DESATORO ZMIEN, ktoré prinesie naša Petícia za zmenu volieb a referenda

. Rovnaká šanca pre každého kandidáta na zvolenie

. 150 najdôveryhodnejších poslancov z pohľadu občana, nie z pohľadu politickej strany

. Skutočne slobodný výkon mandátu poslanca s mandátom priamo od občanov a nie cez politickú stranu

. Možnosť kandidovať aj nezávisle mimo kandidátky politickej strany

. Rovnomernejšie regionálne zastúpenie občanov v národnej rade

. Slobodný výber poslancov naprieč politickými stranami a nezávislými kandidátmi

. Voľba ZA a nie PROTI, ako to bývalo zvykom posledných dvadsať rokov

. Šancu na realizovanie platného referenda, čo súčasný stav takmer neumožňuje

. Záväznosť referenda ako ústavnej súčasti politického systému SR

. Motiváciu k vyššej účasti občanov na správe vecí verejných

Ak sa pýtate prečo, tu sú naše argumenty.

Každý kandidát bude mať rovnakú šancu na zvolenie

I keď čl. 74 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky predpokladá o. i. rovnosť pri uchádzaní sa o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a Európskeho parlamentu (EP), opak je vďaka aktuálnej volebnej legislatíve pravdou. Kandidát, ktorý je na 3 a 135 mieste kandidátky zrejme nemá rovnaké možnosti byť zvolený, nehovoriac o tom, že ten, kto nechce spájať svoje meno s politickou stranou sa o mandát poslanca uchádzať nemôže vôbec.

Do NR SR sa dostane 150 najdôveryhodnejších kandidátov z pohľadu občana, nie z pohľadu politickej strany

Dôslednejší pohľad na zvolených poslancov NR SR vo voľbách v roku 2010 je doslova šokujúci. Až 41 poslancov by svoj mandát nezískalo, ak by sa v úvahu brali preferencie občanov a nie politických strán. Poslanec za SMER – SD Maroš Kondrót získal napríklad len 642 tzv. prednostných hlasov od všetkých občanov Slovenskej republiky, čo by mu nestačilo ani na zvolenie za poslanca mestského zastupiteľstva v obvode väčšieho slovenského mesta, a napriek tomu je vďaka svojej straníckej popularite a 30 miestu na kandidátke najsilnejšej politickej strany poslancom NR SR.
Poslanec získa svoj mandát priamo od občanov a nie sprostredkovane cez politickú stranu, čím konečne dosiahneme slobodný výkon mandátu poslanca

„Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“. Aspoň takto to predpokladá Ústava Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2. Slovenskou realitou je však prísna partokracia, ktorá redukovala skutočné politické rozhodovanie do rúk cca. 20 politikov v rámci neústavnej inštitúcie nazývanej koaličná rada a z poslancov NR SR urobila v absolútnej prevahe prípadov len hlasovacie stroje, ktoré v lepšom prípade aspoň tušia o čom vlastne hlasujú.

Vytvorí sa možnosť kandidovať uchádzačom o mandát aj mimo kandidátky politickej strany

Vďaka osobitnej nestraníckej kandidátnej listine, na ktorú sa uchádzač dostane po predložení 5 000 petičných podpisov a v ktorej si svoje miesto vyžrebuje náhodným žrebom sa konečne skoncuje s neústavným stavom, kedy sa občan nemôže stať poslancom NR SR či EP bez súhlasu politickej strany, ktorá ho umiestni na svoju kandidátku.

Spôsobí rovnomernejšie regionálne zastúpenie občanov v NR SR

Pozrime sa, ako by dopadli ostatné voľby do NR SR v roku 2010, ak by sa riadili pravidlami, ktoré navrhujeme. Róbert Fico by s počtom 569 921 prednostných hlasov bezpečne získal svoj poslanecký mandát, no pre jeho stranu by to bolo len zdanlivé víťazstvo, keďže ďalšie 2/3 súčasných poslancov by sa mu do NR SR vďaka predloženej zmene nedostalo. Podobne by sa do parlamentu nedostala veľká časť poslancov iných politických strán vrátane dnešnej koalície SDKÚ, SAS, SMK či Most-Híd. Každá politická strana si v tomto systéme bude musieť nevyhnutne hľadať silné najmä regionálne a miestne osobnosti, aby získala čo možno najviac mandátov a mohla zostaviť vládu. Skoncovali by sme tak konečne so súčasným bratislavocentrizmom v NR SR, kedy až 52 poslancov zo 150 si priamo uvádza trvalý pobyt v Bratislave a zlé jazyky hovoria, že až ďalších viac ako 30 – 40 v Bratislave žije, ale kvôli paušálnym náhradám si uvádza pobyt v inej časti Slovenska.

