Aj napriek tomu hudba jedného hudobníka so závesnými varhanmi produkovala hluk, ktorí by nevyprodukovala ani 100 členná filharmónia. Treba mať na pamäti, že moderné varhany vedia vyprodukovať akúkoľvek hudbu s nespočet nástrojmi. Okrem toho vedia zakryť speváka, ktorý má ešte dlhú cestu, aby sa stal spevákom. Takto vyprodukovaná hudba prinášala hluk, ktorý je proti našej vôli a prenasleduje nás. Spev zanikal, čím vyprodukovaná hudba sa sama seba znehodnocovala.

Zvukový smog je ako davová psychóza. Vnáša do nášho konania chaos a neporiadok. Zmysluplný a obsahovo plnohodnotný pôžitok z hudby sa stáva v súčasnom svete vzácnou hodnotou, nie pre hudobný štýl, ale hluk.

Načo nám je verejná produkcia, ktorá je na 90 % proti našej vôli? Ako hudba negatívne môže meniť človeka v prostredí zvukového smogu nech poslúžia dva príklady. Neobťažujú majitelia hostí hlasitými rozhlasovými alebo televíznymi správami vo všetkých typov jedálni a kaviarni proti našej vôli?  Prečo predavačky z OD musia celú pracovnú dobu počúvať „decibely“ hudby a reklamy čím strácajú úsmev, sú nevrlé a ak k tomu ešte nízky plat. Potom nie iba psychika človeka v zvukového smogu ma na ne negatívne dopady.

Z predčasného odchodu z koncertu som na sebe cítil zmenu. Ak na koncert som išiel v pohode, z koncertu ako „rebel“ ktorý má nutkanie rozbíjať všetko okolo seba. Toto nutkanie bolo na niečo dobre. Aspoň viem sa vžiť do duše mladého, ktorí v ranných hodinách v tlupe ničí mestský majetok, keď sa vracia z diskotéky domov.

Takto cielene sú mladí zbavovaní slobody, ktorá je  spojenú so zodpovednosťou. Znižuje sa u nich prah mravného tabu na úkor posilňovania nežiaduceho sebavedomia. Jedným z nich je odmietanie neúcty ku autoritám. Posilňuje sa neviazanosť, ktorá je v priamej úmere, ako sa darí vypredávať koncerty alebo predávať CD z chaotickým decibelovým smogom.

Všetko sa začalo v 60 rokoch minulého storočia. Vtedajšia revolta zvaná hipies mala lákavý program pre mladých - osloboďte sa od neviazanosti a budete slobodní ... vo svojej neslobode.  

Súčasne sa napomáha do ich životov prienik drog a neviazanej lásky. Historická skúsenosť velí, čím väčšie je dobrovoľné sexuálne obmedzovanie na verejnosti, tým vyššia je úroveň kultúry. Opak tejto skúsenosti je vodou na mlyn pre deštrukcii vo výchove v rodine. Mladý človek premrháva dar slobody, nepočúva hlas svojich rodičov, stráca potrebu zapojiť sa do aktívneho života, čím dáva priestor, aby sa (nechtiac) podieľal na novej neprirodzenej kultúre.

Kto prijme zásady „nového života“ zoslabuje hlas svojho svedomia. Bez skúsenosti mladí si znižujú odolnosť v prirodzenosti a stávajú sa súčasťou dobre organizovaného stáda.   

Ak pred rokom 1989 sme verili, že morálny kredit je cestou a východiskom, po roku 1989 sa začína napĺňať pravda, že z exilu pred rokom 1989 nie je kam vrátiť sa.

Súčasne trendy nie sú izolované, majú svoju postupnosť a primeranosť vťahovať najzraniteľnejších pre nenávistnú výchovu. Ak štát vo výchove bude vazalom pri prijímaní rozhodnutí iných, zásadne neprehodnotí postavenie  rodiny v spoločnosti, bude strácať vplyv na výchove detí, výchova bude protichodná, učiteľ nebude prirodzenou autoritou, dielo skazy bude prehlbovať.

Nie je pravdivá myšlienka C.S.Lewisa, že moc človeka urobiť zo seba, čo sa mu páči, znamená moc niekoľkých urobiť z iných to, čo sa im páči. Nie je to o výchove a vzdelaní. Výchova bez zodpovednosti je prejavom slabosti. MY sme aj rodičia, ktorí máme povinnosť vychovávať ... aj naše deti. Alebo že by sme najprv MY dospelí mali byť prevychovávaní, aby sme mohli začať vychovávať svoje deti? 

Aj toto súvisí s hlukom, ktorý nastoľuje mnohé otázky, prečo si nevážime „melodické“ ticho a tým aj slobodu v zodpovednosti.