Vízia mesta je predstava jeho obyvateľov o jeho budúcnosti. Ak budeme premýšľať o vízii mesta podľa svojich predstáv a potrieb s cieľom, aby sa ľuďom dobre žilo, úspešne sa podnikalo a aby sa sem návštevníci radi vracali, potom takáto vízia má šancu, aby sa stala víziou nás všetkých.

Vybrali sme sa do ulíc a pýtali sme sa, akú majú obyvatelia predstavu, resp. víziu o tom, ako by v budúcnosti mohlo naše mesto vyzerať?

Tóno, 32 rokov
Mesto má televíziu, ale príjem signálu v prímestských oblastiach nemáme. Mesto sa dušuje, ako mu záleží, aby sme my obyvatelia boli informovaní.

Aj napriek sľubom, že práve mestskú televíziu budem môcť chytať, sa mi to nedá. Ak si mesto myslí, že aby som mal signál, tak nech si kúpim prijímač a anténu, tak  za takú pomoc od mesta ďakujem. To nie je pomoc, to je neúcta.

Zdeno, 55 rokov
Zrušiť súčasný parkovací systém na sídliskách, ktorý diskriminuje obyvateľov žijúcich na sídliskách, ktorí si nemôžu kúpiť kartu na parkovanie.

Aj návštevám to robí problémy so zaparkovaním.

Jozef, 28 rokov
• Moja predstava, skôr želanie do budúcnosti sa týka morálky vedenia mesta, medziľudských vzťahov a príjemnejšieho života bez akýchkoľvek obmedzovaní.
• Aby vedenie mesta, čí úradníci v úradovni na MsÚ Čadca a v iných úradoch mali konečne ľudský prístup k občanom, aby boli ústretovejší a aby si občania mohli slobodne prejaviť svoj názor a nie len báť sa a žiť v neistote.
• Ďalej aby v meste vznikli už konečne nejaké možnosti pre šport a zlepšilo sa aj kultúrne vyžitie, keďže potenciál v Čadci na to je, len žiadna snaha zo strany vedenia a kompetentných.

Jaro, 48 rokov
• Akú ma mať mesto víziu? My nepotrebujeme rozmýšľať v dimenziách sveta.
Bude dobre, ak budeme využívať zdravý rozum, stáť pevne na zemi a starať sa o mesto a nie o seba.
• Dopravná infraštruktúra v meste nevyhovuje potrebám mesta. Miestne komunikácie sú rozbité, odvodové žľaby sú zanesené a zápuste sú upchaté.
• Ak budeme čakať a nevybuduje vnútorný okruh v meste, mesto sa zahltí autami. Nech je memento, keď je zatvorený tunel, čo sa deje v meste. Nepochopil som, prečo sa nestavia prepojenie okolo Vojenskej správy a prepojenie v smere z autobusového nástupištia smerom popod Jurošák na Sihly.

Názor redakcie

Názory zaujímavé a podnetné. Niekto môže namietať, že iba ten, kto je súčasťou výkonu samosprávy, vie posúdiť, čo je pre mesto dobré. Áno, aj to je pravda, ale len polovičatá. To základné zostáva, čo potrebuje obyvateľ. Ako by malo mesto vypadať a postupne to uvádzať do života.

Mesto je pre ľudí a nie naopak. Až potom sa k veci dostávajú odborníci, aby doviedli úlohu do úspešného konca. Mestský úrad nie je nadradený obyvateľom, ale je ich „služobníkom“.

Preto hlas zdola, hlas jeho obyvateľov by malo každé múdre vedenie akceptovať, aby vtiahol do centra diania to najcennejšie čo má, iniciatívu jej obyvateľov.

Požiadali sme aj tých, ktorí majú svoje skúsenosti a sú mienkotvorní pri formovaní názorov, aké oni majú predstavy, ako by sa mesto malo rozvíjať. Máte predstavu, resp. víziu o tom, ako by v budúcnosti malo vyzerať naše mesto?

