Žili sme v presvedčení, že slovo nech je akejkoľvek farby, môže byť tvrdé, vznešené, kritické, ale vždy má niesť v sebe pravdu. Nikdy nezavádza a nie je účelovo podprahové. Čitateľ vedel, že v SME každé slovo bolo vždy namierené proti sociálnej solidarite a rovnosti. Nikdy sa v novinách neobjavila kritika kapitalizmu, „tyranie“ trhu alebo odsudzovanie nerovnosti ako „koreňa sociálneho zla“. Toto nie je kritika, len konštatovanie charakteristiky denníka SME. Ak bola solidarita tak jedine nahradzovaná novinárskou solidaritou podkutú neoliberalizmom ... a odrazu po SME zostala veľká jama hanby.

Pravda o SME zastihlo väčšinu nepripravených. Ukázalo sa, že to nebolo o neoliberalizme, ale že  novinári písali profesionálne pre skutočných kapitalistov.

Nech nasledujúci článok „Vitaj v kapitalizme, redakcia SME!“ od poslanca NR SR Ľ.Bláhu včítane komentárov k článku dovedú nás k vlastnému poznaniu, že v politike, ale aj médiách sa vie, že každá nezávislosť vedie k závislosti k niekomu alebo niečomu, Čítajme a rozmýšľajme, aby sme si uvedomili, že hlavu nemáme na nosenie ale na rozmýšľanie. 

„ Vitaj v kapitalizme, redakcia SME!

Najlepšie frašky píše sám život. Denník SME na Slovensku dlhé roky vulgárne propaguje ten najcynickejší a najobludnejší turbo kapitalizmus, ktorý nijako neobmedzuje voľný trh a súkromné podnikanie. Teraz bude SME odkúpená Pentou, finančnou skupinou, z ktorej sa celému Slovensku, vrátane mňa, dvíha žalúdok. SME sa proti tomuto poníženiu búri. Otázka je, prečo?

Ak by išlo o nejaký ľavicový, antikapitalistický denník, pobúrenie by bolo na mieste: Penta ako arogantný kapitalistický moloch je pre ľavičiarov prirodzeným terčom. Ale prečo je odrazu na antikapitalistických pozíciách vyhranene pravicový denník SME?

Penta je nepriznaný ideál pravice

Pikantné je, že majiteľ Penty Jaroslav Haščák vo svojom aktuálnom vyjadrení v súlade s faktami vysvetľuje redaktorom SME, že reálnym nositeľom všetkých tých ideologických konštrukcií, ktoré smečkári roky dogmaticky obhajujú, je práve Penta. Áno, on je ten faktický ideál pravice, on je ten úspešný veľkopodnikateľ, on je ten romantický self-made man, on je ten tromf kapitalizmu. Šach, mat.

Nič viac netreba dodávať. Argument, ktorý napísal sám život: Jaroslav Haščák konštatuje surovú pravdu o kapitalizme, ktorú si SME roky nepripúšťalo. Že najúspešnejší podnikatelia v kapitalizme sú bezohľadné finančné skupiny, ktoré nezaujíma sloboda či altruizmus, ale jednoducho – zisk.

Milovať kapitalizmus, nenávidieť kapitalistov?

Penta je pre obhajcov kapitalizmu dobrom, nie zlom. Pretože ona je doslova stelesnením kapitalizmu a všetkého, čomu verí pravica, ak jej hlúpučkú „náboženskú“ vieru zasadíme do reality a oprostíme od ideologického nánosu. V neoliberálnych schémach sa jednoducho nedá spochybniť, že Penta je prominentným a elitným produktom systému voľného trhu, ktorý SME roky zúrivo obhajuje. Aká irónia!

Keď kapitalizmus ničil chudobné a zraniteľné rodiny, SME kričalo, „chceme viac kapitalizmu“. Keď sa štát snažil chrániť zamestnancov sociálnejším zákonníkom práce či väčšou reguláciou veľkopodnikateľov, SME kričalo „chceme menej štátu a viac slobody podnikania“. Keď ľavičiari hovorili o arogancii bohatých, SME na nás kričalo, že sme závistliví boľševici. Keď sme hovorili o tom, že sloboda nie je len slobodou podnikania a že sloboda podnikania naopak môže slobodu ľudí ohrozovať, SME nás označovalo za extrémistov a komunistov.

A keď sa konečne reálny kapitalizmus dotkol aj SME a Penta si chce úplne legálne kúpiť vydavateľstvo za peniaze, ktoré legálne zarobila prostredníctvom slobodného podnikania (rozumej kapitalizmus), odrazu je to podľa SME útok na slobodu.

Haščák a Hayek: dve strany jednej mince

V živote som nezažil lepší príklad stretu reality a ideológie. Skutočný, autentický kapitalizmus Penty a vysnený, propagandistický kapitalizmus SME: Jaroslav Haščák verzus Friedrich von Hayek. Perfektné divadlo. Produkt ideológie zožral svojich najoddanejších ideológov. Pripomína mi to slávny bonmot o tom, že revolúcia požiera svoje deti. Očividne aj tá neoliberálna revolúcia má svoje nečakané obete.

Celej tejto fraške chýba k dokonalosti už len posledné dejstvo: vydesený pohľad Štefana Hríba, keď sa dozvedá, že Penta ide kúpiť aj .týždeň. Len si to predstavte.

