Na Slovensku evidujeme približne dvetisíc sedemsto čiernych skládok a každodenne vznikajú ďalšie popri cestách a v katastroch obcí a miest.

Pri tvorbe zákona o odpade sa zvažovalo, či za odstránenie majú zodpovedať samosprávy alebo  majiteľ pozemku. MŽP SR bolo proti, aby zodpovednosť bola prenesená na  majiteľa pozemku, ak ide o fyzickú osobu – nepodnikateľa, čo by bolo likvidačné. Dôsledok takejto interpretácie zákona znie, za odstránenie nepovolenej skládky zodpovedá obec. Náklady z nášho rozmaru budeme musieť zaplatiť všetci občania! Lojálny občan môže namietať, že trestáme niekoho za niečo, čo nespôsobil. Nie je to na hrane s ústavou? Je to obdoba zástrčkového zákona, kedy každý musí platiť, ale napríklad v Čadci nemáme signál SRo.

ZMOS principiálne nesúhlasil  s takýmto riešením. Navrhuje nezákonné umiestňovanie skládok postihovať Trestným zákonom bez určenia výšky škody.

Štát pre zmiernenie dopadov na poplatky za odpad vyčlenil 10 mio €. Každá samospráva na základe žiadosti môže dostať dotáciu na odstránenie nepovolených skládok pri minimálnej 5% spolu účasti obce.

Je nepochopiteľné, že nepovolené skládky si robíme sami proti sebe. Pritom mesto vytvára priestor, aby sa obyvateľom likvidácia odpadu uľahčovala. Zber veľkokapacitnými kontejnermi, jarné upratovanie a posledne zriadenie zberného dvora, ktorý je počiatkom pre vytváranie účinného systému likvidácie odpadu.

Nie vždy si uvedomujeme, že obyvatelia sú „projektantmi“ svojho mesta. Ak budeme vidieť iba to čo chceme a nie realitu a povinnosti, ak nepochopíme, že bez solidarity, bez aktívneho pričinenia o veci verejné nebude sa mesto vyvíjať na obraz svojich obyvateľov. Ak to nezvládneme, zostanú nám oči pre plač a všetko naše snaženie sa zmení na jalové reči.

Hypoteticky si predstavme, že sa raz zobudíme  a mesto bude čisté, krásne. Pocítime sladký závan hrdosti na svoje mesto, že sa oplatilo byť aktívnym občanom vo svojom meste. Nezabúdajme, že čistota mesta nie je cieľ ale prostriedok.