Miroslav Ďurica, bývalý riaditeľ Domu kultúry v Čadci

Svoju odpoveď na vašu otázku zúžim len na čiastkové problémy, ktoré ma v tejto súvislosti napadajú. Nedá sa nevšimnúť si, že naše mesto nemá vlastne už žiadny parkový priestor, snáď okrem tzv. regulácie na nábreží rieky Kysuce. Keď hovorím, že nemá, myslím tým, že nie je už vlastníkom parkov, a teda nie je šanca ich zveľaďovať pre budúcnosť. A mesto bez parkov, to je veru na zváženie.

Aj stále pretrvávajúci problém Palárikov dom, ktorého pozostatky po vyhorení nerobia dobré meno kysuckej metropole. My sme si už na to po dlhých 6-tich rokoch od požiaru akosi zvykli, ale návštevníci nášho mesta, zvlášť tí, ktorí sa občas sem vracajú hovoria, že je to až na neuverenie. Čo tak tú ruinu zbúrať a založiť tam park Jána Palárika s jeho sochou, ktorú už mimochodom roky mestu núka Kysucká kultúrna nadácia v Bratislave.

A ešte jedna poznámku ku kultúrno-spoločenskému dianiu v Čadci. Blížia sa hodové Bartolomejské dni. Mrzí ma, že sa výrazne ustúpilo od realizácie koncepcie festivalu Drôtománia, ktorá bola riadne schválená Mestským zastupiteľstvom v Čadci v minulom volebnom období. Škoda, lebo naše mesto mohlo mať jedinečné kultúrno-spoločenské podujatie, ktoré svojim medzinárodným rozsahom malo šancu založiť peknú tradíciu v kraji drotárie. Stále verím, že kompetentní sa k týmto nenaplneným zámerom raz vrátia.

Milan Gura, poslanec Mestského zastupiteľstva a poslanec VÚC Žilina.

Aká je moja vízia? Veľmi jednoduchá. Vedenie mesta, primátora a poslancov treba považovať za obyčajných ľudí. Za jedných z nás. Oni majú byť akurát schopní názory, ktoré si vypočujú, prefiltrovať a vybrať tie správne. A na to je potrebné ľudí počúvať, stretávať sa s nimi a rozprávať o spoločných problémoch, ktoré všetkých trápia. A to je o atmosfére v Čadci. Ide o to, či sa o plánoch a investíciách mesta rozhoduje v prospech všetkých. Alebo sa rozhoduje skryte, s otáznikmi a zúčastňujú sa toho len niektorí vyvolení, ktorí rozhodujú najmä vo svoj prospech. Vo futbale som sa naučil, že iba spoločnými silami možno niečo dokázať. Ak zabudneme na osobné nezhody, čiastkové záujmy a vložíme seba do služieb kolektívu, tak vtedy môžeme veci doťahovať do konca a byť úspešní. Naopak, jeden alebo viacerí sebci, hrajúci len na seba, často pokazia hru celému kolektívu.

Čiže ide o to, aby sa tu podarilo znova nastoliť atmosféru spolupráce a spolupatričnosti. Tak, ako tomu v Čadci bolo v čase našich dedov a otcov. To najdôležitejšie, čo treba zmeniť, je prístup k obyvateľom. Ak sa vedenie mesta izoluje, ako môže vedieť, čo obyvateľov trápi, čo treba riešiť, na čo sa treba zamerať? Preto je najdôležitejšie obyvateľov mesta počúvať, stretávať sa s nimi a v oveľa vyššej miere sa opierať o ich vedomosti, názory a skúsenosti. K tej vysnívanej atmosfére podľa mňa patrí aj druhý princíp. Pridať k prepotrebným materiálnym hodnotám, ako sú cesty, chodníky, budovy atď. určitú na peniaze nenáročnú nadhodnotu - malý kúsok ľudského tepla. Aj taká kancelária môže byť uprataná a efektívne vybavená, ale pritom môže pôsobiť stroho a prísne.

A stačí zopár drobností, osobný prístup jej majiteľa a dýcha na vás atmosféra pozornosti, srdečnosti a starostlivého prístupu ku stránkam. Všetci sa v takej kancelárii cítia lepšie.

MUDr. Marián Rusnák, lekár – ortopéd, v minulosti poslanec Mestského zastupiteľstva

Je viacero oblastí, ktoré by si zaslúžili pozornosť a je dôležité, aby sa v budúcnosti naplnili, pretože už dnes mali byť realitou.

