Galéria Čadca bola otvorená v máji 2013, zakladateľom je mesto. Vystavuje diela významných kysuckých výtvarníkov a svoje priestory poskytuje aj výtvarníkom, ktorí sú spriahnutí s mestom a Kysucami.

Posledná výstava Galandovcov bolo oživením kultúrneho života v meste výtvarníkmi tými, ktorí polstoročie obohacujú výtvarný život na Slovensku. Výnimočne možno vnímať ponuku rozšíriť vystavené obrazy o nový uhol pohľadu literárnou súťažou SLOVO O OBRAZE. Úlohou bolo z vytipovaného vystaveného obrazu preniesť osobné pocity a emócie do eseje.

Vďaka patrí mestu za zorganizovanie výnimočnej akcie a zároveň za odvahu zúčastneným. Súťaže sa zúčastnilo 16 žiakov z Čadce, Kysuckého N/Mesta a Žiliny vo veku od 13 do 19 rokov. Tu niekde možno vnímať mnohorozmernosť kultúry, ktorá vo svojej úprimnosti obohacuje človeka v rôznych uhloch pohľadu. Členmi odbornej poroty boli Dušan Mikolaj, spisovateľ, žurnalista, Jozef Čertík, básnik, žurnalista, prekladateľ a Janka Petrovičová, pedagóg slovenského jazyka a estetiky.

Eseje mladých spojené s výtvarnými dielami  sú dialógom slova a obrazu vypovedateľného a viditeľného. Po prečítaní eseji vytvára sa predpoklad byť obohatený o nový pohľad na svet okolo seba. 

Pri čítaní 16 eseji, ktoré vyprovokovali zúčastnených napísať svoje pocity a emócie z vystaveného obrazu nie je to iba výpoveď o výtvarnom umení. Omnoho dôležité je, že mladí autori v sebe skrývajú talent, ktorý nie je vidieť, ale prebýva v nich. Dávajú najavo, že nemožno mládež posudzovať iba podľa niektorých ich vrstovníkov, ktorí svojim výstredným plytkým životom bez hodnotového ukotvenia hyzdia mládež ako celok. Preto je dobre, že je tu tiež mládež pre ktorú slovo a kultúra nie je cudzie.

Dôkazom nech je víťazná esej 17 ročnej žiačky ZUŠ z Kysuckého N/Mesta Dominiky Chrastovej. Inšpiráciou jej bol obraz od Rudolfa Krivoša - Neznámy adresát. Prečítajme si esej, v tichosti porozmýšľajme nad myšlienkami, ktoré napísala iba 17 ročná žiačka. Otázka znie, ako by nejeden z nás obstál v súťaži?

Treba si pripomenúť slova, že „ ... maliar musí veriť tomu, čo robí, čo verí, že je to jediná možná podoba jeho sebavyjadrenia, kréda. Možno sa mu podarí presvedčiť ostatných o svojej pravde a viere, potom je úspešný, ak nie, možno ho pochopia neskôr “ povedal víťazný výtvarník R.Krivos.

Čitatelia neprídu o zážitok oboznámiť sa s esejami. Mesto pripravuje knižné vydanie, aby sa zachovala výpoveď o ojedinelom kultúrnom počine v živote mesta.