V súčasnosti najmladšia Základná škola J.A.Komenského v meste nemá telocvičňu. Vedenie mesta sľubuje ... a žiaci stále cvičia na chodbách školy. Ešte že projektanti boli tak prezieraví, že veľkoryso naprojektovali veľké chodby.
Pre dostavbu sa núkali dve odlišné alternatívy. „Primátorská“ čakať a dúfať, že aj napriek kríze peniaze na výstavbu prídu alebo „gurovská“ začať stavať hneď.
Primátor Ing. J. Vražel na stretnutí rodičov žiakov a zamestnancov školy 28.10.2008 dal verejný prísľub, že v okamihu, keď vláda schváli prehodnotenie režimu telocvične, okamžite Ministerstvo školstva uvoľní požadované finančné prostriedky a bude sa stavať. Nestalo sa.
Telocvičňa je stále v režime výstavby KBV (Komplexnej bytovej výstavby), ktorá bola „motorom“ výstavby pred rokom 1989. Tieto stavby nie je možné financovať zo zdrojov Ministerstva školstva SR, ani z fondov EÚ, ale sú účelovo vyčlenené v štátnom rozpočte.
V roku 2004 prišlo na telocvičňu od ministra M. Fronca za prispenia poslanca Ing. M. Guru 10 miliónov Sk. Ďalšie boli sľúbené v roku 2006, ale parlamentné voľby dotáciu pozastavili. To bola šanca pre primátora, ktorý nastúpil do funkcie 2.1.2007 a mal 3,5 roka na dostavanie telocvične alebo aspoň na získanie finančných prostriedkov.
Pomôcť mu mohla aj poslankyňa RNDr. A. Belousovová, ak by bola jej misia napríklad taká úspešná, ako to bolo pri navýšení mimorozpočtových zdrojov pre školy.
Ak vedenie čakalo na sľub ministerstva, poslanec Ing. M. Gura neúnavne navrhoval, aby sa pokračovalo vo výstavbe a využili sa podielové dane, ktoré mesto dostáva na školstvo. Nie je to najlepšie riešenie, ale stavať je lepšie ako čakať.
Vedenie mesta necelých 3,5 roka čaká, aby 6 mesiacov pred voľbami prijalo úver s jediným cieľom, splniť predvolebný sľub, ktorý dal primátor, dostavať telocvičňu na Kýčerke.
Prijať úver iba 6 mesiacov do skončenia volebného obdobia vyvoláva mnohé otázniky. Lebo každý úver, nech akokoľvek obhajovaný, predražuje stavbu.
Otázka znie, prečo mesto nezačalo plniť sľub primátora a neprijalo úver na začiatku volebného obdobia. Práve úver na telocvičňu by bol najlepšou odpoveďou pre učiteľov a rodičov na Kýčerke, že s telocvičňou to primátor myslí vážne a uvedomuje si jej význam pre školu a sídlisko.
Nebudú mať pravdu nakoniec tí, ktorí dôvodia, že zabezpečiť financie pre školu v meste cez KBV je asi zložitejšie ako zabezpečiť ich z fondov EÚ? Nasvedčujú tomu informácie, ktoré presakujú od niektorých politických lídrov a možno aj z rotácie niektorých ministrov.
Ak sa už mesto rozhodlo pre najhorší možný variant - ísť cestou úveru,
nech sa stavia čo najrýchlejšie a nie systémom, aby vlk aj ovca zostali celé. Nebude výstavba „prezentovaná“ iba prítomnosťou fúrika, lopaty a krompáča na stavbe? Lebo času do komunálnych volieb je málo, takže sa dajú uspokojiť už len oči.
Až po splnení sľubu budeme vedieť, my obyvatelia, či to bolo iba o mlátení slamy, alebo to bolo o skutočnej ochote pomôcť škole a sídlisku. Lebo škola bez telocvične je iba polovičnou školou. - r -
Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 5/2010
Primátor Ing. J. Vražel na stretnutí rodičov žiakov a zamestnancov školy 28.10.2008 dal verejný prísľub, že v okamihu, keď vláda schváli prehodnotenie režimu telocvične, okamžite Ministerstvo školstva uvoľní požadované finančné prostriedky a bude sa stavať. Nestalo sa.
Telocvičňa je stále v režime výstavby KBV (Komplexnej bytovej výstavby), ktorá bola „motorom“ výstavby pred rokom 1989. Tieto stavby nie je možné financovať zo zdrojov Ministerstva školstva SR, ani z fondov EÚ, ale sú účelovo vyčlenené v štátnom rozpočte.
V roku 2004 prišlo na telocvičňu od ministra M. Fronca za prispenia poslanca Ing. M. Guru 10 miliónov Sk. Ďalšie boli sľúbené v roku 2006, ale parlamentné voľby dotáciu pozastavili. To bola šanca pre primátora, ktorý nastúpil do funkcie 2.1.2007 a mal 3,5 roka na dostavanie telocvične alebo aspoň na získanie finančných prostriedkov.
Pomôcť mu mohla aj poslankyňa RNDr. A. Belousovová, ak by bola jej misia napríklad taká úspešná, ako to bolo pri navýšení mimorozpočtových zdrojov pre školy.
Ak vedenie čakalo na sľub ministerstva, poslanec Ing. M. Gura neúnavne navrhoval, aby sa pokračovalo vo výstavbe a využili sa podielové dane, ktoré mesto dostáva na školstvo. Nie je to najlepšie riešenie, ale stavať je lepšie ako čakať.
Vedenie mesta necelých 3,5 roka čaká, aby 6 mesiacov pred voľbami prijalo úver s jediným cieľom, splniť predvolebný sľub, ktorý dal primátor, dostavať telocvičňu na Kýčerke.
Prijať úver iba 6 mesiacov do skončenia volebného obdobia vyvoláva mnohé otázniky. Lebo každý úver, nech akokoľvek obhajovaný, predražuje stavbu.
Otázka znie, prečo mesto nezačalo plniť sľub primátora a neprijalo úver na začiatku volebného obdobia. Práve úver na telocvičňu by bol najlepšou odpoveďou pre učiteľov a rodičov na Kýčerke, že s telocvičňou to primátor myslí vážne a uvedomuje si jej význam pre školu a sídlisko.
Nebudú mať pravdu nakoniec tí, ktorí dôvodia, že zabezpečiť financie pre školu v meste cez KBV je asi zložitejšie ako zabezpečiť ich z fondov EÚ? Nasvedčujú tomu informácie, ktoré presakujú od niektorých politických lídrov a možno aj z rotácie niektorých ministrov.
Ak sa už mesto rozhodlo pre najhorší možný variant - ísť cestou úveru,
nech sa stavia čo najrýchlejšie a nie systémom, aby vlk aj ovca zostali celé. Nebude výstavba „prezentovaná“ iba prítomnosťou fúrika, lopaty a krompáča na stavbe? Lebo času do komunálnych volieb je málo, takže sa dajú uspokojiť už len oči.
Až po splnení sľubu budeme vedieť, my obyvatelia, či to bolo iba o mlátení slamy, alebo to bolo o skutočnej ochote pomôcť škole a sídlisku. Lebo škola bez telocvične je iba polovičnou školou. - r -
Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 5/2010