(Inými očami 22.12.2010)

Je po komunálnych voľbách, emócie opadli. Extempore, ktoré odchádzajúci primátor s hŕstkou verných pripravil na piatok 10.12. 2010 a následne na utorok 21.12. 2010 zvolaním "starého" zastupiteľstva, bolo len potvrdením arogancie, akou sa "viedlo" naše mesto. Zaznievalo množstvo názorov o ostrej kampani. Čadca nebola výnimkou, naopak. Opäť sme o sebe dali vedieť negatívnym spôsobom, zákerná kampaň zaujala aj médiá republikového významu. V Čadci akoby politici "hrali" o život. Pranie špinavej bielizne spôsobom nehodným slušných ľudí.

Ak sa po mesiaci vraciam späť k aktu volieb a k tomu, čo im predchádzalo, robím to z dôvodu pripomenutia rozpoltenia obyvateľov na dve "kasty". Veľakrát som bol svedkom a zažil na vlastnej koži, ako arogancia a intrigy už bývalého vedenia mesta rozdeľovali ľudí, ako ich už dnes nahé cisárstvo škatuľkovalo na vyhovujúcich a nežiaducich. Práve tí, ktorí túžili po zmene, zobrali výsledok voľby občanov s veľkou úľavou. Je absolútne nežiaduce, aby sa atmosféra v organizáciách, mám na mysli školy, úrady, kultúrne, spoločenské či športové organizácie, dostala pod taký tlak, aký sa mocensky budoval predchádzajúce štyri roky. Dovolím si tvrdiť, že výmena garnitúry Čadci prospeje. Samozrejme, až skutky dokážu, či sa tak naozaj stane. Bude však trvať dlhé mesiace a možno i viac, kým aspoň sčasti pominie nevraživosť a delenie občanov, najmä tých spoločensky aktívnejších, na dobrých a zlých.

Mesto Čadca nie je jedna osoba ani osoby, ktorých práca má byť pravidelne velebená a správy o vykonaných pracovných povinnostiach sa na nás majú hrnúť odvšadiaľ... Je to len inštitúcia, ktorá má slúžiť občanom, má im vychádzať v ústrety a zabezpečovať potreby vyplývajúce zo zákona. Velebiť je hodné to, čo sa pridá naviac. Vedzte, že ak prekročíte hranice nášho mesta, bude vám smutno, keď zistíte, akým spôsobom si nažívajú iné samosprávy, čo všetko dokázali vybudovať a aký nadštandard ponúkajú obyvateľom. Dúfam, že poslednýkrát si pripomenieme, že žiadne mesto na Slovensku s 25 tisíckami obyvateľov neobhospodaruje stovka zamestnancov úradu a takisto žiadne mesto nemalo šéfa s takým astronomickým platom ako to naše.

Nebolo jednoduché poukazovať na nekalé praktiky, bolo a stále to je nebezpečné. Našťastie, my všetci sme dostali koncom novembra šancu napraviť demoralizujúce zvyky, vrátiť sa k slušnosti a pokúsiť sa urobiť naše mesto lepším. Nebude to jednoduché, ale pokúsiť sa o to je výzvou, na ktorú sa teším.

Článok je zverejnený so súhlasom redakcie Ozvena Čadce (č.12/2010)