Umožní voličom kombinovať hlasy kandidátom naprieč politickými stranami a nestraníckymi kandidátmi

Dnešný systém predpokladá, že svoje prednostné hlasy musíte dať len kandidátom na jednej straníckej listine (napríklad 1, 5, 27 a 138 kandidátovi na kandidátke SDKÚ-DS). Náš systém ich umožní kombinovať medzi rôznymi straníckymi a jednou nestraníckou listinou (napríklad jeden kandidát z SaS, dvaja zo SMERu-SD a jeden z kandidátnej listiny nestraníkov). V praxi by to znamenalo, že do obálky môže občan zalepiť až štyri straníckej zoznamy vo voľbách do NR SR a dva vo voľbách do EP, pokiaľ by zostal zachovaný súčasný počet prideľovaných prednostných hlasov (z dôvodu zvýšenia konkurencie ho navrhujeme rozšíriť na 6 hlasov vo voľbách do NR SR a 4 vo voľbách do EP).

Zabezpečí, že občania na Slovensku konečne budú môcť voliť ZA niekoho nie PROTI  niekomu, ako to bývalo zvykom posledných dvadsaťjeden rokov

Je smutnou realitou, že značná časť voličov volí vo voľbách posledných 21 rokov politickú stranu ako menšie zlo (keďže sa zďaleka nestotožňuje so všetkými navrhnutými kandidátmi) a protiváhu väčšiemu zlu (proti komunistom, KDHákom, Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Maďarom, nacionalistom, všetkým...). Navrhovaná zmena umožní konečne si vybrať osobnosti z jednej alebo viacerých strán, či mimo politických strán, čím sa pre mnohých konečne dosiahne stav, že môžu zveriť svoju dôveru konkrétnemu politikovi a teda voliť za niekoho a nie proti niekomu.

Zabezpečí, že Slovensko bude mať šancu na realizovanie platného referenda, čo súčasný stav takmer neumožňuje

„Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ K takejto dôležitej otázke sa prišlo aj napriek enormnej podpore širokého politického spektra v roku 2003 vyjadriť len 52,15 % oprávnených voličov. Táto účasť zabezpečila doteraz jediné platné referendum spomedzi siedmych realizovaných v Slovenskej republike od roku 1993. Nemusíme byť hneď politickí analytici či prognostici, aby nám bolo jasné, že žiadne ďalšie platné referendum už na Slovensku nebude, pokiaľ sa nezmení čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý podmieňuje platnosť referenda účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov. Takisto je nám asi všetkým jasné, že takýto stav vyhovuje len politickým stranám, ktoré si vďaka nemu zmonopolizovali právo (ne)meniť základný zákon štátu, čo považujeme za nevyhnutné zmeniť.

Vyrieši problém so záväznosťou referenda, ako ústavnej súčasti politického systému SR

Ústavní právnici si dnes lámu hlavy nad tým, či je vôbec platné referendum na Slovensku záväzné alebo nie. Bijú sa tu predovšetkým ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky čl. 98 ods. 2, ktorý predpokladá, že „návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon“ s čl. 73 ods. 2 o neviazanosti príkazmi poslancov NR SR. Je predpoklad, že zmienka o záväznej platnosti výsledkov referenda definitívne pomôže tento problém vyriešiť.

Motivuje občanov v ďaleko väčšej miere participovať na správe vecí verejných

Zníženie počtu potrebných podpisov na vypísanie referenda zo súčasných 350 000 na 250 000 môže výrazne motivovať občanov pokúšať sa o zmeny, ktoré im neboli dopriate politickými stranami. Odstránenie klauzuly o platnosti referenda len pri účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov navyše adekvátne motivuje občanov, ktorí sú proti prijatiu akéhokoľvek predloženého návrhu, aby sa zúčastnili a zabránili tak jeho prijatiu. Odbúra sa tým absurdný stav, ktorého sme boli svedkami napr. v roku 2010, kedy vysokí ústavní činitelia dokonca priamo odhovárali občanov od účasti na referende a teda aj správe vecí verejných.

Text je zverejnený bezo zmeny, tak ako bol zverejnený na webovej stránke www.nasazmena.sk.