Zoznam vecí, ktoré nielen Čadci, ale aj väčšine miest na Slovensku chýba, by bol poriadne dlhý. Ak sa pozriem a zamyslím nad Čadcou, mestom v ktorom som sa narodil a žijem, tak tých prepotrebných vecí by bolo naozaj hodne.
Ale začnem asi od toho, čo by som umiestnil na prvé miesto tohto dlhého radu a bez čoho vlastne ostatné nie je realizovateľné. Je to ľudský prístup k občanovi zo strany vedenia mesta. Spolupráca vedenia mesta s občanmi, ich pravdivá informovanosť o tom, čo sa v meste deje, udialo a bude robiť.
Žiaľ, sme svedkami opaku. Nedostatočná informovanosť, ktorá je často zavádzajúca a veľmi často klamlivá, túto reťaz už dávno pretrhla. Dodržané chlapské slovo bolo pre našich starých otcov zákonom. Dnes je to, bohužiaľ, pravý opak. Naše mysle zahlcujú neuskutočniteľné sľuby, klamstvá a polopravdy. Toto všetko sa dobre počúva, ale v reálnom živote, ak je to nesplnené, o to viac aj bolí. Dobré medziľudské vzťahy nemôžu byť stavané na základe intríg, strachu, napätia a niekedy doslova vydierania.
Pri rozhovoroch s obyvateľmi, ktoré sú, verte, časté a často iniciované z ich strany, sa debaty točia okrem vyššie spomínaných morálnych rovín, hlavne okolo stavu športovej haly, ktorá už od jej dokončenia nespĺňa kritériá, aby sa na nej mohli hrať majstrovské zápasy hádzanárok, volejbal atď. Nie je to chyba terajšieho vedenia, ale treba to začať riešiť.
Taktiež výstavba kúpaliska, ktorá sa, verme, už začne. I keď po tých tri a pol roku absolútnej nečinnosti sa s ňou mohlo už finišovať. V meste je málo miest alebo žiadne, kde môžu voľné chvíle tráviť mladí ľudia, mamičky s malými dieťatkami. Otázka amfiteátru, ktorý by slúžil nielen na premietanie filmov, ale aj na organizovanie koncertov a iných kultúrno - spoločenských akcií, je tiež téma často preberaná a mestu a jej obyvateľom istotne veľmi chýba. Nemuseli by nastať komplikácie, ako boli pri organizovaní posledného koncertu mimo Domu kultúry v Čadci. Taktiež stav ciest v meste a okolí je v niektorých oblastiach katastrofálny a ozaj pripomína tankodrom.
Je toho ešte omnoho viac, ale vybral som tie najčastejšie sa opakujúce odpovede tých, s ktorými sa často rozprávam. A vybral som hlavne tie, ktoré by som bol rád, keby sa z môjho pohľadu zmenili.
A dovolím si navrhnúť aj niečo, čo sa týka materiálnej roviny, a to konkrétne finančné riešenie, lebo istotne riešenie morálneho hľadiska je v rukách ľudí, ktorých sa to týka, ktorí sú volení, aby ľuďom slúžili a nie, aby to bolo naopak.
Stačilo by pomerne málo, aby bolo v mestskej pokladni viac peňazí, ktoré by sa mohli použiť na realizáciu týchto projektov a aspoň sčasti by ich financovanie pokryli.
Navrhol by som tieto:
1. Predaj pozemkov za ozaj trhové ceny. Iste by to prinieslo do mestskej pokladne niekoľko miliónov eur.
2. Práce, ktoré sú realizované mestom zlacnieť.
3. Lepšie využívanie peňazí, ktoré sú poskytované z eurofondov. (Vypracovanie ešte viac úspešných projektov na ich čerpanie.)
4. A nakoniec peniaze, ktoré mesto má k dispozícii používať naozaj na podstatné veci a nie nimi plytvať.
Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 6/2010
Žiaľ, sme svedkami opaku. Nedostatočná informovanosť, ktorá je často zavádzajúca a veľmi často klamlivá, túto reťaz už dávno pretrhla. Dodržané chlapské slovo bolo pre našich starých otcov zákonom. Dnes je to, bohužiaľ, pravý opak. Naše mysle zahlcujú neuskutočniteľné sľuby, klamstvá a polopravdy. Toto všetko sa dobre počúva, ale v reálnom živote, ak je to nesplnené, o to viac aj bolí. Dobré medziľudské vzťahy nemôžu byť stavané na základe intríg, strachu, napätia a niekedy doslova vydierania.
Pri rozhovoroch s obyvateľmi, ktoré sú, verte, časté a často iniciované z ich strany, sa debaty točia okrem vyššie spomínaných morálnych rovín, hlavne okolo stavu športovej haly, ktorá už od jej dokončenia nespĺňa kritériá, aby sa na nej mohli hrať majstrovské zápasy hádzanárok, volejbal atď. Nie je to chyba terajšieho vedenia, ale treba to začať riešiť.
Taktiež výstavba kúpaliska, ktorá sa, verme, už začne. I keď po tých tri a pol roku absolútnej nečinnosti sa s ňou mohlo už finišovať. V meste je málo miest alebo žiadne, kde môžu voľné chvíle tráviť mladí ľudia, mamičky s malými dieťatkami. Otázka amfiteátru, ktorý by slúžil nielen na premietanie filmov, ale aj na organizovanie koncertov a iných kultúrno - spoločenských akcií, je tiež téma často preberaná a mestu a jej obyvateľom istotne veľmi chýba. Nemuseli by nastať komplikácie, ako boli pri organizovaní posledného koncertu mimo Domu kultúry v Čadci. Taktiež stav ciest v meste a okolí je v niektorých oblastiach katastrofálny a ozaj pripomína tankodrom.
Je toho ešte omnoho viac, ale vybral som tie najčastejšie sa opakujúce odpovede tých, s ktorými sa často rozprávam. A vybral som hlavne tie, ktoré by som bol rád, keby sa z môjho pohľadu zmenili.
A dovolím si navrhnúť aj niečo, čo sa týka materiálnej roviny, a to konkrétne finančné riešenie, lebo istotne riešenie morálneho hľadiska je v rukách ľudí, ktorých sa to týka, ktorí sú volení, aby ľuďom slúžili a nie, aby to bolo naopak.
Stačilo by pomerne málo, aby bolo v mestskej pokladni viac peňazí, ktoré by sa mohli použiť na realizáciu týchto projektov a aspoň sčasti by ich financovanie pokryli.
Navrhol by som tieto:
1. Predaj pozemkov za ozaj trhové ceny. Iste by to prinieslo do mestskej pokladne niekoľko miliónov eur.
2. Práce, ktoré sú realizované mestom zlacnieť.
3. Lepšie využívanie peňazí, ktoré sú poskytované z eurofondov. (Vypracovanie ešte viac úspešných projektov na ich čerpanie.)
4. A nakoniec peniaze, ktoré mesto má k dispozícii používať naozaj na podstatné veci a nie nimi plytvať.
Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 6/2010