Mestský športový klub, ZZO Čadca, a.s., športové kluby. V akom stave je čadčiansky šport a čoho čaká? Rozhovor s poslancom, trénerom a organizátorom športu v Čadci, Edom Gábrišom. Predseda novovzniknutej Komisie športu stojí ako organizátor aj za mimoriadne populárnym Štefanským pohárom, vďaka ktorému sa športová Čadca dostáva do povedomia celého Slovenska.
Skončili sa Majstrovstvá sveta v hokeji. Podujatie svetového rangu ukázalo krásu tohto športu a nadšenie fanúšikov. Nastavilo nám však aj zrkadlo, ako to so športom na Slovensku je. Pohľad doň je alarmujúci. Za 20 rokov po zmene spoločenských pomerov tí, ktorí mali možnosť rozhodovať, doviedli šport u nás do marazmu a hanebného stavu. Stačí, keď nazrieme k našim západným susedom. Obrovský rozdiel na náš úkor. Ako to vnímaš Ty?
„Súhlasím s kritikou súčasného stavu športu na Slovensku v porovnaní s okolitým svetom. Ak však chceme zmeniť nelichotivú situáciu, nemôžeme stále len poukazovať na negatívy a všetko vidieť v čiernych farbách, aj keď to tak skutočne je. Treba si uvedomiť, že šport je len a len odrazom života celej spoločnosti. Na Slovensku sa ale naozaj za posledných vyše 20 rokov urobilo podstatne menej koncepčného ako v okolitých krajinách. Šport bol vždy a s ním aj školstvo, ktoré s ním úzko súvisí, na pokraji záujmu „mocných“. Dodnes neexistuje v praxi Zákon o športe, v školstve sa strieda jedna reforma druhou.“
V meste si známy ako športový zanietenec, dušou spätý nielen s futbalovom, hrávaš volejbal, v minulosti si bol juniorským majstrom SR v sánkovaní, vidíš šport v širšom spoločenskom meradle a súvislostiach. Čo hovoríš na jeho súčasný stav v Čadci?
„To, čo som povedal v merítku celého Slovenska, platí o Čadci dvojnásobne – Čadca je na tom veľmi zle. Opakujeme však, neviďme všetko v čiernom. Zhodnotiť katastrofálny stav športovísk v meste je jedna vec, pokúsiť sa urobiť konkrétne kroky na zlepšenie je vec druhá a zásadná. Obdobie, kedy sme poukazovali na nezáujem mesta o šport, kritizovali nesystémovosť podpory a rozvoja, je za nami. Teraz treba ukázať, aj keď malými a postupnými krokmi, že aj v Čadci sa to dá.“
Presadzuješ myšlienku Mestského športového klubu, prečo?
„Nepovedal by som, že presadzujem. Mestský športový klub alebo iná forma zastrešenia športu v meste na úrovni Čadce, je jednoducho prvým krokom, ktorý treba vykonať, aby sa šport, športové kluby a výkonnostní či vrcholoví športovci dostal aspoň na úroveň kultúry a začal byť akceptovaným spoločenstvom. Nie je to môj výmysel, mestské kluby napojené priamo na mestský rozpočet, podporované mestom a mestom kontrolované sú štandardnými organizáciami vo väčšine samospráv, kde obciam a mestám záleží na zdravom životnom štýle, kde sa zodpovední neskrývajú za zopár zorganizovaných akcií, kde sa kompetentní mestskí úradníci neskrývajú za činnosť trápiacich sa klubov a neprivlastňujú si ich úspechy a prácu. Naopak, musia zobrať na seba kus zodpovednosti a vytvoriť pre šport podmienky. To sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť na znížení kriminality, na zdravom vývoji mladej generácie.“
Športoviská v našom meste sú v dezolátnom stave, alebo tam smerujú. Na druhej strane sú aj lastovičky ako napr. beach volejbalové ihriská na ZŠ Rázusova. Čo treba spraviť, aby bolo takýchto športových stánkov viac?
