Problémy mesta a ich riešenia nezostávajú bez odozvy iba u obyvateľov mesta. Sú v centre pozornosti aj tých, ktorí v meste prežili časť svojho života. Prichádzajú do mesta, dívajú sa na mesto inou optikou. Preto majú iní pohľad na dianie v meste. Sú nezaťažení mnohými nepochopiteľnými kauzami prameniace z moci, ktorá napomáha k strate súdnosti riadiť mesto. Práve ich optika videnia môže byť pre človeka vážiaceho aj názor iného, cennou reflexiou pre nové poznanie.

Preto nech zverejnený list je prinajmenšom dôvodom sa zamyslieť o nás pre nás. Nie na všetky podnety mám rovnaký názor s pisateľom, možno aj preto, že mám viacej informácii. Jedno však viem. Bez výhrady súhlasím s vyjadrením o miestnej dani za psa na území mesta (aj keď ja by som ináč formuloval slová), že „takáto výška poplatku je drzosť maximálneho rozmeru“, tak ako pisateľ uviedol vo svojom liste.  

Pre svoju vypovedaciu hodnotu článok z 18.4.2009 si dovolím v plnom rozsahu zverejniť s láskavým zvolením správcu webového portálu www.e-kysuce.sk.

„ Dobrý deň,

vyjadrujem nesúhlas a podávam sťažnosť voči rozhodnutiu platiť za psa takú sumu, akú požaduje mesto Čadca.  Žijem v zahraničí a takáto výška poplatku je drzosť maximálneho rozmeru. Najmä teraz počas hospodárskej krízy v meste, kde nemá toľko ľudí prácu, čo ju mnohí postrácali a nejeden musí viac zabrať, aby vôbec na psa mal. V Bratislave Petržalke je poplatok za veľkého či malého psa 1000 Sk.   V Bratislave Vrakuni je to 500 Sk (veľká nemecká doga, či husky, je to absolútne jedno), ale Čadca musí byť extra špeciálne mesto, dane dvojnásobné ako v Petržalke, skrátka Čadca, kde sú skutoční milionári a poplatky sú ďaleko vyššie. Veď musí mesto nejako predbehnúť hlavné mesto s inou úrovňou a platmi. Nerád počúvam odôvodnenia, že je to pre dobrú vec a že sa bude financovať mestská polícia. Neviem kde tá polícia je keď ju človek potrebuje, a tí čo neplatia, robia ešte väčšiu špinu na chodníkoch ako tí, čo platia.

Posielam zo zahraničia peniaze domov, aby sa ten náš malý ratlík mal z čoho zaplatiť, lebo dve tisícky sa nepotulujú len tak vo vzduchu dnes a predpokladám, že zodpovední za výšku poplatkov sú nadmieru spokojní. Úbohé, a to absolútne. Bohužiaľ je ešte úbohejšie a smutnejšie to, že tí, čo nesúhlasia, sú len obyčajní smrteľníci, nejde o ľudí, čo sa preháňajú v autách, môžu si toho dovoliť viac. Ale až stratia oni prácu, majú svojho psa uviazať v lese?  Dať do útulku?  Aký je to systém, keď sa musí ošklbať každý človek, čo mal tú drzosť, aby mal psa. A za to, že si dovolil psa mať, mu treba každoročne ubrať už i z tak mizerných financií.

Ďakujem Vám.  

Preto žiadam informácie, či sa nerozhoduje o zmene tohto poplatku. Ak nie, rád by som podal návrh o pre jednanie tejto výšky na rozumnú sumu. A to v čo najskoršom čase. V bežnej európskej vyspelej krajine sa na mestskom zastupiteľstve zaoberajú aj otázkami verejnosti, ak dávajú zmysel. Verím, že táto moja pripomienka a vlastne podnet má na toľko zmysel, že sa ním budete zaoberať.

Na záver dodávam, že sa posledné roky maximálne hanbím za to, že som pôvodom Čadčan a nie len rozdielmi voči západnejšiemu svetu, ktoré som pocítil, ale najmä tým, ako sa mesto chová k ľuďom. Bol som doma pred mesiacom a znechutila ma prítomnosť čínskeho obchodu v takom centre vakom je. Ba ešte väčšmi ma znechutil zúbožený stav budovy Palárikovho domu, chátrajúceho, dolámaného a dovybíjaného zvyšku kedysi krásnej budovy, uprostred mesta na pešej zóne, už niekoľko rokov na očiach každému.  Bez nejakého zabezpečenia, na hanbu sveta. Jediné čo sa v meste nerozpadá sú bary a puby.  Tých je požehnane, o tie sa starajú. Grázlov stále požehnane a to najmä v noci,  kamera - nekamera.

V kópii redakcii KYSUCE a iných periodík.
Ktoré majú tú moc dať vedieť o tom, čo sa v meste deje a s čím absolútne nesúhlasím

S pozdravom Anton “