Peter Sagan v 14.etape Tour de France 2015 bol po štvrtý krát druhý. Pri hodnotení etapy bez zastierania priznal svoju chybu. Deň predtým Slovan utŕžil víťazstvo 1:0. Nikto nechce, aby vždy zvíťazil 6:0. Predpokladá sa, že profesionálne mužstvo by malo vnútiť poloprofesionálom z II. ligy UC Dublin aj s desiatimi hráčmi svoj štýl. Asi vo svojom výnimočnom postavení profesionáli pozabudli, že futbal sa hrá aj pre divákov.
Po zápase zdôvodňovanie keby, keby ... by nectilo Joža z bažín a nie profesionálov s najvyššími futbalovými ambíciami. Je to trápne a necti tých, ktorí nevedia priznať bolestivú výhru a ospravedlniť sa divákov, ktorí si zaplatili vstupné.
Nie je takýto alibistický postoj odrazom v spoločnosti? Tu asi sme pri merite problému. Politici si neuvedomujú svoju zodpovednosť pred národom. Svojim správaním dostávajú do spoločnosti negatívne impulzy, nevraživosť a stráca sa pravda. Stále im ide až na prvom mieste o percenta vo voľbách čo v preklade znamená podiel na moci. Oni žijú vo svojej pravde, kto má moc má aj pravdu. Potom divák pri TV diskusii ani nevie (podľa reči a o spôsobe obhajoby) kto dostal vo voľbách mandát a kto by mal ísť na smetisko (politických) dejín. Takéto prístupy „zotročujú“ spoločnosť a berú jej pozitívnu energiu.
Preto sa dostávame k otázke. Nebol by P.Sagan prinajmenšom tak výborný politik ako je výborný cyklista? On každému povie pravdu, lebo tak bol vychovaný. Nezabúdajme, že pravda vždy bolí, ale pravda nás uzdravuje a robí lepším v športe aj spoločnosti. Všetko ostatné sú iba pseudo hry na pseudo demokraciu.