Každé kultúrne spoločenstvo si vytvára sústavu zvykov, ktorému nadobúdajú črty noblesy. Ale pre rýchlo kvasené society je príznačné, že z noblesy preberajú iba to povrchné – byť nóbl.
(Ester Plicková)
Aj takto možno začať úvahu o tom ako môže slovo raniť, keď ten, ktorý ho vypovie a až potom zvažuje čo povedal.
Napísanie tejto úvahy ma primäla relácia „Aj múdry schyby“ v piatok 17.11.2008, v ktorej vystupovali M.Čobejová a a hlavne sporný herec Ivan Vojtek.
Čo sa vlastne stalo? V spomínanej relácii ako keby náhodou chcel byť I.Vojtek papežovatejský ako pápež a rozpovedal (podľa neho smiešnu) príhodu. Pointou bolo, že jeho priateľ, ktorý sa presťahoval na Kysuce, po čase bol u neho na návšteve, a ako keby náhodou stratil (tri) lístočky zo svojho denníka v ktorých opisoval svoj život na Kysuciach. Zo začiatku nadšený prírodou, tichom, ale aj spôsobom života, neporovnateľný s veľkomestom sa postupne menil na odporcu všetkého čo sa spájalo s Kysucami. Príčinou bolo stále viac snehu a problémy s nim spojené pri zabezpečovaní zjazdnosti ciest a prístupových komunikácii, čím vlastne nepriamo chcel povedať o náročnosti života na Kysuciach.
Samo o sebe by na tom nebolo nič zvláštne, keby bez postranných úmyslov chcel povedať o zložitom živote ľudí na Kysuciach, podobne ako napríklad aj na Orave. Zarážajúca bola forma ako to v humornej relácii prezentoval. Podľa mňa necitlivo zosmiešňoval Kysuce a Kysučanov.
... to čo vo svojom rozmare nekontrolovateľného konania I.Vojteka odznelo v jeho monológu na obyvateľov jedného regiónu, bolo trápnou a ponižujúcou výpoveďou tejto teraz už "celebrity"? Neprekvapilo ma, že na týchto trápnostiach sa obecenstvo smialo, ale, že sa smiala E.Waclawová, to mi už nebolo jedno. Ruku na srdce p.Waclawová, keby I. Vojtek zaťal v takej sile irónie do Tisovca, potom by ste sa tiež smiala, alebo by ste začala rozmýšľať, kde je hranica slušnosti a bez brehého bulváru?
Kladiem si otázku, komu to poslúžilo? Stále nechcem uveriť, že by to bolo výplodom jeho kreatívneho prejavu I. Vojteka. Verejnosť ho pozná ako originálneho baviča, ale jeho vystúpenie bolo o niečom inom. Alebo to mám považovať za jeho verejnú maturitu, kde definitívne sa stal „celebritou“? (pozor, rozlišovať celebritu bez apostrofu a s nim !!!! )
Dnešná „celebrita“ je aktívnou súčasťou súčasného hodnotového marazmu, kde peniaze zatemňujú rozum, vyslovená „múdrosť“ sa pri pôsobila najnižšej úrovni prijímateľa, kde prevládajú rýchlo kvasné „celebrity“, ktorých istou a jedinou črtou je, že improvizácia je to, čo je na konci jazyka. A takáto tiež improvizácia sa stala silným atakom nie iba slušnosti. Pýtam sa, aké dôvody mala TV MARKÍZA, aby sprostredkovala jeho slová, ktoré urážali. Vlastne nepriamo sa vysmieval aj publiku. Takéto tiež hodnotenie, môže byť vyslovené v úzkom kruhu známych, ale nie v celoslovenskom vysielaní.
Že nie všetci sme taký, ako to chcel nám povedať I. Vojtek, bola zmienka o Kysuciach v rozhovore v jednom mienkotvornom slovenskom denníku. Ester Plicková, umelecká fotografka a neter fotografa a filmára Karela Plicku vyjadrila svoje pozitívne pocity z konania a priebehu 15.ročník medzinárodného bienále filmov o etnológii a antropológii ETNOFILM ČADCA. Jej nadčasové slová o posolstve predchádzajúcich generácií, ktoré sa posúvajú do nových tvorivých úloh je zaväzujúci. Jej slova ešte väčšmi ako inokedy rezonujú v poznaní, že „ ...každé kultúrne spoločenstvo si vytvára sústavu zvykov, ktorému nadobúdajú črty noblesy. Ale pre rýchlo kvasené society je príznačné, že z noblesy preberajú iba to povrchné – byť nóbl.“
Dve výpovede, každá iná, dáva výpoveď o interpretoch a ich výpovedi tak, aby jedno slovo pohladilo a druhé rozjatrilo dušu v smútku.