27 európskych krajín, známych ako členské štáty alebo krajiny EU tvoria Európsku úniu. Spolu pokrývajú väčšinu európskeho kontinentu. V EU žije okolo 447 mio ľudí, čo je asi 6 % svetovej populácie. V EU je uznaných 24 oficiálnych jazykov. Otec Európskej únie Robert Schuman presadzoval myšlienku v rôznosti presadzovať spoločnú Európu, ktorá sa akosi atomizuje a stráca.
Moc je čaro politiky. EU využíva krízu k tomu, aby získal čo najväčšiu moc (pripomeňme si WHO a pandémiu spojenú s K19). Je to hladný slon ktorý, žerie už aj svoje „produkty“. Ale dokedy? EK začína nezdravo „dominovať“. Pred časom (ešte minulý rok) to bola organizácia fungujúca na zadaní národných vlád. Pred časom však hlavný komisár (EK) nalinkoval národným štátom svoju predstavu. A slon sa odtrhol z reťaze. Príčina? Nezodpovedné správanie a zadlžovanie bánk. Banky totiž veľmi radi požičiavali vládam, pretože to bolo považované za najbezpečnejšiu investíciu. A dlhy sú teraz priamym dôsledkom súboja o voliča.
Európsky sociálny model sa stal „posvätná krava a keď sa o tom začne hovoriť, ako o hlavnej príčine takmer všetkého, tak je človek označený za euroskeptika a ekonomického vyvrheľa.
Teoretická úvaha, keby Slovensko vystúpilo z EU? Je evidentné že, nemožno hovoriť v súvislostiach, že Európa je na rovnakej lodi. To je urážka všetkých ľudí v Slovenskej republike. Nie sme na tej istej lodi s Francúzmi, Talianmi, Španielmi alebo Grékmi. Mali sme iné štartovacie podmienky. Máme sa rozdielne „dobre“ i dnes. Slovensko nie je extrémne zadlžená krajina. Nie sme na jednej palube, aby sme platili dlhy tých, ktorí žili roky absolútne nad pomery.
Je preto na čase vyvolať vážnu a serióznu debatu o tom, či v tomto zoskupení EU zotrvať alebo odísť. O ďalšom pôsobení Slovenska v EU musia rozhodnúť občania. Ľudia musia vedieť, o čom sa v Bruseli rozhoduje, čo sa tam deje, kam to smeruje a či sa im to páči alebo nie.
Peniaze z Bruselu nie sú zadarmo. Každý projekt si vyžaduje spolu financovanie z rozpočtu domácej krajiny, čo zvyšuje zaťaženie už tak riadne zaťažených slovenských daňovníkov. Zmysel mnohých projektov je pritom viac ako otázny a neraz zaváňa korupciou. Cenou za eurofondy je aj neustály prílev regulácií z Bruselu, ktoré zaťažujú naše hospodárstvo, a v neposlednom rade aj značne prostriedky, ktoré posielame a budeme posielať problémovým krajinám eurozóny. A že Slováci nie sú schopní vládnuť si sami je treba odmietnuť. To je proti myšlienke vzniku samostatného Slovenska a zdravému rozumu. Pretože pasca, spoločného mechanizmu dohľadu Európskej centrálnej banky sa blíži !!! Lacný výpredaj slovenskej pôdy je smrteľné pohladenie Slovenska. Spomeňme si Plán obnovy alebo na blížiacu sa 800 mld € pôžičku na zbrojenie. Pripomeňme si, či politika je ešte stále o záujmoch?
Zdroj: politolog.sk