Štáty s najväčšími vojenskými výdavkami a ich nárastom

Výdavky v roku 2024 zvýšilo vyše 100 štátov sveta, teda viac ako polovica tých, ktoré sleduje SIPRI. K rastu došlo vo všetkých 15 štátoch s najvyššími vojenskými výdavkami, pričom prvých päť z nich, USA, ČĽR, RF, Nemecko a India, vynaložilo vlani na vojenské účely spolu 1 635 mld $, čo bolo o niečo viac ako 60 % celosvetového súhrnu.

1. Zatiaľ „neotrasiteľne“ najvyššie vojenské výdavky majú od začiatku ich sledovania v SIPRI USA, kde to bolo 997 miliárd dolárov, čo predstavovalo nárast o 5,7 %. Išlo o 37 % svetových vojenských výdavkov. Významná časť vojenského rozpočtu USA na rok 2024 išla na modernizáciu vojenských spôsobilostí a amerického jadrového arzenálu s cieľom udržať si strategickú výhodu pred Ruskom a Čínou. Podiel vojenských výdavkov Spojených štátov na HDP bol 3,4 %. Trumpova administratíva chce v raste vojenských výdavkov pokračovať.
2. Na druhom mieste bola ČĽR, ktorej vojenské výdavky sa odhadovali na 314 mld $, čo bolo zvýšenie o 7 %. Ich podiel na HDP sa znížil na 1,7 % (v roku 2023 to bolo 1,8 %).
3. Vojenské výdavky RF, ktoré boli tretie najvyššie, sa odhadovali na 149 mld $. Narástli o 38 % a predstavovali 7,1 % HDP.
4. Na štvrtom mieste sa ocitlo Nemecko (predvlani bolo na siedmom mieste) s 88,5 mld $. Došlo k zvýšeniu o 28 %. Podiel vojenských výdavkov na HDP bol však len 1,9 %.
5. India s výdavkami 86,1 mld $, zvýšenými o 1,6 %, klesla zo štvrtého na piate miesto.

  6. Z prvej „päťky“ vypadla Saudská Arábia, ktorá sa ocitla na siedmom mieste. Výrazný bol aj nárast vojenských výdavkov Japonska o 21 %, ale podľa ich výšky zostalo rovnako ako predvlani na 10. mieste.

  7. Špecifický prípad predstavuje Ukrajina na 8. mieste, ktorej vojenské výdavky narástli len o 2,9 %, ale za posledných 10 rokov sa zvýšili o 1 251 %. Sumou v roku 2024 iba tesne predbehla Francúzsko a predstavovalo to asi 43 % vojenských výdavkov Ruska. Podľa podielu vojenských výdavkov na HDP je Ukrajina s 34 % na prvom mieste vo svete. Vzniká otázka, ktorá v správe SIPRI nebola: môže toto Ukrajina ekonomicky vydržať, ak bude vojna pokračovať?

8. Zo štátov prvej „pätnástky“ poukážeme ešte na „rekordný“ nárast vojenských výdavkov Izraela o 68 % (viac ako o dve tretiny!), ktoré tvorili 8,8 % HDP. Poľské vojenské výdavky narástli o 31 % a „poskočili“ zo 16. miesta v roku 2023 na vlaňajšie trináste. Poľsko v prvej „pätnástke“ nahradilo Kanadu.
9. V správe je aj zoznam prvých 40 štátov s najvyššími výdavkami. Najväčší rast výdavkov okrem už spomenutých štátov zaznamenali Rumunsko (na 31. mieste) o 43 % (doplníme, čo v Správe SIPRI nie je, že to naznačuje aj možný dôvod, prečo sa odstránil z prezidentských volieb kritik NATO Calin Georgescu), Mexiko (22. miesto) o 39 %, Holandsko (19. miesto) o 35 %, Švédsko (26. miesto) o 34 %, ČR (38. miesto) o 32 %.

O vojenských výdavkoch NATO

Vojenské výdavky zvýšili aj všetky členské štáty NATO. Išlo spolu o 1 506 mld $, čo bolo zvýšenie o 8,9 %. Predstavovalo to o niečo viac ako 55 % celosvetových vojenských výdavkov. Magickú hranicu vydávania aspoň 2,0 % z HDP na vojenské účely v roku 2024 splnilo 18 (oproti 11 v roku 2023) štátov paktu, čo je najväčší počet od zavedenia „úlohy“. Výdavky podľa podielu na HDP boli od 1,0 % v Luxembursku do 4,2 % v Poľsku.

V rámci NATO v roku 2024 vojenské výdavky USA predstavovali 66 %. Európski členovia paktu vynaložili celkovo 454 miliárd dolárov, čo bolo asi 30 % jeho výdavkov. Podiel USA na vojenských výdavkoch NATO sú teda dve tretiny a Európanov len necelá jedna tretina.

