(o výstavbe D3 na Kysuciach)
Prísľuby na verejnosti sú medové keď sa sľubujú. S tým majú skúsenosť politici, ktorí nás vidlami plných sľubov nás smrteľníkov zásobujú pred voľbami, po voľbách, ako keby neboli. Pritom verejný prísľub by mal byť záväzný a vyslovené slovo by malo mať medzi (slušnými) ľuďmi silu zákona. Ak je to v písomnej forme a verejne šírené, tak by to malo vypovedať o politickej stálosti charakteru sľubujúceho. Problémom je, že v demokracii žijeme iba 26 rokov, ktorá nesie v sebe účelovú politickú vychytralosť sprevádzanú neskúsenosťou a labilitou či politickú oddanosťou, čo nás predurčuje do politického praveku. Túto úvahu si treba dať do súvislosti s výstavbou diaľnice z Bratislava cez Žilinu na východ a taktiež výstavby diaľnice D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec.
Veľkorysosť prísľubu ako húb po daždi
Národná diaľničná spoločnosť vydala v roku 2009 graficky vzhľadnú brožúru venovanú výstavbe s textom, že stavba D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec sa začne stavať 10/2009 a bude dokončená 10/2012. A tu sme pri merite veci. Sľubovalo sa, ale neurobilo sa to čo sa verejne sľubovalo. Pochopiť „dejinné“ súvislosti, ktoré ovplyvňujú plnenie sľubov u nás súvisí s peniazmi a lobingom, roztrieštenosťou cieľov a prostriedkov a politických výmien.
Peniaze a lobing
Prvé čo nás napadne, že výstavba tohto úseku sa oddiaľovala pre peniaze. Áno peniaze sú potrebné, ale až na prvom mieste by malo byť vedieť s peniazmi narábať, byť nad vecou, mať politickú víziu a stáť si za ňou.
Od roku 1990 sa snažíme postaviť diaľnicu Bratislava - Košice - Vyšné Nemecké. Peniaze neboli ani v roku 1990 a nie sú ani dnes. Dobrý gazda by najprv všetky peniaze investoval do diaľnice z Bratislavy na východ a až potom by sa stavali postupne podľa naliehavosti ďalšie diaľnice a rýchlostné komunikácie.
Preto s peniazmi by sa malo narábať efektívne a s mravným étosom, ktorým by sa mali ľudia v společnosti riadiť vo svojom slobodnom a zodpovednom jednaní. Tam kde sú peniaze, sú aj tí, ktorí rafinovane z pozadia v lepšom prípade netrestne sa snažia posúvať peniaze tak, aby plnili svoju úlohu inde.
Lobing a lobisti mnohokrát aj s pričinením politikov je nebezpečný. Ak chceme rozhodovať a presadzovať mimo štátne orgány a organizácie a na úkor niekoho či niečoho je pre spoločnosť chybné a zráža nás do mravnej stoky. Postupne sa znehodnocuje kvalita vzťahov a roztrieštenosť v spoločnosti, ktorá je v úmere s výsledkom, ako sa „delila“ spoločnosť medzi privatizérmi a ľuďmi práce. Tento jav bude nezničiteľný ak sa celá spoločnosť v rôznosti nezačne pozitívne vyznávať mravné princípy. V súčasnosti aspoň zatiaľ sme to my občania, ktorý pre našu slabosť, roztrieštenosť ale aj nezáujem o veci verejné riešenie oddiaľujeme.
Hrozbou EÚ pre nás je pôsobenie 30 tisíc lobistov
Pripomeňme si ako je to s lobingom u nášho vzoru EÚ. Európske fondy riešia spravidla iba pozlátka, ktoré majú zakryť neustále vzmáhajúcu sa chudobu. Opravené námestia, urobené komunikácie, autobusové stanice ako z filmu o krásnej budúcnosti, opravené omietky domov … a za nimi ľudia, ktorí presúvajú posledné koruny po stole a hádajú sa, či bude lepšie, zaplatiť nájomné alebo elektrinu, pretože na oboje býva málokedy. Ako keby bol projekt EÚ zameraný iba na krásny vzhľad, a nie skutočnú službu ľuďom.
Neznamená to, že by projekty EÚ boli zlé, ale v prostredí, kde je povolený aspoň jediný lobista, ktorý nemá na hlave kameru s priamym prenosom na sociálnych sieťach a veľkou ceduľkou LOBISTA na čele, nie je možné dosiahnuť rovného prostredia pre firmy alebo národné štáty. V európskom prostredí pôsobí viac ako 30 tisíc lobistov !!!
Roztrieštenosť cieľov a prostriedkov
Dobrý hospodár nechytá niekoľko zajacov naraz. Opak je na Slovensku. Problém nastal, keď sa aktivizovali skupiny podporované politikmi z úzadia v bystrickom centre na ťahu z Bratislavy do B.Bystrice a ďalej na Oravu do Poľska. Druhým centrom bol južný ťah a k tomu ešte mnohé rýchlostné cesty. Výstavba sa začala trieštiť podľa toho kto si koľko politicky predtlačil svoje riešenie. Pre úplnosť treba pripomenúť, že my na Kysuciach vieme tiež svoje. V rokoch 1900-1994 vtedajší investor CIU zo Zvolena robil tak, aby sa tunel na Horelici ak nestaval tak aspoň oddialila výstavba ... aby peniaze išli do lokality stredného Slovenska.
Politika politických tsunami
Na ministerstve ale aj NDS alebo SSC sú zaiste odborníci, ktorí vedia to čo politici zabúdajú o chytaní zajacov.
Problémom sú aj politické obmeny po voľbách. U nás platí nepísané pravidlo, že povolebný prievan je ako tsunami a zmieta všetko a všade kde ma politika vplyv. Mnohí „nenahraditeľní“ politici sú v zabudnutí, tí noví zväčša politickí nominanti zase si ctia stranícku disciplínu na úkor odbornosti. Presadzuje sa zásada, hlavne že je to „náš“ človek. V holej nahote sa to ukázalo pri odkladaní resp. dlhodobom neriešení problému Strečna. Po každých parlamentných voľbách sú sľuby a po ďalších voľbách prídu noví ľudia a nové sľuby a to ide dokola ... a výsledok? Máme rok 2016 a diaľnica nie je dostavaná !!!
Záleží na politikoch, ktorí by nemali podľahnúť tlakom, mali by mať svoju víziu a byť mravný vo svojom konaní. Ale táto nádej aspoň dnes je ešte slabšia ako letné snehy. Ak by aj nádeje zlyhali, potom sa ponúka drastické riešenie. Treba prevziať právo z bývalej Osmanskej ríše, kde sa za takéto správanie stínala ruka.