„Povedal som, šport musí dostať svoju vážnosť! Netvrdím, že sa silou mocou musí vytvoriť mestská športová organizácia, ale v stave, v akom sú športoviská a šport dnes, to ostať nemôže. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko. V Kysuckom Novom Meste MŠK funguje, zastrešuje dokonca aj kultúru. Mestu to šetrí prostriedky, je zodpovedné za majetok, ktorý spravuje, musí ho v rámci možností zveľaďovať a udržiavať. Čadčianske športové kluby len ťažko individuálne a bez pomoci mesta vybudujú športové priestory, to je úlohou samosprávy, prípadne súkromných investorov, ale tým musí znova vytvoriť priestor na investície mesto. To sa svojej zodpovednosti nezbaví. V predchádzajúcich štyroch a viac rokoch sa neurobilo doslova nič, výsledok poznáme. Ak mám spomenúť konkrétne kroky, v tomto týždni sme s členmi FK Čadca i s primátorom mesta absolvovali jednanie s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom, kde sme už doťahovali, nebolo to prvé stretnutie, konkrétne body spolupráce, pre spolufinancovanie rekonštrukcie futbalové štadióna. Upozorňujem, nešlo len o futbalové ihriská, máme veľký záujem, aby sa do normálneho stavu dostala napríklad aj atletická dráha, kde by mal vzniknúť priestor aj pre korčuliarov. Rokuje sa o výstavbe ľadovej plochy, mesto získalo do vlastníctva halu Pratex. Verím, že sa nám podarí aspoň časť projektov dotiahnuť dokonca.“
Značku ZZO poznajú tí skôr narodení z čias pred rokom 1989. Ešte pred niekoľkými rokmi to bola prosperujúca organizácia so ziskom. Posledné roky bola v strate. Prečo? Aká je cesta k jej ozdraveniu? Došlo aj k personálno – organizačným zmenám?
„ZZO Čadca, a.s. bola založená pred pár rokmi ako spoločnosť, ktorej zisk bude prerozdeľovaný medzi športové kluby. To sa ja v prvých rokoch dialo, pretože ZZO spravuje napríklad parkovací systém. Žiaľ, v roku 2007 prišlo v spoločnosti k zmenám, ktoré ju doviedli na pokraj konkurzu. Posledné tri roky ZZO nedala do športu takmer nič. Dôvody sú zrejmé a ako nový člen predstavenstva delegovaný zastupiteľstvom (Eduard Gábriš je novým predsedom predstavenstva, pozn. red.) mám povinnosť o nich referovať a takisto načrtnúť vízie spoločnosti do budúcna. To aj urobím na najbližšom mestskom zastupiteľstve. Čadčania si zaslúžia informácie. Napríklad rekonštrukcia strechy plavárne, ktorú má ZZO v správe, je unikátnym svedectvom o správe mesta za minulého vedenia. Pravda, hovorí sa: Keď dávajú ber, keď bijú, utekaj. Nehorázne vysoká investícia, výsledok mizerný, v tomto prípade deravá strecha! Tých dier je v spoločnosti mnoho, základným problémom je široká a zbytočná administratíva a platené duplicitné vedenie, ktoré spotrebovalo väčšinu zisku z parkovacieho systému. To sa zmení.“ V ZZO Čadca, a.s. sa uskutočnilo 29.4. 2011 Valné zhromaždenie, ktoré si zvolilo nové orgány spoločnosti. Bývalým štatutárom sa poďakovalo za odvedenú prácu, a aj s doplnením, že v spolupráci s mestom Čadca, hlavným akcionárom, to nemali vôbec jednoduché... Nových zástupcov čaká neľahká úloha. Osobne som presadzoval buď zlikvidovanie spoločnosti alebo jej razantnú reštrukturalizáciu. Pred nami je naplnenie druhého variantu. Športu to môže a musí pomôcť.“
Nedávno boli v regionálnych novinách články, ktoré upozorňovali na hrozbu zastavenia prevádzky plavárne. Čo je na tom pravdy a ako to vlastne s plavárňou a kúpaliskom je?