Kvôli financiám sa NATO nerozpadne, ale bude v ňom dochádzať k zvýšenému vnútornému napätiu a sporom. Problémy spôsobí aj klesajúca ochota USA „brániť“ Európu. Čoraz viac sa prejavuje, že pakt potrebuje k zdôvodňovaniu svojej existencie masívne živiť údajnú ruskú hrozbu. Avšak úchylné výzvy k príprave Európy na odrazenie „ruského útoku“ môžu v Moskve považovať za provokáciu. Tam je tiež dosť ľudí, ktorí NATO považujú za veľkú hrozbu pre Rusko a ako jastrabí reagujú rovnako útočne.

O regionálnych vojenských výdavkoch

V Európe táto situácia vznikla kvôli bojom na Ukrajine, ktoré sa stali za J.Bidena zástupnou vojnou medzi USA a RF. Trumpove výroky o tom, že to nie je jeho vojna, treba vidieť aj v širšom kontexte. Aj medzi republikánmi (nehovoriac o demokratoch) sú totiž jastrabi rusofóbneho zamerania. Nemožno podceňovať ani záujmy vojensko-priemyslovo-finančného komplexu USA, ktorý sa nechce vzdať výnosných európskych trhov. Predstava o tom, že európske štáty budú schopné v najbližších rokoch nahradiť zbrane, muníciu a služby z USA, sú značne falošné. Okrem toho budú aj iné problémy, napr. s vojenským spravodajstvom a jeho možnosťami.

V prvej „40“ je 14 štátov EÚ (a 16 európskych členov NATO). Čo sa v Európe chce dosiahnuť týmto trendom, sa možno opýtať nielen Marka Rutteho, ale aj Ursuly von der Leyenovej a Kaje Kallasovej a ich nadšených podporovateľov najmä z kruhov šíriacich vojnovú hystériu, ktorí požadujú zvýšenie vojenských výdavkov aj na úkor sociálno-ekonomickej úrovne obyvateľov štátov EÚ a európskych štátov NATO.

Žiaľ, treba konštatovať, že minimálne v Európe budú vojenské výdavky rásť aj naďalej. Bez ohľadu na vývoj situácie na Ukrajine EÚ predpokladá v budúcnosti vynaložiť 800 miliárd eur na financovanie vojenských spôsobilostí. Línia EÚ na Ukrajine „mier prostredníctvom sily“ je, žiaľ, tragikomická a svedčí o strate zmyslu pre realitu.

Záverom o deviantnosti výziev NATO a EÚ na zvyšovanie vojenských výdavkov

Rastúce vojenské výdavky v posledných rokoch (naposledy došlo k ich poklesu v roku 2014) neprispievajú k pozitívnemu pohľadu na globálnu bezpečnostnú situáciu ani na niektoré regionálne pomery. Okrem Európy a Blízkeho východu je napätá situácia aj na

Uprednostňovanie rastu vojenských výdavkov, často na úkor iných oblastí rozpočtu, najmä v sociálnej oblasti a zdravotníctve, k čomu vyzval aj nebezpečne agresívny generálny tajomník NATO Rutte, neveští nič dobrého. Smutné na tom je, že tento trend sa presadzuje aj v EÚ. Bude to mať nielen negatívne dopady na sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov, ale zvýši aj geopolitické a bezpečnostné napätie. Platí to nielen pre Európu, ale aj pre iné regióny.

Zopakujeme, čo sme už viackrát uviedli. NATO vydáva viac ako polovicu vojenských výdavkov sveta a len európske členské štáty paktu majú spolu takmer trikrát vyššie vojenské výdavky ako Rusko. Výkriky úchylných agresívnych rusofóbnych politikov a iných kruhov v Poľsku, pobaltských štátov (a napodiv aj v ČR) o údajnej hrozbe ruského vojenského útoku, nemajú z hľadiska sumy vojenských výdavkov opodstatnenie. Ide o nezdôvodniteľnú politiku, z ktorej zatiaľ profituje najmä anglosaská vojenská výroba a s ňou spojené finančné kruhy. K zvýšeniu bezpečnosti ani v Európe ani globálne to však neprispieva.

V inom pohľade na problém, nemá preto opodstatnenie ani volanie patologických jastrabov po potrebe zvýšenia výdavkov v štátoch NATO na 3 % HDP. A to už nehovoríme doslova o deviantných výzvach na dosiahnutie hranice 5 % HDP.

Dôvetok: Ak pridáme armáde, musíme ubrať inde. Kde? Priškrtíme výdavky smerujúce do zdravotníctva, sociálneho systému, školstva, infraštruktúry či minimálnej výstavby bytov?  Zdroj: František Škvrnda st.  (www.noveslovo.eu)