(o pominuteľnosti sveta)
Keby si každá nota povedala: hudbu nevytvorí jedna nota, ...nevznikla by symfónia.
Keby každé slovo povedalo: jedno slovo nevytvorí stránku, ...nevznikla by kniha.
Keby si každý kameň povedal: z jedného kameňa nepostavia stenu, ...nevznikol by dom.
Keby si každá kvapka povedala, jedna kvapka vody neutvorí rieku, ...nevznikol by oceán.
Keby si každé zrno povedalo: jedno zrno nemôže posiať celé pole, ...nebola by žatva.
Keby si každý človek povedal: môj prejav lásky nemôže zachrániť ľudstvo, ...nikdy by na zemi nebola ani spravodlivosť, ani dôstojnosť, ani mier, ani šťastie.
Pretože kto skutočne miluje, prebúdza k láske aj ostatných. Ako symfónia potrebuje každú notu; Ako kniha potrebuje každé slovo; Ako dom potrebuje každý kameň; Ako oceán potrebuje každú kvapku vody; Ako žatva potrebuje každé obilné zrno;
Tak potrebuje celé ľudstvo Teba ,tam, kde si, lebo si jedinečný, a teda nenahraditeľný.
(Michal Quoist 1921-1997)