Ktovie. Možno sa redaktori SME a .týždňa jedného dňa stretnú v nejakom trockistickom samizdate Červená brigáda, v ktorom opíšu svoju nemilú skúsenosť s kapitalizmom pod titulkom – Ako nás Haščák zbavil ilúzie o kapitalizme. Nezúfajte, antikapitalisti zo SME, som si istý, že Červená brigáda pôjde na dračku.“

V diskusii k tomuto článku boli napísané komentáre, ktoré sú výrazom zmýšľania väčšiny obyvateľov Slovenska bývajúci mimo veľkú Bratislavu.

1.Peter Zajac-Vanka

" To je kapitalizmus!" by vykríkla moja babka - omika z Bratislavy, ktorá dožila tiché roky staroby v reálnom Husákovskom socializme a vedela porovnať neslobodu zamestnancov za 1.ČSR, za Slovak Štátu i v novej dobe ČSSR.

To je kapitalizmus, chlapci redaktori Sme, mali ste vedieť, že "revolúcia svoje deti požiera" i keď nie hneď a odrazu. Jednoducho "čísla nepustia" - ideológia hore dolu, sloboda hore dolu, antificizmus hore dolu, ak má niekto už tak malú predajnosť tlačených novín a nepomáhajú ani Piána a podobné nezmysly liberálno-podnikateľského zámeru, končí.

Peniaze nevyrábajú peniaze a štátna kasa ideologický masmediálny vplyv neocenila...

Veď chlapci redaktori dostanú možnosť pracovať ďalej, nebuďme k nim tak krutí, ako bývajú tí majitelia, ktorí jednoducho povedia "nerentuje sa" a "zavrú krám"...

Redaktori budú písať ďalej, lenže... sloboda odtiaľ potiaľ a bude treba plniť noviny obsahom, ktorý pritiahne, i keď budú z toho vracať... treba konkurovať bulváru, čím viac celebritiek ktoré sa vyjadria k nesmrteľnosti chrústa, tým lepšie, najlepšie s foto-dekoltom, občas hodiť krasotinku pre starších pánov, škandáliky pre strednú triedu, futbalové výsledky pre ťažko pracujúcu manažérsku omladinu a je to!

Kecy o slobode a demokracii - to už dnes "nevynáša"... myslím, že chlapci v podstate zažijú to, čo zažili a zažívajú všetci na mzdu a odmeňovanie za prácu odkázaní ľudia - nutnosť pokoriť sa kapitálu, úctivo sa skloniť nad požiadavkami manažmentu, ktorý bude mať "vlastný profesionálny pohľad" a ten ich označí "za taký malý živnostnícky"...

bude to dobrá škola i pre vyfarbenie sa a odolnosť charakteru - neurobíš to ty, urobí to iný, dvakrát neurobíš, tretíkrát odovzdaj firemný mobil a počítač, vráť kľúče od služobného voza a zbohom buď, "rodná redakcia"...

ozaj, koľko stojí na trhu "značka Sme"? Sú predsa i lepšie názvy pre bulvár, ktorý sa zrodí... napríklad "Sme nahratí"... “

2. Milan Antal

„ Tiež mám podobnú skúsenosť. Keď som po r. 1990 pracoval na knižnom trhu, prišli za mnou z Kultúrneho života. Aby som pomohol s predajom, bol solidárny. Plno rečí, že pri časopisoch nemožno pozerať na ekonomickú stránku, majú inú hodnotu, poslanie. Tiež som im ukázal ich články, podobného ducha ako v SME, obhajujúce tvrdý kapitalizmus. Nech sa aj v praxi držia toho, čo hlásajú vo svojich článkoch.

Tento rozpor je len ukážkou toho, že klasický kapitalizmus odišiel do histórie s Veľkou hosp. krízou 1929-1933 a odvtedy tu môže existovať len značne socializovaný kapitalizmus, so silne regulovaným trhom, ekonomikou. A pravicové médiá hlásajú princípy klasického surového kapitalizmu,ale v praxi sa nakoniec dovolávajú socializmu. “

3. Juraj Purgat

„ Redaktori SME hlasitým buchnutím dverí na protest proti PENTE, že si dovolila "poškvrniť" ich hýčkané dieťa noviny "SME"  vydali zároveň vyhlásenie, že na protest tohto kroku PENTY redakciu opúšťajú. Teda, že nebudú slúžiť pánovi "z ktorého sa im dvíha žalúdok". Je to však len divadielko, taký nezdarený pokus o vyvolanie celospoločenského, alebo aspoň bratislavského odporu proti novému vlastníkovi, podobný tomu, ktorý svojho času sa udial na "obranu" Markízy.  Nielen doba sa zmenila ale aj ľudia, čo zrejme títo zarytí pravičiarski apologeti kapitalizmu zahľadení do svojej "neomylnosti", ani len nezbadali.  Nakoniec, keby boli si všímali názory ľudí, ktorí neraz ostrým a nevyberaným spôsobom dávali najavo svoj nesúhlas s ich tendenčnými článkami, tak by ich súčasný protest zrejme podporili účinnejšie, než sa o to pokúšal redaktor ich krvnej skupiny Š.Hríb, v relácii Pod lampou! Som rád, že sa našiel niekto, kto im to na rovinu vytmavil. S názormi vyslovenými Ľ. Blahom v hore zvrejnenom príspevku preto plne súhlasím. “

http://www.noveslovo.sk/c/Vitaj_v_kapitalizme_redakcia_SME