 • Veľmi ma mrzí a nechápem, prečo stále nie je dokončený malý obchvat mesta smerom na železničnú zastávku Čadca-mesto. Doprava je jednou z kľúčových priorít. Veľké množstvo áut prechádzajúcich centrom škodí napríklad aj statike mestského domu a v neposlednom rade zdraviu občanov.

• Dôležitými pre každého obyvateľa sú aj možnosti a priestory pre trávenie voľného času. Športový areál v Čadci je nie dobrou vizitkou mesta, chýba nám kúpalisko, ktoré sme už dávno mohli využívať. Prečo by mali byť obyvatelia Čadce na tom horšie ako ľudia v ktorejkoľvek inej dedinke a meste?

• No a to, ako dopadol v poslednom čase náš futbal, ma trápi nemenej, pretože takéto pády a ľahostajnosť starí Čadčania neodpúšťajú, a to aj preto, lebo sa pred časom z neho mohli tešiť.

Jozef Kondek , Predseda Krajskej rady Združenia podnikateľov Slovenska a predseda Regionálnej živnostenskej komory Čadca

• Základom je vytvárať nové pracovné miesta. Tým sa bude zvyšovať kúpna sila obyvateľstva, oživíme spotrebu a podielové dane pre mesto sa budú zvyšovať.

• Mesto Čadca nevytvára priaznivé podmienky pre svojich podnikateľov.

• Čo si má myslieť podnikateľ, keď Komisiu zastupiteľstva podnikateľskej činnosti, mestských podnikov, obchodu a cestovného ruchu  nie je v meste medzi podnikateľmi cítiť.

• Preto ani neprekvapuje, že podmienky pre podnikanie v meste nie sú priaznivé. V hodnotení miest Kysúc je Čadca až za Turzovkou a Krásnom n/Kysucou.

• Dane z nehnuteľností v meste sú jedny z najvyšších.

• Zo strany mesta chýba servis pre podnikateľov.

• Často sa podnikatelia presvedčujú, že podnikaniu sa darí tam, kde prevláda odbornosť a znalosť problematiky pre malé a stredné podnikanie.

Záverom pri hodnotení Priemyselného parku v meste je zistenie, že iba bohaté mesto si môže dovoliť nechať chátrať pozemky a nie Čadca.

Riešenie priemyselného parku je na dlhé lakte. Nie vždy sa ide priamou cestou mať na zreteli hlavný cieľ - nové pracovné miesta. To, že vznikla v Čadci na Podzávoze súkromná priemyselná zóna, ktorú vytvorili bez pomoci mesta, ani neprekvapuje. Výsledkom je 410 pracovných miest. Je to dôkazom, že v meste je potenciál vytvoriť nové pracovné miesta. Ale na to treba odhodiť spory, zaujatosť voči niekomu a niečomu a nepreferovať iba úzku skupinu podnikateľov.

Čo si myslieť, keď práve tu, kde sa súkromnému sektoru darí vytvárať pracovné miesta, sú problémy s verejným osvetlením, s prístupovou komunikáciou a taktiež sú majetkové spory, ktoré bránia v ďalšom rozširovaní priemyselnej zóny na Podzávoze a ktoré spôsobili pracovníci mesta Čadca a ROEP.

Podnikatelia necítia zodpovednosť v konaní volených orgánov mesta a miestnej štátnej správy pri vytváraní nových pracovných miest a podmienok pre podnikanie. Neuvedomujeme si, že dopady typu Grécko môžu byť nepríjemné aj pre nás. Pri vyhrocovaní sporu môže EÚ prehodnotiť fondy. Slovensko môže prísť do roku 2013 o 40 % plánovaných zdrojov, čo by výrazne zhoršilo podmienky pre konkurencieschopnosť Slovenska v zahraničí. Preto je veľmi dôležité, aby mesto, ako gestor Priemyselného parku, konalo.

Celkové zlepšenie podnikateľského prostredia súvisí aj s dostavbou diaľničného prepojenia s ČR a Poľskom. Nech je mementom havária na Podzávoze. Celý dopravný systém dostal závažnú trhlinu.

Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 6/2010