Národná rada SR schválila Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (č.157/2024 Zz.) Zákon má odpovedať na otázku, či bude konečne Slovenská televízia a Slovenský rozhlas verejnoprávna a vyvážená? Alfa omegou STVR je, či budú vysielať duálne.
Nežná nám priniesla nové systémové zmeny v spoločnosti. Jednou z nich malo byť duálne vysielanie, ktoré je zásadným nástrojom slobodného prejavu. Systém je založený na mediálnom súžití súkromných a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom nastaviť pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb. Duálny systém bol jednou z podmienok vstúpiť do „západného“ sveta. Pokiaľ sme sa uchádzali o členstvo v EU, s duálnym systémom sa počítalo. Problém nastal po odsúhlasení členstva. Na tento moment sa čakalo, aby začal nežiadúci proces „privatizácie“ verejného rozhlasu a verejnej televízie. Cielene riadenie pre politické splynutie bolo dokončenie tejto „privatizácie“ čo dávalo ľahšie ovládnutie jedným manažmentom.
Otázka znie, kde sa nám „stratila“ duálnosť? Prsty v tom majú bývalé dve vlády. Verejnoprávnosť zo zákona zanikla, hoci samotný zákon nie, ale kto by ho tak asi vyžadoval plniť, keď bola pri moci spomenutá moc? Výsledkom tohto „súboja“ bolo stále väčšia angažovanosť tvorcov z komerčných médií, to jest súkromných. Najprv to bol informačný guláš, kde sme ako koncesionári dostávali už len čierno – biele informácie, čistú propagandu v záujme vládnej moci a jej zabetónovanie na dlhé roky. Našťastie koncesionárske poplatky práve tak ako tá moc, boli z vôle občanov zrušené.
Nastal čas splniť iba to, čo sme sľúbili pre vstup SR do EU. Teda obnoviť ak nie priam nanovo postaviť duálny vysielací systém. To však popri viacerých iných krokoch znamená aj obnovu slobody slova a vyjadrovania sa o Slovensku, čo síce garantuje samotná Ústava Slovenskej republiky, ale doterajšia moc, ako mnohé v tomto štáte, ignorovala aj ju. Je to však nepochopiteľné, že základný zákon štátu možno ignorovať, alebo ho aj ostentatívne porušovať beztrestne. Alebo nás diktátorská moc vo svojej megahlúposti preventívne pripravovala na možnosť, že občania tiež raz nebudú musieť dodržiavať nijaké, ani len tie základné právne normy štátu a usporiadať si tu teda bude možné hoci aj nejakú tú defenestráciu?
Voľby do NR SR nás však demokratickým spôsobom vrátili do demokratického štátu a ten sa teraz - najmä z iniciatívy SNS demokraticky v parlamente usiluje o návrat Slovenska k duálnemu vysielaniu, no nielen k nemu. Ide tu o návrat do čias, keď si média len tak ľahko nemohli svojvoľne publikovať lži (poznámka: ako to bolo v rokoch 2020-2030), ktoré následne s pomocou nimi adorovaných politikov za jedinú povolenú a mocou tolerovanú pravdu. Ide najmä o právo na odpoveď, čo je vlastne, inak povedané, povinnosť médií, mediálneho titulu, uverejniť pravdivú reakciu na ním publikovanú nepravdu o niekom, niečom ...
O tom, čo je lož a čo nie je lož, bude potom následne rozhodovať, ako je v demokraciách zaužívané, súdy, a nie redakčné rady či parlamentné kluby. Ak by teda niekto ako zvyčajne chcel propagandisticky a hlúpo namietať, že SNS nás vracia do totality, tak je to číry nezmysel.
Duálne vysielanie je základným nástrojom slobody prejavu na Slovensku. Systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania. Rozhlasový vysielateľ potrebuje na slobodné šírenie svojho vysielania frekvencie, ktoré sú súčasťou frekvenčného spektra. Najdôležitejšia časť frekvencií používaných pre rozhlasové vysielanie je medzinárodne koordinovaná – rozdelená medzi jednotlivé štáty, tak aby nedochádzalo k vzájomnému rušeniu
Verejnoprávne vysielanie je typ televízneho alebo rozhlasového vysielania. Verejnoprávne vysielanie sa opiera o tieto princípy:
- vysielanie má byť pre všetkých, bez rozdielu veku, pohlavia, viery, národnosti a pod.,
- chod inštitúcie je financovaný najmä z verejných zdrojov,
- vo vysielaní je obmedzený objem reklám,
- poslaním inštitúcie je šírenie kultúry, vzdelania, ...
Komerčné inštitúcie sú opakom verejnoprávnych inštitúcií. Primárnym cieľom je tvorba zisku. Obe podliehajú licenčnému režimu (na ich činnosť sa vzťahujú všeobecné právne predpisy, napr. Obchodný zákonník, ale aj špecifické právne predpisy, napr. Zákon o vysielaní a retransmisii). Všetky inštitúcie sú kontrolované, napr. Radou pre vysielanie a retransmisiu.
Zdroj: SNN 12/2024 I.Brožík: Kde je ten sľúbený duálny systém?