Už dlhšie trvá v našich médiách boom, ako najlepšie variť a to mnoho krát v komentovaní nejednej našej celebrity, ktorá dáva jedlám punc top jedla. Marketing vie, že všetci sme závislejší, že každý deň musíme prijímať potravu. Ak už potravu, tej majú pomôcť média, aby sa ukázalo, že bohaté celebrity majú nato. Zámer sleduje cieľ, aby v čase nepohody sme zabudli na nepohodu a mali sme pocit, že v ústach máme drahé „nebíčko“.
Poznáme množstvo relácii, ktoré nám sa snažia dostať jedlo „pod kožu“. Pripomeňme si niektoré relácie o príprave jedla, napr. Varí celá rodina, Jedla našich materí, Gurmáni ulice, Bez servítka, Naša mama varí lepšie, ako tvoja, Varí vám to ... údajne existuje u nás na obrazovkách cca 200 relácii, ktoré každá o inom, ale stále o tom istom „boji“, aby sme mali nebíčko v papuľke.
Preto nech burcujúci článok nám dáva zamyslieť, čo nám potravinársky priemysel ponúka, tak ako o ňom sa rozpísal šéfredaktor Senior magazínu V.Topercera z čoho varíme.
„Skončil čas letných stretnutí pri grile a vtedy sa s celou mojou „bandou“ priateľov presúvame do teplej obývačky. A súčasne mením aj ponuku jedla – v zime väčšinou vyťahujeme pekáč, do ktorého nakladáme zemiaky, cibuľu, kuracie mäso a šampiňóny a všetko to necháme piecť v rúre. Ešte dávno mi moja kamarátka poradila – ak pečieš kurča, treba ho poliať vodou. Tak podlievam. Ale - keď sa všetko dopečie a vytiahnem pekáč z trúby, nestačím sa čudovať – veď tej vody je ešte viac ako som tam nalial! Zemiaky v nej doslova plávajú a nie sú pečené, ale varené. Čím to môže byť? A prišiel som na to! Voda tam vytiekla z kuracieho mäsa z klasického potravinového reťazca!
Zamyslel som sa, čo to vlastne jeme? Čo to predávajú v našich obchodov, ktorých reklamy sa na nás valia z televízie aj rozhlasu a hlásajú o najväčšiu super kvalitu? Neverím im, lebo nekvalita je niekedy ešte slabý výraz!
Kurence – chované v strašných podmienkach. V tmavých halách bez denného osvetlenia sa ich tlačia tisíce.
Vystresované chúdence, ktoré ani raz za život neuvidia slnko, oblohu, trávu, napchaté granulovým odpadom, antibiotikami a rastovými hormónmi, aby ich mohli zabiť už po 6 týždňoch! Podobne sú aj na tom aj nosnice aj iné druhy hydiny.
Hovädzí dobytok – opäť tmavé obrovské maštale, kde sú priviazané reťazou v úzkom priestore, kde sa nemôžu ani otočiť! Môžu prestupovať z nohy na nohu. A zase lacné granule, antibiotika ...
Prasce – rovnako zúbožené tvory, motajúce sa na špinavej podstielke ...
Aké mäso alebo vajcia z nich môžu byť? Úbohé s obrovskou dávkou stresových hormónov. Necítite chuť a v podstate ani neviete, čo máte v ústach. (dodatok – „nebíčko“ v ústach nie !!!). A spolu s týmto mäsom dostávame do tela aj antibiotiká a všetku tu chémiu a umelinu, ktoré za ten krátky život tie úbohé tvory pojedia.
Nedá sa to robiť ináč? Samozrejme dá! V lete som bol ako každý rok na dovolenke v Chorvátsku a kúpil som si kuracie mäso tiež len v obyčajnom konzume. Nestačil som sa čudovať – bolo chutné, šťavnaté, lahodné. Oni to vedia a my nie?! Nebudem už kupovať mäso v našich veľkých obchodných reťazcoch. Budem chodiť do lepších, menších, zdravších obchodov. Je ich našťastie dosť. Viem , že tu je drahšie a viem aj to, že veľmi veľa seniorov na to nemá dostatočne hrubú peňaženku a je mi ich ľúto, ale kým budem môcť, s mäsom zo supermarketov končím.“