Oldo Hlaváček v januári dovŕšil okrúhlu deväťdesiatku a sám seba nazýva zaslúžilým hercom. „Keby ma zavolali, aby som hral na javisku nejaký stĺp, ktorý nemusí rozprávať, to by som možno zvládol podľa ich predstáv. Na ostatné by som sa nedal, pretože my sme hrali podľa iných kritérií. Ľudia by veru dnes potrebovali aj poriadnych komediantov, aby pookriali a dostali sa do dobrej nálady. Život je poriadne ťažký, aj mňa prikvačil. Hlavne po tom, keď mi odišla moja milovaná manželka,“ posťažoval sa.
Ochotnícke divadlo Ako dôchodca sledujem aj veci verejné a zvlášť ma mrzí napätá situácia v prostredí Slovenského národného divadla (SND).
Hrdý názov ostal, no keď som tam bol naposledy, myslel som si, že som na predstavení nejakého ochotníckeho divadla. Takéto výkony na javisku našej prvej scény nemajú čo robiť. A to nie je len môj názor. Možno sa medzičasom zlepšili, ale tak ma znechutili, že ma to tam už neláka chodiť, poznamenal O.Hlaváček.
Výchova, úcta, hrdosť alebo seriálová „sláva? „Hral som v SND, ktoré bolo vtedy skutočne národné, vyše polstoročnicu. Keď som ako mladý prišiel, bolo to naozaj niečo. Stál som na javisku s hercami, ktorí pre divadlo žili a tvorili ozajstné umenie a dejiny. A teraz žiadna úcta, vychovanie, nič. Úcta mladých k starším sa úplne vytratila. Sú tam aj takí, u ktorých je vylúčené, aby pozdravili ako prví. A keď pozdravím ja, on mi vôbec neodpovie. Ani sa nepozrie, odkiaľ prichádza môj hlas. V takomto divadle by mali pracovať vzoroví ľudkovia, naše zlato. Ale toto neviem čo je. Či je to nevychovanosť, alebo im stúpla seriálová sláva do hlavy. Naozaj neviem,“ rozhorčuje sa.
Existuje ešte javisková reč? „Vo všetkých seriáloch sú tí istí a všetci hrajú všade rovnako. Veľká väčšina z nich si zo seriálov prenáša zlozvyky aj do divadla. Na to by ich mal niekto erudovaný upozorniť. Najviac to vidieť na javiskovej reči. Tá je pre seriálových hercov obrovským kameňom úrazu. Zle artikulujú, nie je im rozumieť. Mali by sa sústrediť, vzdelávať a nie hrať sa na veľké hviezdy. Tadiaľ cesta nevedie,“ odkazuje kolegom.
Divadelná „revolúcia“ Hlavou krútim aj nad „revolúciou“ v divadle, ktorá vznikla po odvolaní generálneho riaditeľa Mateja Drličku. „Drlička? Veď to bol v divadle mnoho rokov náš inšpicient. Celkom by ma zaujímalo, či sú v rodine,“ zamýšľa sa.
Žijú dnes ešte herci pre divadlo? „Aj my sme podliehali kadejakým vyšším mociam. To bolo a bude vždy a je úplne jedno, v akom žijeme zriadení a kto nám vládne. Aj nás koľko dourážali. A čo sme mali robiť? Štrajkovať? My sme boli umelci, žili sme pre divadlo. Naši milovaní diváci boli pre nás najdôležitejší. A keď sa nedalo inak, naši veľkí herci mali hrdosť a radšej odišli so vztýčenou hlavou. Nikde neplakali, ani sa nedoprosovali. Zbavili sa ako psov Machatu, Krónera, Kvietika a iných. A to bol ozajstný výkvet. Keď si títo mladí myslia, že horekovaním niečo zmenia, mali by sme im postaviť detskú izbu, ale inak im, samozrejme, držím palce,“ predostiera svojský názor, s ktorým môžeme aj nemusíme súhlasiť.
Dôvetok
Vieme, že kultúra je drahá, ale nekultúrnosť ešte drahšia. Prevádzkové dotácie SND od zriaďovateľa (štátu) do 30.12.2023 boli 24.159.926 €. Fyzicky stav pracovníkov ku 30.12.2023 predstavoval 804 pracovníkov. Pre predstavu, mesto Čadca ma ročné príjmy cca 22 mio € a 110 pracovníkov.
Môžeme si namýšľať, že v minulosti kočovní putujúci herci boli skromnejší, profesionálnejší, lebo si vážili, že musia na sebe pracovať a žiť z príjmu, ktorí si zarobia. „Vodcovský“ dnes hrdo znejúci aktivistický sa cítia ako, že sú predurčení herci. Oni by nemali strkať hlavu do chomúta politiky, ale hrať pre ľudí, nepovyšujúci sa nad iných, prestať cítiť sa byť elitou. Ak sme mali elitu hercov tak v minulosti (Záborsky, Huba, Valach, Machata, Króner, Kvietik, Pántik ...).
Zdvihnutý prst smeroval na hercov aj E.Chmelár „A čo je horšie, povyšujú sa nad iných, cítia sa byť elitou a urážajú jednoduchých ľudí, že sú nevzdelaní, a teda nemajú právo vyjadrovať sa k veciam verejným ... keby o práve prejaviť svoj názor v demokratickom štáte malo rozhodovať vzdelanie a múdrosť, museli by väčšina mlčať ako hrob. Herci sa zmenili na progresivistických tribúnov.“ Keby takouto aktivistickou zodpovednosťou „trpeli“ napr. poľnohospodári, ktorí zodpovedajú za dostatok potravín, na nich by bol národ hrdí, ... ale herci ?
Nezabudnime, že ako ulica radikalizovala niektoré politike strany a aký bol dôsledok!!!
... a na koniec, J.Banáš povedal, že bývalú ministerku Milanovú nekritizovala ulica, pretože dávala mimovládkam peniaze. Teraz to Šimkovičová zastavuje.
Bratislava vlastne opozícia tvrdí, že Slovensko je pobúrené, mali by sa zorganizovať protesty napríklad v Trebišove alebo Čadci. „Aby sme videli, koľko ľudí tam príde,“ dodal Banáš ... a opozícia vytriezvie.