„Zatvorenia bazéna je nezmysel! Rovnako ako populistická petícia za výstavbu kúpaliska. Čadčania si musia uvedomiť, že kúpalisko sa mohlo vybudovať v rokoch (2006 – 2010), keď si mesto bralo úvery, keď hospodárska situácia bola oveľa priaznivejšia. Dnes je situácia opačná. Samozrejme, kúpalisko chceme všetci. Treba nájsť zdroje. Je klamstvom, že podstatná časť pre výstavbu je už vybudovaná. Želám obyvateľom, nech si idú aspoň laickým okom pozrieť investíciu takmer 12.000.000,- Sk v minulom roku, čo za ňu „dokázalo“ mesto na plavárni „vybudovať“! Vtedy sa malo rozmýšľať nad kúpaliskom a nie urobiť predvolebný ťah s letnou terasou. Ešte chcem pripomenúť, že ZZO Čadca samotné kúpalisko ťažko vybuduje, dá sa to len s mestom, a to dnes nemá na holú činnosť. „
Za rozhovor poďakoval P. Bernát
Článok zverejnený Ozvena Čadce č.5/2011
„Súhlasím s kritikou súčasného stavu športu na Slovensku v porovnaní s okolitým svetom. Ak však chceme zmeniť nelichotivú situáciu, nemôžeme stále len poukazovať na negatívy a všetko vidieť v čiernych farbách, aj keď to tak skutočne je. Treba si uvedomiť, že šport je len a len odrazom života celej spoločnosti. Na Slovensku sa ale naozaj za posledných vyše 20 rokov urobilo podstatne menej koncepčného ako v okolitých krajinách. Šport bol vždy a s ním aj školstvo, ktoré s ním úzko súvisí, na pokraji záujmu „mocných“. Dodnes neexistuje v praxi Zákon o športe, v školstve sa strieda jedna reforma druhou.“
V meste si známy ako športový zanietenec, dušou spätý nielen s futbalovom, hrávaš volejbal, v minulosti si bol juniorským majstrom SR v sánkovaní, vidíš šport v širšom spoločenskom meradle a súvislostiach. Čo hovoríš na jeho súčasný stav v Čadci?
„To, čo som povedal v merítku celého Slovenska, platí o Čadci dvojnásobne – Čadca je na tom veľmi zle. Opakujeme však, neviďme všetko v čiernom. Zhodnotiť katastrofálny stav športovísk v meste je jedna vec, pokúsiť sa urobiť konkrétne kroky na zlepšenie je vec druhá a zásadná. Obdobie, kedy sme poukazovali na nezáujem mesta o šport, kritizovali nesystémovosť podpory a rozvoja, je za nami. Teraz treba ukázať, aj keď malými a postupnými krokmi, že aj v Čadci sa to dá.“
Presadzuješ myšlienku Mestského športového klubu, prečo?
„Nepovedal by som, že presadzujem. Mestský športový klub alebo iná forma zastrešenia športu v meste na úrovni Čadce, je jednoducho prvým krokom, ktorý treba vykonať, aby sa šport, športové kluby a výkonnostní či vrcholoví športovci dostal aspoň na úroveň kultúry a začal byť akceptovaným spoločenstvom. Nie je to môj výmysel, mestské kluby napojené priamo na mestský rozpočet, podporované mestom a mestom kontrolované sú štandardnými organizáciami vo väčšine samospráv, kde obciam a mestám záleží na zdravom životnom štýle, kde sa zodpovední neskrývajú za zopár zorganizovaných akcií, kde sa kompetentní mestskí úradníci neskrývajú za činnosť trápiacich sa klubov a neprivlastňujú si ich úspechy a prácu. Naopak, musia zobrať na seba kus zodpovednosti a vytvoriť pre šport podmienky. To sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť na znížení kriminality, na zdravom vývoji mladej generácie.“
Športoviská v našom meste sú v dezolátnom stave, alebo tam smerujú. Na druhej strane sú aj lastovičky ako napr. beach volejbalové ihriská na ZŠ Rázusova. Čo treba spraviť, aby bolo takýchto športových stánkov viac?
