Mali sme znovu prestížny, najlepší, najkrajší, najdrahší, najsledovanejší ale hlavne smotánkovo mediálny ples v budove SND. Ples by nemusel ani byť, hlavne, že média si ho „zdokumentovali“. Ples je jednou z možnosti, ako zahlcovať nadbytočnými bulvárnymi informáciami mimo bratislavskú verejnosť klebetami kto, ako, s kým, čo mal oblečené, aké bolo menu, ... Spoločenské akcie, honosné večierky a zábavné party sú miesta, kde sa bežný smrteľník nedostane.

Cieľ je jasný, utvrdzovať chudobných alebo menej zarábajúcich, že aj oni môžu žiť tak  ako plesajúci, len sa musia snažiť. Za konštatovaním sa skrýva idea pravice. MY vytvoríme podmienky a VY ich využite podľa vašich schopnosti. Treba dopovedať, že ten kto má plat 500 € (a tých nie je málo) môže si leda tak ... postaviť na záhrade snehuliaka.

V tomto prípade bulvárni analytici využívajú metódu morskej vody. Čím viac poskytujú bulvárne informácie verejnosti, tým viac verejnosť je smädná. Preto je neúmerný dopyt po bulvárnych denníkoch a časopisoch. Verejnosť nepochopiteľne sa stáva závislá na nich a závislosť formuje stádo ľudí.

Na plese sa schádza údajne slovenská smotánka vyvolených, aspoň si to tí, ktorí tam boli myslia. Omyl. Slovensko v súčasnosti nemá ani elitu národa (nestotožňovať  s kaviarenskou elitou schádzajúcou sa v drahých kaviarňach), nemá ani svoju smotánku, nepočítajúc tam tých, ktorí sa sami seba nechajú pozvať. Medzi sebou sa navzájom povzbudzujú vo svojej vyvolenosti a nepostradateľnosti pre Slovensko.

Ples potvrdil, že tam boli leda tak druhotriedne hviezdy a hviezdičky známe z komerčných médií, ktoré sa podieľajú na výrobe podprahových programoch, ktoré sa prispôsobujú najnižšej úrovni divákov. Pre úplnosť treba povedať, že tam boli aj v menšine osobnosti v pravom slova zmysle, ale tie si kamery nevšímali, pre bulvár boli nezaujímavé.

Prítomná  plesová pseudo smotánka ma jednu chybu krásy. Ma deficit prirodzeného rastu, ktorý sa nedá preskočiť ani urýchliť. Komu sa to predsa len podarí, je onálepkovaný ľudovou múdrosťou o slame, ktorá trčí z topánok.  

Každá kultúra  sa vyvíja  z vnútra spoločnosti, z toho najlepšieho čo je v spoločnosti existuje. Prvá etapa rastu osobnosti sa označuje ako kultúra. Výsledkom tvorivého rastu je aktivita a činnosti existujúcich tvorivých ale reálnych elít spoločnosti. Oni formulujú vzory, hodnoty. Včera to bola šľachta a klérus a hovorilo sa o autoritách a vzoroch a dnes v popredí sú druhotriedne smotánka a hovorí sa o tvárach.

Dnes nachádzame haraburdie slobodných vzťahov. Treba si uvedomiť, že v nedávnej dobe mládež nachádzala vzory a je to neuveriteľné pre dnešných mladých aj u vo svojich rodičov. Dnes nachádzame iba pomýlené pseudo vzory neukotvené v reálnom živote, ktoré netvoria, len sa vezú a bažia po ľahkom živote bez zodpovednosti a námahy. Výsledkom je negatívny produkt - cool vzory pre dnešnú mládež. V tom je zradnosť smotánky a im podobným pre zdravý vývoj spoločnosti. 

Mládež by mala byť v mladosti v rámci výchovno - vzdelávacieho procesu usmerňovaná hľadať, lebo vo svojej prirodzenosti je lačná po poznaní. Ona hľadá ale živelne bez skúsenosti a mnohokrát ani bez rady rodičov (česť výnimkám). Berie si za vzor čo príde pod „ruku“. Hrozivým zistením zostáva, že život sa pre ňu hodnotovo zlacnil. Mládež prejavuje neúctu k svojim rodičom, učiteľom, starším ľuďom, k slušnosti. Potom sa nečudujme, že ponúkané príklady ako žiť nám vytvárajú skrivenú tvár spoločnosti.

Dnešná sláva sú ako letné snehy, zajtra si nikto nepamätá dnešnú smotánku, mená sa strácajú, pseudo vzory sa menia na anonymy, zostávajú iba tváre. Potom na plese je plno povedomých tvári bez mien. 

Druhá etapa je úpadok kultúry. Duchovné hodnoty sa nahradzujú ekonomicko - materiálnymi. Pripomeňme si nedávnu privatizáciu, ako ona principiálne zašpinila verejný  priestor, vzala ľudom nádej, že spoločnosť môže byť aj slušnou spoločnosťou. 

Charakteristické pre túto etapu je, že spoločenské elity sú nahradené elitou politickou.  Tu možno pripomenúť, čo trefne jeden diskutujúci pomenoval v nemenovanej relácii, že poslanec „člen“ politickej elity prišiel do parlamentu s holým zadkom a teraz nosí 40 tisícové hodinky. Krutá pravda, ktorá ohýba ideály a nádeje spoločnosti. 

Pripomeňme si aké postavenie mali učitelia. Boli nositeľmi morálky a etiky, boli odborníci a preto boli rešpektovaní ... aj rodičmi. Politika ich dostala na okraj spoločnosti. Zdá sa, že dnes má žiak viac práv ako učiteľ.

Našou nevšímavosťou a nerozmýšľaním nám „tí dobrí“ tam hore „vymývajú“ mozgy  dole, kde sa trápia asi správnejšie by malo byť lopotia ľudia práce. Vzory a spôsob života, ktorí nám prezentuje smotánka nás stále viac dobrovoľne dostáva do závislosti peňazí, prepychu a manier tých hore. Niekedy to nabáda k úvahe, čo sa nestávame stádom. Kto verí, nech verí naďalej, nech plesá, kto pochybuje nech rozmýšľa.

Zdá sa, že tí tam hore si chcú tykať s večnosťou a zabúdajú na to biblické, kto sa povyšuje bude ponížení a kto ....