Závislosť, otroctvo, úrokové zdieranie, v ktorom sa môže ocitnúť zadlžený človek, bývalý niekedy také neznesiteľné, že si dlžník siahol na život. V inom prípade siahol na život veriteľovi. Nie je nadarmo kultúry s vyspelým zákonodarstvom limitovali a odsudzovali úžeru a vydridušstvo a trestali ich najtvrdšími trestami. Ľudské dianie sa ponáša na obrovské kyvadlo, ktoré neviditeľným mamutím pohybom udržiava rovnováhu ľudského sveta. Pohybuje sa od krajného extrému k opačnému. Najlepší, lebo najpokojnejší, pre ľudí je čas medzi výkyvmi.

Od dôrazu minulých storočí na obec (čo tatarkovskú božiu či inú), na komunitu, rodinu, spoločenstvo, spoločnosť, obecnú mravnosť či morálku, na štát, na národ sa kyvadlo presunulo na opačnú stranu. V protiklade k minulým ideológiám prirodzene nastúpilo liberálne myslenie s dôrazom na jednotlivca.  Z množiny ľudí na jednotku množiny.

Neuveriteľný nárast technológií na rýchle uspokojovanie potrieb podnietil v novom veku konzumu zrod šťastného jedinca. Okamžitý blahobyt a naplnenie túžob, o ktorých sa šťastný jednotlivec dozvie, že ich má, z reklamy. „ Kto, ak nie ty ? Okamžite ! Zavolaj ! Aj ty máš nárok ešte dnes na nové auto ! Na dlhy neprší ! Máš právo kúpiť si čokoľvek ! Hneď !“. Príznačné je priame oslovenie, tykanie.

Individuálna sloboda, čo znie, pochopiteľne, ako otravná floskula, nesie so sebou okrem obrovských možností a rizík aj obrovskú zodpovednosť. Zodpovednosť príliš osobnú, príliš presne cielenú. A často neznesiteľnú. Neznesiteľná ľahkosť blahobytu nesie so sebou neznesiteľnú ťažkosť rizika a krachu.

Odchovaná na klasickej literatúre som sa šialene bála požičať si peniaze. Vlastne som to neurobila aj preto, lebo mi to nedovolila sebareflexia. Teda po našom: udelila som si nízky rating.

Stredoveké tajné učenia tvrdili, že čo je hore, je aj dole a naopak. Teda štáty sa koniec koncov nesprávajú inak ako jednotlivci. Nakoniec sú množinou jednotlivcov. Lenže ak už jeden predá z nutnosti a druhý si to kúpi na dlh, aj malému decku je jasné, že kyvadlo sa blíži k extrémnemu bodu, aby sa mohlo vracať naspäť. Inak by bolo po rovnováhe.

Autorka Z.Szatmáry zverejnila článok v SME 9.8.2011. So súhlasom autorky zverejnené na www.glasnak.sk.

Zuzana Szatmáry

publicistka, novinárka, poetka a riaditeľka Nadácie Charty 77. Prednáša a publikuje doma aj v zahraničí. Aktívne spolupracuje s denníkmi Pravda, SME a v Českej republike s Lidovými novinami. Je spoluzakladateľkou Grémia III. sektoru a Nadácie Charty 77, kde v súčasnosti pôsobí ako výkonná a programová riaditeľka. Táto nadácia sa dnes venuje najmä bezplatnému právnemu poradenstvu. V roku 2005 jej vyšla úspešná zbierka básni Rozumné srdce s ilustráciami slovenského výtvarníka Františka Guldana.