Prameň Kysuce sa nachádza 2 km od sedla Lemešná v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec (825 m). Preteká celými Kysucami v dĺžke 66 km a vteká do Váhu pri Budatínskom hrade v Žiline (326 m). Popri rieke z Čadce do Vysokej n/K a späť vedie trať druhého najstaršieho maratónu u nás.

Región je známy nielen kopaničiarskou a drotárskou históriou ale aj prírodou. Kysuce ponúkajú aktívny pobyt pre všetky vekové kategórie. Jediným problémom je vedieť si vybrať z množstva ponuky a začať spoznávať Kysuce na bicykli, pešo s ruksakom na chrbte  alebo iba potulkami s deťmi.   

Kto sa oddal Kysuciam môže sa stretnúť a spoznávať všetky NAJ - väčšie, staršie, dlhšie, záhadnejšie, zaujímavšie, najkrajšie výhľady. Proste  Kysuce sú stvorené pre telo i srdce.

Na Kysuciach v roku 1984 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť. Svojou rozlohou 654 km2 ktorá patrí medzi najväčšie veľkoplošné chránené územia na Slovensku.

Na Kysuciach CR ma svoju dominantu lokalita Oščadnica - Rača. V lete ponúka mnohé atrakcie, ako je najdlhšia bobová dráha v strednej Európe, aquazorbing, jazda na horských bicykloch, možnosť si skúsiť odvahu na lezeckej stene a množstvo zábavy pre najmenších. Cez leto obec spolu zo zariadeniami CR porada 16 podujatí (www.snowparadise.sk).

Kto chce spoznať históriu Kysúc zaiste využije expozíciu v kaštieli Radoľa, ktorá je spojená s archeologickým náleziskom Koscelisko.

Medzi ďalší klenot Kysúc patrí Slovenský orloj v Starej Bystrici. Nachádza sa tu najväčšia drevená socha na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou je sedem sôch slovenských apoštolov vytesaných z topoľového dreva. Sú to sv. Cyril, sv. Metód, sv. Andrej Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech. Srdcom orloja je tkz. astroláb s astronomickými údajmi, čím sa stal zatiaľ jediným orlojom na Slovensku.

Vzácnym klenotom  v srdci horných Kysúc je Mariánske pútnické miesto, ktorá sa nachádza na vrchu Živčáková (788 m) pri Turzovke. V roku 2008 bolo vyhlásené za pamätné miesto.

Kamenné gule v časti Milošová Megoňky v Čadci sú prírodnou pamiatkou. Nachádzajú sa v bývalom kameňolome. Najväčšia má priemer 2,6 m. Podobné gule sú aj v skalnej hrane v obci Klokočov na Hlaviciach. Možno sa nevie, že Čadca v rámci partnerskej spolupráci s poľským mestom Toruň venovalo mu kamennú guľu, ktorá je dominantou  jedného z parkov v meste.

Múzeum kysuckej dediny je originálny skanzen ľudovej architektúry v prírode nachádzajúci sa v doline Chmúra v Novej Bystrici - Vychylovke. Súčasťou skanzenu je technický unikát - železnička s úvraťovým systémom Kysucko-oravská lesná železnica (1918). Vďaka systému prekonáva veľké výškové prevýšenie. Raritou je, že vo svete sú iba dve úvraťové železnice. 

V obci Vysoká n/Kysucouň je Pamätná izba kozmonauta E.A.Cernana, veliteľa posádky Apollo 17 posledného muža, ktorý sa dotkol posledný povrchu mesiaca (1972). V Turzovke je pamätná izba R. Jašíka a v Staškove rodný dom J.Krónera.

Pri potulkách Kysucami sa doporučuje navštíviť Trojmedzie. Je tu jedinečný geograficky trojbod, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Stále známejší sa stáva Goralský maratón pre bežcov a cyklistov, ktorého trasa vedie troma štátmi.

Bicyklovanie na Kysuciach v poslednom dobe dostalo zelenú. Ak si odmyslíme prirodzené cyklistické cesty okolo vodnej nádrže Nová Bystrica (30 km), od Husárika v Čadci cez Melocík na Kasárne po hrebeni Javorníkov (90 km) a z Bieleho kríža do Rakovej (40 km) dominantou sa stala Bystrická cyklomagistrála (21 km) z Krásna n/K do Novej Bystrice. Plánuje prepojiť ju v dĺžke 25 km do Poľska. Cyklomagistrála spĺňa európske normy. Okrem bystrickej cyklomagistrály všetky ostatné sú určené aj turistom.

Podčiarknuté a spočítane Kysuce sa v lete stávajú zeleným rajom turistov.