predniesol v jednom z vystúpení na pôde Trnavského samosprávneho kraja pri príležitosti 1150. výročia príchodu na terajšie územie Slovenska emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák.
POLITICKÉ ROZHODNUTIA Ide o spor, v ktorom sa nikto verejne nechce angažovať. Pozemok na bratislavskom hrade je štátny a je v správe Národnej rady SR. Mesto Bratislava teda nemá zákonnú kompetenciu ovplyvniť umiestnenie ktoréhokoľvek sochárskeho či iného diela. Ide iba o rozhodnutia politikov bez kulturologického vzdelania s vnucovaním svojho pohľadu na to, ako má vyzerať verejné priestranstvo. Nuž, niekomu prekáža zhmotňovanie slovenskej histórie v sochárskych dielach. Až do tej miery, že dokonca ani jedna slovenská zlievareň sochy nechcela odlievať. Mimochodom, pápež František pred dvoma rokmi dal súsošiu pápežské požehnanie.
„Som presvedčený, že všetko, čo je slovenské, je predmetom automatickej kritiky ľudí, ktorí Slovensko nenávidia,“ uzatvára Marián Tkáč. Sochár Anton Gábrik je žiakom sochára Jána Kulicha a je napríklad autorom cenenej sochy pápeža Jána Pavla II. na Univerzitnom námestí v Trnave. Novodobým samozvaným, tentoraz umeleckým inkvizítorom socha prekáža. Odvolávajú sa na nevhodné umelecké stvárnenie. Mnohí svetoví umelci a ich diela boli počas ich života zatracované. Po ich smrti sa stali súčasťou svetového umeleckého dedičstva ľudstva ...
SNN 13/2023 Ivan Krajčovič