„Povedal som, šport musí dostať svoju vážnosť! Netvrdím, že sa silou mocou musí vytvoriť mestská športová organizácia, ale v stave, v akom sú športoviská a šport dnes, to ostať nemôže. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko. V Kysuckom Novom Meste MŠK funguje, zastrešuje dokonca aj kultúru. Mestu to šetrí prostriedky, je zodpovedné za majetok, ktorý spravuje, musí ho v rámci možností zveľaďovať a udržiavať. Čadčianske športové kluby len ťažko individuálne a bez pomoci mesta vybudujú športové priestory, to je úlohou samosprávy, prípadne súkromných investorov, ale tým musí znova vytvoriť priestor na investície mesto. To sa svojej zodpovednosti nezbaví. V predchádzajúcich štyroch a viac rokoch sa neurobilo doslova nič, výsledok poznáme. Ak mám spomenúť konkrétne kroky, v tomto týždni sme s členmi FK Čadca i s primátorom mesta absolvovali jednanie s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom, kde sme už doťahovali, nebolo to prvé stretnutie, konkrétne body spolupráce, pre spolufinancovanie rekonštrukcie futbalové štadióna. Upozorňujem, nešlo len o futbalové ihriská, máme veľký záujem, aby sa do normálneho stavu dostala napríklad aj atletická dráha, kde by mal vzniknúť priestor aj pre korčuliarov. Rokuje sa o výstavbe ľadovej plochy, mesto získalo do vlastníctva halu Pratex. Verím, že sa nám podarí aspoň časť projektov dotiahnuť dokonca.“
Značku ZZO poznajú tí skôr narodení z čias pred rokom 1989. Ešte pred niekoľkými rokmi to bola prosperujúca organizácia so ziskom. Posledné roky bola v strate. Prečo? Aká je cesta k jej ozdraveniu? Došlo aj k personálno – organizačným zmenám?
„ZZO Čadca, a.s. bola založená pred pár rokmi ako spoločnosť, ktorej zisk bude prerozdeľovaný medzi športové kluby. To sa ja v prvých rokoch dialo, pretože ZZO spravuje napríklad parkovací systém. Žiaľ, v roku 2007 prišlo v spoločnosti k zmenám, ktoré ju doviedli na pokraj konkurzu. Posledné tri roky ZZO nedala do športu takmer nič. Dôvody sú zrejmé a ako nový člen predstavenstva delegovaný zastupiteľstvom (Eduard Gábriš je novým predsedom predstavenstva, pozn. red.) mám povinnosť o nich referovať a takisto načrtnúť vízie spoločnosti do budúcna. To aj urobím na najbližšom mestskom zastupiteľstve. Čadčania si zaslúžia informácie. Napríklad rekonštrukcia strechy plavárne, ktorú má ZZO v správe, je unikátnym svedectvom o správe mesta za minulého vedenia. Pravda, hovorí sa: Keď dávajú ber, keď bijú, utekaj. Nehorázne vysoká investícia, výsledok mizerný, v tomto prípade deravá strecha! Tých dier je v spoločnosti mnoho, základným problémom je široká a zbytočná administratíva a platené duplicitné vedenie, ktoré spotrebovalo väčšinu zisku z parkovacieho systému. To sa zmení.“ V ZZO Čadca, a.s. sa uskutočnilo 29.4. 2011 Valné zhromaždenie, ktoré si zvolilo nové orgány spoločnosti. Bývalým štatutárom sa poďakovalo za odvedenú prácu, a aj s doplnením, že v spolupráci s mestom Čadca, hlavným akcionárom, to nemali vôbec jednoduché... Nových zástupcov čaká neľahká úloha. Osobne som presadzoval buď zlikvidovanie spoločnosti alebo jej razantnú reštrukturalizáciu. Pred nami je naplnenie druhého variantu. Športu to môže a musí pomôcť.“
Nedávno boli v regionálnych novinách články, ktoré upozorňovali na hrozbu zastavenia prevádzky plavárne. Čo je na tom pravdy a ako to vlastne s plavárňou a kúpaliskom je?
„Zatvorenia bazéna je nezmysel! Rovnako ako populistická petícia za výstavbu kúpaliska. Čadčania si musia uvedomiť, že kúpalisko sa mohlo vybudovať v rokoch (2006 – 2010), keď si mesto bralo úvery, keď hospodárska situácia bola oveľa priaznivejšia. Dnes je situácia opačná. Samozrejme, kúpalisko chceme všetci. Treba nájsť zdroje. Je klamstvom, že podstatná časť pre výstavbu je už vybudovaná. Želám obyvateľom, nech si idú aspoň laickým okom pozrieť investíciu takmer 12.000.000,- Sk v minulom roku, čo za ňu „dokázalo“ mesto na plavárni „vybudovať“! Vtedy sa malo rozmýšľať nad kúpaliskom a nie urobiť predvolebný ťah s letnou terasou. Ešte chcem pripomenúť, že ZZO Čadca samotné kúpalisko ťažko vybuduje, dá sa to len s mestom, a to dnes nemá na holú činnosť. „
Za rozhovor poďakoval P. Bernát
Článok zverejnený Ozvena Čadce č.5/2011