Hladinu emócii v celom meste rozpútala v týchto dňoch informácia o tom, že predstavitelia mesta sa rozhodli predať Palárikov dom. O stanovisko k predaju pozemkov na Palárikovej ulici sme požiadali poslanca Mestského zastupiteľstva Ing. Milana Guru.

Respektíve dnes už môžeme povedať, že len lukratívny pozemok, ktorý po Palárikovom dome zostal. Vynára sa otázka, prečo sa Čadčania tak bránia tomuto predaju. Veď právom možno očakávať, že nový vlastník konečne odstráni nevzhľadné ruiny po vyhoretom Palárikovom dome a po dlhých šiestich rokoch zveľadí spomínané priestranstvo.

Genézu nevôle treba hľadať v akejsi nostalgii, ktorú pociťuje najmä staršia generácia Čadčanov. Aj keď sme sa téme Palárikovho domu v Ozvenách Čadce venovali už niekoľkokrát, skúsme aspoň stručne priblížiť, čo obyvatelia mesta predajom strácajú a z čoho táto nostalgia pramení.

História Palárikovho domu
Myšlienka na výstavbu kultúrneho stánku – matičného domu – sa zrodila v máji 1922. Základný kameň na stavbu bol slávnostne položený až 20. júna 1926. Pol roka po začatí stavebných prác bola budova už pod strechou a v auguste 1927 bola odovzdaná do užívania.

Financovanie stavby v minulosti
Výstavba Palárikovej dvorany však nebola taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Problémom boli predovšetkým financie. Matičiari vyhlásili na financovanie stavby verejnú  zbierku, do ktorej sa zapojilo 763 darcov.  Príjem bol takmer 142 tisíc korún, pričom z mesta sa vyzbieralo 111 432 korún, z ostatného Slovenska 30 528 korún.

Na stavbu finančne prispeli všetky  spolky a úrady v meste a dokonca i prezident Masaryk prispel sumou 10 tisíc korún. Čadčania vlastnoručne vyrábali tehly, kto mohol, pomohol drevom, furmankou. Rozpočet stavby i napriek tomu vysoko prevyšoval sumu, ktorú matičiari mali k dispozícii. Preto sa rozhodli vziať si v Štátnej sporiteľni v Martine pôžičku, na vtedajšiu dobu neuveriteľných 310 000 korún, za ktorú sa členovia čadčianskeho výboru zaručili vlastnými majetkami.

Palárikov dom bol takmer 80 rokov centrom kultúrneho diania nielen v meste, ale i celom regióne. V 60 - tych rokoch bola hlavná budova prebudovaná na širokouhlé kino. V rokoch 1976-79 bola postavená prístavba, v ktorej našlo svoje priestory Kysucké múzeum. 16. mája 2004 dochádza k obrovskej tragédii. Palárikov dom zhorel do tla. Škody boli vyčíslené na vyše 30 miliónov korún. Odvtedy Čadčania čakajú na znovuzrodenie svojho matičného domu.    

O stanovisko k predaju pozemkov na Palárikovej ulici sme požiadali poslanca Mestského zastupiteľstva Ing. Milana Guru.

Pán Gura, ste poslancom už niekoľko volebných období, aký bol zámer mesta tesne po zhorení Palárikovho domu?
Pôvodným zámerom bolo postaviť na tomto mieste novú modernú budovu, ktorá by i naďalej slúžila pre kultúrne vyžitie Čadčanov. V priebehu roka 2007 bola z rozpočtových zdrojov mesta zabezpečená projektová dokumentácia.  V tej sa počítalo s priestormi pre Kysuckú galériu, mestské múzeum, koncertnú sálu, vo vnútro bloku s amfiteátrom. Nachádzali by sa tu tiež doplnkové komerčné služby, ako kaviareň, reštaurácia a pod. Výška investície predstavovala 100 – 120 mil. korún, preto sa uvažovalo s rozčlenením stavby na dve časti – prístavbu a novostavbu, ktoré by bolo možné  financovať samostatne.

