(Sme poučiteľní?)
A propo napríklad bulvár. Vieme, že je mravne zákerný, ale napriek tomu cca 200 tisíc ľudí v názorovej pomätenosti denne ho kupuje, pretože pre neho je najdôležitejšie vedieť, ktorá pseudo celebrita má zase nové „cecky“, ktorá kde a s kým nasadila parohy matke, ktorá sa stará o svoje deti a ona z jeho manželom si „užíva“ v mravnej stoke ľudskej falošnosti. Tu sa ukazuje, akí sme slabí a závislí na nepodstatných informáciách typu, ktoré dávajú falošnú nádej ľuďom práce, aj ty sa tak môžeš mať dobre, ak budeš žiť liberálnym životom ako my „vyvolení“ a budeš stáť v „správnom“ toku dejín. Takto protislovenské tendencie bulváru idú ruka v ruke s liberálnym spôsobom života. My (bez rozmýšľania) uveríme, že je ľahšie čítať a nerozmýšľať a oddávať sa neviazanej bezstarostnosti. Proste to čo je napísané je „pravdivé“. To iba malá odbočka pochopiť, čo sa to na Slovensku deje a je to proti väčšine Slovenska.
Máme politikov, ktorí nechápu historické súvislosti
Tak ako vzdelaný diplomat mal by poznať históriu krajiny jeho záujmu, aby chápal dejinné súvislosti, tak aj politik by mal vedieť o dejinných etapách revolúcie. Nemôže súvislosti pochopiť ten, ktorí to neštudoval a miesto dostal iba za stranícku oddanosť.
V parlamente máme tretinu poslancov, ktorý nepochopili ani po štyroch rokoch svoju rolu. Ďalšia tretina vie, že má výhody, plat a lacné ceny v parlamentnom bufete ... a chápe aj súvislosti, že moc mikrofónu a lacné témy, ktoré ich vyhodia na „šťastné“ slovenské nebo sú pre nerozmýšľajúcich pocitom, že aj oni formujú morálku spoločnosti. Vymýšľajú témy a každým dňom sa cítia (papierovo) ... silnejší. Človek práce, ktorý nemá čas sa zaoberať pánskym huncútstvom ľutuje politických dobrodruhov a vo voľbách im to spočíta. Najhoršie sa stane, ak títo tiež politici uveria sami sebe, že sú nepostradateľní ... a pritom sú rukojemníkmi niekomu v tejto „hnusnej“ hre. Tí, ktorí hádžu ideové rozbušky, navodzujú zlobu, rozmetávajú morálku a robia všetko preto, aby Slovensko nemalo elitu národa. Sú obyčajnými chaotickými zvolenými samozvancami.
A potom sú poslanci, ktorí (našťastie) vedia robiť politiku pravicovú, lavicovú, sociálnu podľa toho kto dostane mandát nás voličov vo voľbách, rozumejú jej.
Etapy revolúcie 1989
Každá revolúcia v sebe nesie svoj scenár vývoja. Ak hovoríme o revolúcii 1989 tak potom revolúcia u nás sa vyvíja v troch etapách. V prvých 6 rokoch (1989-1995) je to politická revolúcia, kde sa menilo staré za nové, centralizácia za decentralizáciu, vznikla samospráva. V ďalších 6 rokoch (1996-2002) je to inštitucionálna revolúcia, kde sa upevňovali politické výdobytky revolúcie inštitucionálna štátnej a verejnej správy, napríklad vznikla Sociálna poisťovne, zdravotné poisťovne, Protimonopolný úrad ... proste inštitúcie ktoré garantujú zmeny po roku 1989. Posledná etapa je najdlhšia, je to občianska revolúcia a trvá 60 rokov (2003-2063), kde občania sa občania uvedomia, čo pre nich revolúcia 1989 znamená.
Dnes máme rok 2016, to znamená že prvé ovocie revolúcie 1989 môžeme očakávať až od roku 2063 !!! Dobré ráno demokracia a sloboda na Slovensku.