Aký chceme advent? Advent viery a nádeje, alebo advent komercie a peňazí. Obe možnosti poskytujú dobro. Len uhol pohľadu na tú istú stránku sa líši v zmysle a podstate. 

Pre oboch sa začína príprava  na Vianoce.  Pre jedných je to obdobie duchovnej prípravy a pre druhých neokrôchane povedané, čo najviac peňazí nahrabať. Už iba to, že obchodníci svojou dotieravosťou od polovičky novembra decibelovým smogom kolied hlavne  v obchodných domoch začínajú pôsobiť na svoje obete - nepripravené a labilné. 

Novodobí rafinovaní “zdierači“  si vo svojej neomylnosti neuvedomujú, že sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda druhého. V kresťanskom svete koledy začínajú sa spievať až v závere Štedrého večera vlastne až 25.12. Pre nich je to iba zásterka ako pripraviť v dôsledku naivity (väčšiny ?) svoje obete o ich peniaze, Vychádzajú z poznania, že čo sa hodí čertovi je dobre aj pre nich.

K tomu všetkému rafinovane využívajú reklamu. Ona zneisťuje váhajúcich  a potom „smrtiaci“ adventný šíp reklamy nasmerujú na váhajúcich a zneistených v davovej atmosfére kupovať aj to čo by ináč nekupovali. Takto zmysel  adventu je prevalcovaný mediálnym prostredím, ktorý dostáva nepripravených a labilných do odovzdanej bezbrehej plytkosti myslenia.

Ak takáto nálada nás „porazí“ je to prejavom našej slabosti. Potom symboly Vianoc v nás sa drvia  ako žito v mlyne, čím symbolika a poetika Vianoc dostáva trhliny. V nás posilňuje sa strata citlivosti k významu, symbolike a viere Vianoc.  

Príjemné a veselé všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí vydržia a zostanú sami sebou.