V schránkach v meste sa objavil leták, ktorý reaguje na dopravné zápchy v meste ako aj chce naznačiť, že autor letáku má predstavu ako vytvárať podmienky pre investorov, aby Čadčania nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia.
Znovu sa ukázalo, že stále sa rodia na Kysuciach nič hovoriaci politici u ktorých prevláda subjektívne preceňovanie svojej role na úkor kvality. Oni neprinášajú vízie pre rozvoj mesta, oni sa hrajú iba na miestnych (čokoládových) politikov, oni povedia iba to čo chce volič počuť. Žijú v pomýlenej predstave, že práve oni sú vyvolení vyviesť „národ“ čadčiansky do pokojnejších vôd.
Môžeme sa iba zamýšľať prečo sa nám nerodia mladí nastupujúci štátnici s víziami ale iba osamelé osoby hrajúce sa na politikov, ktoré svojimi subjektívnymi ambíciami v konečnom dôsledku sú pre verejný samosprávny život záťažou.
Slová na letáku sú ako politické napínanie svalov po vzore mnohých politických straničiek pred ním. S nimi autor má jedno spoločné. Sľubuje do vetra to isté a stále dokola ako oni. Dnes o doprave a zajtra zase o inom. On a jemu rovní sú odtrhnutí od problémov, ktorí nemajú schopnosť ich vidieť z nadhľadu, v súvislostiach, kompetenčne a dopadmi na rozpočet mesta.
Svojim konaním autor znižuje dôveryhodnosť samosprávy medzi obyvateľmi (voličmi) a zasmraďujú verejné ovzdušie. Jediným (chabým) konaním zostáva subjektívny počin byť stále videný v miestnej politike.
Je zarážajúce, že počínanie autora letáku v sebe nesie nepripravenosť a chaotičnosť, čo v konečnom dôsledku vytvára vo verejnosti jeho politickú neviero hodnosť. Zabudol, že na presadenie svojich návrhov v zastupiteľstve musí mať poslaneckú väčšinu. Tá je rozhodujúca vo svojej samosprávnej prirodzenosti.
Sám vojak v poli svojou horlivosťou upúta protivníka a doplatí svojim životom. Politik tiež svojou horlivosťou na politickom poli stratí svoj život, našťastie iba politický. Ináč povedané ak nestratí tak výrazne oslabí svoj politický potenciál vo voľbách.
Práve obsah ponuky v schránke by nás mal primäť k ostražitosti. Pred každými voľbami by sme mali MY voliči vedieť oddeliť zrno od šúpolia. Porozmýšľať o téme a urobiť si názor. Lebo ak sa zmýlime vo svojej rôznosti, potom už bude neskoro po voľbách. Ostane nám jedine si búchať hlavu o záchodovú misu.
Autor sa snaží svojou rétorikou pritlačiť na „svojich“ voličov, aby nevolili pre niekoho a niečo ale aby hlasovali proti niekomu. Tu sa vytvárala spoločenská zloba, ktorá nezjednocuje ale rozdeľuje spoločnosť.
Nie je možné, aby v spornom letáku z piatich tém dve si konkurovali a dezorientovali mnohých, ktorí nevenujú tomuto letáku patričnú pozornosť. Potom sa naplň ľudová pravda, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.