Je o Vás známe, že ste jeden z mála poslancov, ktorý sa snaží kriticky poukazovať na problémy v meste, či už to bolo zrušenie ZŠ A. Hlinku, plat primátora, tzv. „30 miliónová kauza“, problémy okolo futbalu. Aký bude Váš postoj k predaju  pozemkov na Palárikovej ulici?
Jednoznačne môžem povedať, že v žiadnom prípade nebudem súhlasiť s predajom pozemkov. Viem, že súčasná finančná situácia nielen v Čadci, ale aj celkovo, nedovoľuje pustiť sa do takej rozsiahlej a finančne nákladnej stavby. Som ale toho názoru, že dobrý hospodár si svoj majetok nepredáva. Preto budem presadzovať, aby pozemok zostal vo vlastníctve mesta.

Mnohí Čadčania poukazujú na to, že ruina po Palárikovom dome nie je práve najkrajšou vizitkou pešej zóny. Čo navrhujete zatiaľ urobiť s týmto priestranstvom?
Všetci hovoríme, že v Čadci nie je miesto, kde by si ľudia mohli príjemne posedieť, oddýchnuť, že nemáme žiaden park. Preto si myslím, že toto priestranstvo by bolo najvhodnejším miestom na vytvorenie takejto oddychovej zóny. A aby sa zachovala určitá kontinuita alebo spomienka na nášho významného rodáka Janka Palárika, uvažujeme o tom, že toto námestie pomenujeme práve po ňom.

Pri konkrétnej realizácii by som napríklad využil potenciál šikovných mladých architektov a dal im priestor, aby sami navrhli, ako by si predstavovali túto časť mesta a pretvorili ju na príjemné námestie. Myslím si, že určite by bolo z čoho vyberať.

A samozrejme, bude nutné postupne investovať do rekonštrukcie tzv. prístavby Palárikovho domu, ktorá po požiari zostala viac menej zachovaná. V tejto časti by sa mohlo zriadiť mestské múzeum, kde by konečne našli dôstojné miesto napríklad drôtené sochy významných Kysučanov, ktoré v rámci Drôtománie venovala Čadci Kysucká kultúrna nadácia. Dali sme spracovať a dávame vám do pozornosti  predbežnú štúdiu možného riešenia budúceho námestia Janka Palárika, ktorú dnes uverejňujeme v Ozvenách Čadce.

Mesto vyhlásilo súťaž na odpredaj pozemku, prihlásil sa jeden záujemca. Odpredaj podlieha ešte schváleniu v Mestskom zastupiteľstve, kde nemáte šancu zabrániť tomu, aby bol schválený. Ako chcete túto situáciu riešiť?
Pri schvaľovaní v Mestskom zastupiteľstve je momentálne taká situácia, že nedokážeme ovplyvniť hlasovanie o niektorých závažných problémoch. Aj napriek tomu budem usilovať o zastavenie predaja pozemkov na pešej zóne. Chcem požiadať aj vás, občanov mesta, aby ste pozorne sledovali dianie okolo predaja spomínaných pozemkov. Veď práve vy máte právo dozerať na hlasovanie svojich poslancov, vybrať si, či chcete príjemné námestie alebo komerčný objekt. Ide totiž o viac ako o pozemok, ide o zachovanie dedičstva po našich predkoch.

Veď už pri kladení základného kameňa Palárikovho domu doň matičiari vložili  text s názvom: „Budúcim pokoleniam“, v ktorom sa okrem iného píše: „Tento spoločný domov bude žriedlom osvety a slovenského národného preporodenia, v ňom sa bude hlásať pochopenie a úcta národným tradíciám“.

Verím, že spoločne dokážeme uchrániť toto dedičstvo pre naše deti a vytvoríme  kúsok krajšej Čadce.
Ďakujem za rozhovor.

-av-

Článok bol zverejnený v Ozvene Čadce č. 8/2010