Slovo má ľahkosť vetra a silu hromu (Victor Hugo)
V tomto roku si pripomíname náš vstup do EU (2004). Rozšírenie Únie o desať štátov bola prelomová geopolitická udalosť. Vtedajším krstným otcom nášho vstupu bol Gűnter Verheugen, komisár EU pre rozšírenie. Za zásluhy mu bolo udelené vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža I.triedy za zásluhy. Pripomeňme si bližšie dobu v ktorej sme žili.
Jeho meno nie je v súčasnosti v „obehu“, prečo sa o ňom nehovorí? Príčina je jednoduchá. Komisár, dnes honorárny profesor sa odklonil od hlavného prúdu. Nepripomína nám to naše ideové „boje“ doma, kto ide s Ukrajinou, je náš a ... Spolu s akademičkou P.Erlerovou, napísali faktografickú knižnú analýzu s názvom Dlhá cesta k vojne - Rusko, Ukrajina a Západ – eskalácia namiesto uvoľňovania.
Idea knihy je v priamom protirečení s dnešnou oficiálnou zahraničnou politikou EU vrátane Nemecka. Nezaškodí si pripomenúť osudy ľudí, ktorí boli priamo tvorcami epochálnej zmeny v roku 2004, rozšírenia EU, zostali kritickými Európanmi a nemožno ich nálepkovať. Spomínaná kniha bola vydaná k výročiu rozšírenia EU. Nech je aj pre nás ak nie príkladom, tak aspoň podnetom a nastavením si zrkadla histórie.
Kniha polemizuje s tvrdením o ničím nevyprovokovanej vojne. Autori tvrdia presný opak – vojna bola vyprovokovaná. Provokácie sa odohrávali krok za krokom a viedli k stupňovaniu napätiu a zbrojeniu. Nezačalo sa to podľa autorov knihy porušením medzinárodného práva v roku 2022 vpádom ruských vojsk, ale už v roku 2014, keď vtedajší prezident Porošenko začal protiteroristickú akciu proti Donbasu. Vtedy sa začalo zbrojiť. Bez zlyhania nemeckej a európskej zahraničnej politiky by nikdy nedošlo k vojne. Predohra sa začala už desať rokov predtým. Menila sa politika uvoľňovania. Pripúšťalo sa riziko horúcej vojny. Verheugen s ľútosťou hovorí o svojej chybe, keď podporil ako nemecký poslanec bombardovanie Juhoslávie bez schválenia OSN. Bol vtedy v USA na návšteve u prezidenta Clintona v Bielom dome. Tam zaznela veta (otázka?), že treba proti Juhoslávii zasiahnuť, lebo teraz nebudú môcť hovoriť do toho ani Čína a ani Rusko. Považuje to za osobnú chybu, ktorá odštartovala rozhodnutia s vylúčením nielen väčšiny členov OSN. Znamenalo to aj prebratie plnej zodpovednosti USA za Európu. Ale aj za sériu vojenských zákrokov v Iraku, Sýrii, Líbyi, Afganistane, vojen ktoré stáli milióny životov a zaplavili Európu masou migrantov, s ktorou si Únia nevie dať rady.
Bývalý komisár pre rozšírenie Únie tvrdí, že bez reformy sa nedá rozširovať. Dnešné sľuby Ukrajine sú len drahou politikou symbolov, vzbudzujúcich falošné nádeje v krajine, kde je hlboko zakorenená korupcia a moc oligarchov, ale aj radikalizmus ultrapravice.
Zmena vyžaduje hlboké zmeny celého štátneho systému. Pikantériou verejných vystúpení exkomisára je, že za výrazných i keď malých podporovateľov politiky mieru a nezávislej zahraničnej politiky považuje V.Orbána a R.Fica.
Zdroj: D.Kerný – Prečo sa ozýva komisár Verheugen (SNN12/2024-3)