Žijeme v pohnutých časoch. Veci, ktoré sme pred pár rokmi považovali za samozrejme a prirodzené, sa otriasajú v základoch. Devianti a sodomisti pochodujú za štátne peniaze ulicami. Vlády v mene novej tolerancie vpúšťajú islamskú inváziu do Európy. Počujeme o neslýchanej miere islamského teroru v Európe a politici a médiá v tom nechcú vidieť súvis. Symbolom tejto mediálnej vojny sa stal barbarský zavraždený staručký kňaz, Jacques Hamel.

Kde je spravodlivosť? Človek by čakal, že Francúzi sa po takomto čine spamätajú, že začnú chrániť svoje kresťanské dedičstvo. Opak je ale pravdou. Revoluční liberáli v záchvate besnenia, namiesto aby zastavili prílev islamskej invázie, sa pridávajú do boja proti katolíkom. Proste sa nachádzame v kultúrnej vojne.

Hrozba, ktorá prichádza sa týka nás všetkých. Ide tu o naše rodiny, ktoré treba chrániť. Nepriateľ už dávno nie je "niekde tam vonku", pred hradbami. Zatiaľ čo sme spali, obsadil ulice, školy, úrady, noviny aj vlády. Sestra Lucia, vizionárka z Fatimy nás pred smrťou varovala. Posledný zápas bude práve o rodinu. Stačí si pozrieť prehľad správ a hneď je to jasné čo mala na mysli.

Čím viac sa píše o Brexite, tým viac sme dopletení, akú to vlastne chceme Európu. Vlastne správne by mala znieť otázka, akú ju chce Nemecko a Francúzsko. V dvoch štátoch Francúzsku a Turecku je výnimočný stav, v dvoch štátoch EÚ v Grécku a Taliansku sú problémy s migrantmi, v Nemecku je milión migrantov, ktoré aj napriek krvavým atentátom hrdo hlása „Nemecko to zvládne“, Švédsko nezaostáva vo svojej horlivosti za Nemeckom a Anglicko chcelo Brexit ale z EÚ sa jej akosi nechce a v septembri v Bratislave sa zídu najvyšší európsky predstavitelia a budú hľadať odpoveď aká má byť EÚ po Brexite.

Európa (okrem Francúzska a Nemecka) by aj chcela uveriť, že Bratislava je o úprimnosti. Ale je to úprimnosť úprimná alebo iba úprimnosť účelová pre dvojtandém najbohatších a „najmúdrejších“.

Po Brexite na stretnutí V4 s nemeckým ministrom zahraničných vecí v Prahe predložil „na diskusiu“ projekt nedvojzmyselne hovoriaci  o „zodpovednosti“ Francúzska a Nemecka. Projekt nebol zverejnený a  mlčí sa o ňom. Nie je to nič iné ako príprava na vytváranie európskeho super štátu? Bude vyhovovať „všetkým“ ale najviac Nemecku a Francúzsku?

Prajme si, aby stretnutie v Bratislave bolo o ľuďoch žijúcich v EÚ, aby sa o Bratislave nespomínalo iba ako o dobrom hostiteľovi, kde stoly sa prehýbali od dobrôt, proste aby sa o meste Bratislava nevžilo pomenovanie „moderné“ mesto potemkinového typu. 

Až teraz sa v úplnej nahote začína trčať z radu „hovoriace“ hlavy preložené do reči ľudí práce ako neziskové a nevládne organizácie, ktoré zahlcujú vysielacie časy a tlač v rolách nezávislých dnes moderných think-tank zoskupení volávajúce vytrvalo správny svetonázor ... za cudzie peniaze.

Neuniklo nám že v Bratislave 30.7. sa konal dúhový sprievod LGBTI komunity za ich spoločenské a politické zrovnoprávnenie. Za povšimnutie stojí dva momenty, ktoré vo verejnosti rozporuplne rezonovali a majú svoju vypovedaciu hodnotu. Prvým bolo, že pochod sa oficiálne konal pod záštitou predsedníctva v Rade EÚ. Tým druhým bolo, že  Slovenská ambasáda  sa v Budapešti pridala k ostatným veľvyslanectvám EÚ, ktoré sú našimi spojencami a vyvesila vlajku pochodu.

Je predsa absurdné, aby na budove zastupiteľstva SR v zahraničí okrem vlajok SR a EÚ boli vyvesené akékoľvek iné vlajky a znaky podporujúce ktorúkoľvek ideológiu, náboženstvo alebo minoritné skupiny ľudí. V zapätí bola kontra, že „vyvesenie vlajky bolo absolútne so záujmami Slovenska a s jeho hodnotám“ povedal  Peter Weiserbacher z Inštitútu ľudských práv.

Je zarážajúce, ako sa prehlbuje rozpor medzi postojom inštitúcii na Slovensku a ľuďmi práce mimo Bratislavu. Pritom tí, ktorí sú opojení mocou bez politickej zodpovednosti vidia iba seba a svojich mecenášov. Zabúdajú na jedno z fatimských posolstiev, ktoré znie, že posledný zápas bude zápasom o rodinu a máj 2017 sa blíži.

Neuniklo nám rôznosť interpretácii na oboch amerických prezidentských kandidátov v v médiách. Ak denno denne sa na nás valí jednosmerná argumentácia oficiálnej svetovlády proti D.Trumpovi, iné nepíšuce názory unikajú. Pripomeňme si akú negatívnu kampaň mal R.Reagan. Výsledkom bolo, že v poslednom období bol najúspešnejším prezidentom USA.

Jedinou chybou D.Trumpa je, že rozpráva o zatúchlej politiky vo Washingtone  o vzrastajúcej finančnej kríze, o neoliberálnej politike „chudobe ber a bohatým dávaj“ ale aj o snahe osloviť belochov, ktorí sa v dohľadnej dobe stanú v USA menšinou. Pripomína, aby sa o Rusku a s Ruskom hovorilo realisticky.

D.Trump je nádejou na zmenu. Na zmenu v tom zmysle, že politika sa musí alebo malo približovať životu ľudí práce. Ten kto ho bude voliť  je proti pokračovateľov doterajšej americkej politiky dobrodružných intervencií a nadbiehanie domácim silným záujmovým skupinám.

Neuniklo  že do Kyjeve 27.7.2016 dorazil krížový pochod ukrajinských pravoslávnych veriacich, o ktorom sa zo slovenských verejnoprávnych médií poslucháč či divák nič nedozvedel, o korporátných médiách ani nehovoriac. Pochod bol zahájený 11.6. a vyšiel z troch odlišných miest - z Odesy na juhu krajiny, zo Svjatohirskej lavry (právoslávneho monstýru) z Donbasu a z Počajivské lávry na Volyni, teda zo západnej Ukrajiíny. Jedná s o celonárodný pokojný výraz túžby ukrajinského obyvateľstva po mieri. O pochode bolo zamlčaných milión pútnikov o ktorých informovali iba nezávislé weby. Okrem iných otázok je jedná nezodpovedaná? Prečo naše média stále mlčia?

 Použitý zdroj http://www.pravda.sk