(Čadca potrebuje víziu 2.časť)

Mgr. Vladimír Kráľ bol poslancom v rokoch 1994 až 2000. V rokoch 1994 - 1998 zástupca primátora. Od roku 2000 do roku 2008 riaditeľom Mestskej informačnej kancelárie. Je nositeľom Medaile Mesta TORUNE. O svojich predstavách povedal:

Už od nežnej revolúcie v nových spoločensko – politických podmienkach až do dnešných dní mi v úsilí o rozvoj mesta, o jeho budovanie chýba koncepčnosť, systémovosť.

Každý novozvolený primátor div, že nepovažuje svojho predchodcu za nepriateľa, jeho výsledky práce nehodné ďalšieho rozvíjania a chýba kontinuita, pokračovanie.

Prevláda živelnosť, seba prezentácia, často zištné záujmy namiesto služby mestu a jej obyvateľom.

Pritom obce a mestá mali povinnosť vypracovať koncepciu – víziu svojho rozvoja na dlhšie časové obdobie. Prvý takýto dokument „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Čadca“ bol vypracovaný za bývalého vedenia mesta. Na jeho tvorbe sa podieľali odborníci z rôznych oblastí, organizácie a inštitúcie sídliace v meste.
Postihuje všetky oblasti života v Čadci: výstavbu, dopravu, životné prostredie, podnikanie, cestovný ruch, kultúru, školstvo, šport, ... Ide nielen o víziu, ale aj o konkrétne kroky, potreby, úlohy, činnosti, ktoré vyplynuli z poznania života v meste a jeho ďalšieho rozvoja. Tento „Program...“ by mal byť  záväzný pre každého primátora, z neho by mal stanovovať svoje priority. Z jeho plnenia by sa mal pravidelne zodpovedať svojim voličom.

Za priority v súčasnosti  považujem

•    Mesto musí vytvárať vhodné podmienky pre vznik pracovných miest, pre podnikanie, aby ľudia nemuseli odchádzať za prácou, čo spôsobuje sociálne i rodinné problémy. K tomu je potrebná široká spolupráca s firmami, podnikateľmi (nielen vybranými), živnostníkmi, organizáciami  štátnej správy a 3. sektora a pod.

•    S predpokladaným rozvojom zamestnanosti vznikne aj väčšia potreba zmysluplného využívania voľného času, čo vyplýva z toho, že ľudia budú na to mať. Nech nám v tomto smere je príkladom Turzovka, Stará Bystrica a ich športovo oddychové areály a kultúrne podujatia.

•    Mesto túto oblasť hlboko zanedbalo a dávnejšie športové zariadenia chátrajú (športová hala – existuje projekt jej rekonštrukcie, futbalový areál, tenisové kurty na Žarci atď.). Chýba bohatšia infraštruktúra cestovného ruchu v meste a jeho blízkom okolí.

•    Mesto Čadca sa nám vyľudňuje a z bývalých 27 tisíc žije v ňom dnes zhruba 25 tisíc obyvateľov.

•    Vážnym problémom je ich vzťah k tomuto mestu, čo okrem iného vyplýva aj z toho, že mesto pre nich nevytvára vhodné a priaznivé podmienky. Týka sa to najmä mládeže.

•    Vytvárať vzťah k svojmu rodnému mestu, na ktoré môže byť každý hrdý, nie neuveriteľnými kauzami, škandálmi a ziskuchtivými  záujmami, ale premysleným výchovným a vzdelávacím  pôsobením na všetkých obyvateľov a mládež zvlášť. Občan, ktorý bude vidieť, že mesto si váži svoju históriu, nadväzuje na ňu, vytvára kultúrne a športové podmienky pre trávenie voľného času, vytvára zdravé a ľudské životné prostredie, sa vždy doň rád vráti a bude v ňom žiť, lebo mu umožní sebarealizáciu. Taký občan aj rád prispeje svojím dielom na jeho rozvoj. Nech mu je v tomto  príkladom jeho volený zástupca – primátor a celé vedenie mesta.

Dal by Boh, aby sme sa takého vedenia mesta dožili.

Článok bol zverejnený Ozvena Čadce 7/2010. Redakcia súhlasi z jeho zverejnením.