Po ukončení Základnej školy na Podzávoze  som absolvoval Strednú poľnohospodársku školu v Žiline a následne aj  Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Po krátkom pôsobení v Agrochemickom podniku v Čadci prišla nežná revolúcia, ktorá pochovala množstvo družstiev a poľnohospodárskych podnikov. A tak som  v roku 1991 začal pracovať ako živnostník.

A čo Vaša rodina a záľuby?

Rodina je najdôležitejšie a najdrahšie v mojom živote a urobím pre ňu vždy všetko. Rodina musí vždy držať spolu, tak ma to učili moji rodičia a týchto hodnôt sa držím aj ja.

Som šťastne ženatý. Manželka Andrea pracuje ako učiteľka materskej školy a synovia Tomáš a Peter sú školopovinní. Tomáš navštevuje gymnázium a Peter je ôsmak na ZŠ.

Čo sa týka záľub, od malička to bol šport a hlavne futbal, ktorý teraz už častejšie pozerám ako hrávam. Veľkým relaxom pre mňa je práca okolo domu a hlavne v záhrade, ktorú sme si sami navrhli a aj zrealizovali. V letných mesiacoch sa rád túlam po lese a zbieram hríby v spoločnosti svojho psa.

Kto stál za vznikom Ozveny Čadce a prečo ste sa rozhodli ich vydávať?

Tieto noviny tvorí skupina fantastických ľudí, ktorí majú podobný názor a pohľad na dianie v našom meste. Práca šéfredaktora, je hlavne o riadení kolektívu, ktorý tvorí tieto noviny.

Čo sa týka mojej novinárska praxe, jeden rok som pracoval v redakcii novín „Kysuce”, čo mi umožnilo nahliadnuť do tajov výroby novín a písania článkov.

Prečo som ja dospel k názoru, že by bolo potrebné, aby vznikli noviny takéhoto zamerania? Jednoznačne to naštartoval proces rušenia školy Andreja Hlinku. Zúčastnil som sa párkrát na zasadnutiach Mestského zastupiteľstva v Čadci a bol som nemilo prekvapený ako prebiehajú sedenia poslancov a hlavne to, čo je na verejnosti prezentované. Okrem toho, čo bolo vhodné pre vedenie mesta, to boli iba polopravdy alebo nič. Postupne som sa začal zaujímať aj o veci, ktoré boli na týchto zastupiteľstvách prejednávané (okrem iného predaj pozemkov pred Lipou, odkúpenie námestia pred kultúrnym domom) a výsledky ma taktiež zarazili. Vtedy som začal premýšľať o tom, že by bolo vhodné, aby aj bežný občan mesta mal možnosť vedieť o podivných praktikách našich volených zástupcov. Nakoniec podobné myšlienky trápili viacero ľudí. Dali sme sa dokopy a začali tvoriť a vydávať Ozvenu Čadce.  

Kedy ste sa rozhodli kandidovať za poslanca?

Tak ako som už spomenul, bola to účasť na zastupiteľstvách, ktoré mi otvorili oči a ukázali pravú tvár niektorých poslancov.

Od tejto chvíle mi nie je ľahostajné, čo sa deje v Čadci, ako sa plní to, čo bolo sľúbené voličovi a hlavne to, ako zodpovední hospodária s majetkom a peniazmi nás všetkých.

Zaráža ma doslova arogancia niektorých volených zástupcov a ich presvedčenie, že oni sú tí najvyšší, najmocnejší a všetci Čadčania sú tu pre nich a nie oni pre občanov. Veď poslanec nemôže tvrdiť, ak ho o niečo občan požiada, že on nemôže, lebo čo by povedali jeho šéfovia. Aj toto sa mi stalo pri rozhovore s jedným poslancom. Neviem, či takýto človek má morálne právo byť poslancom a zastávať záujmy voličov, keď sa bojí prezentovať svoj názor a to, o čom je vnútorne presvedčený. Naši volení zástupcovia by mali pracovať pre občana celé štyri roky a nie iba pár mesiacov pred voľbami.

V prípade Vášho zvolenia, čo ponúkate svojim voličom?

Tí ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že ak raz niečo sľúbim, snažím sa to za každú cenu splniť. Vzdušné mosty a prázdne sľuby budú ponúkať iní. Ja ponúkam slušnosť a snahu pomôcť riešiť množstvo problémov, ktoré volebný obvod Čadečku, Podzávoz a Milošovu trápi.

Možno to vyznieva alibisticky, ale konkrétne sľuby sú nanič, ak nie je na 100% isté, že to čo sa sľúbi sa aj splní. To čo by bolo dobré riešiť v najkrajšom volebnom obvode Čadce je známe každému.

Okrem iného to je stav niektorých ciest, slabé prepojenie mesta s prímestskými oblasťami. Čo sa týka informovanosti, iste by nebolo od veci zriadiť mestský rozhlas. Riešenie chodníkov pre naše deti pri ich ceste do školy, oprava železničného nadchodu na Podzávoze, oprava autobusových zastávok (po dohode so SAD-kou). Veľmi blízke sú mi názory a vízie poslanca Ing. Františka Prívaru, ktoré od prezentoval v minulom čísle Ozvien Čadce.

Je na smiech, ak okolité dediny sú v riešení mnohých problémov ďaleko pred Čadcou, a pritom z úst čelných predstaviteľov mesta sa dozvedáme, že Čadca je strediskom celých Kysúc.

zhovárala sa Mgr. Silvia Cisáriková

Článok je zverejnený so súhlasom redakcie Ozvena Čadce (č.10/2010)